chapter 21.

10 0 0
                                    

O týždeň neskôr
"No tak Jasmine vschop sa"povedal Zach a sadol si vedľa mňa. Už je to týždeň čo Daniel leží v umelom spánku. Ja som za ten týždeň celé dni zatvorená v izbe a vôbec som s nej nevyšla. Čo sa týka jedla vôbec som nič nejedla. Nič mi nechutí. Jack,Corbyn a Jonah šli do nemocnice. "Nemôžem Zach. Daniel už týždeň leží v nemocnici a zo mňa je troska"
"Pozri chalani šli za ním do nemocnice takže možno bude v poriadku"
"Nebude. Lekári mu nedávajú veľkú šancu na prebudenie"povedala som so zlomeným hlasom. "Čo?ale aj keby sa neprebudil stále tu budem pre vás dvoch"
"Ďakujem"Zach niekam odišiel a ja som tam sedela a len tak pozerala do blba. Zazvonil mi mobil. Na displeji ukazovalo Corbyn.
"Zach!volá Corbyn!"on hneď pribehol a povedal nech to dám nahlasný.

Ja:corbyn máš niečo nové?

Corbyn:áno,mám

Ja:ako?

Corbyn:Daniel zo sna kričal tvoje meno

Ja:čo?

Corbyn:áno. Kričal 'jasmine' a pritom spal

Ja:hneď sme tam

Na nič sme nečakali a šli sme do nemocnice. Bežala som ostošesť. Doktor stál na chodbe. "Tak to je veľmi dobrá správa. Daniel sa prebudil a jeho stav je v poriadku. Nedávali sme mu veľkú šancu ale vidíte. Stal sa zázrak"
"Ďakujeme vám pán doktor"
"Nemáte za čo"keď sme do izby Daniel sedel a konečne som videla jeho modré oči. Na nič som nečakala a šla som k nemu."Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná že si v poriadku"
"Tiež som rád že ťa vidím"privítal sa aj so zachom a potom nám chalani dali súkromie."Počul si ma?"
"Počul a krásne si to povedala. Tiež si neviem predstaviť život vedľa niekoho iného"
"Je to naozaj pravda"
"Poď"ukázal vedľa seba a ja som si ľahla vedľa neho. "Čo si robila ten týždeň bezo mňa?"
"Nič. Vôbec som nevychádzala z izby a ani som nejedla"
"To chceš umrieť od hladu?"
"Nie ale trápila som sa kvôli tebe. Neviem,čo by som robila keby si umrel. Udrel si si niečo?"
"Len ruku ale na bruchu mám ešte malé ranky ktoré mám prelepené leukoplastom"
"Ukáž"keď si vyhrnul tričko mal na bruchu ranky. Vyzeralo to hrozne.
"Bolí ťa to?"
"Trochu. Tak a teraz ideme"povedal a postavil sa z postele. "Kam sa chystáš?"
"No veď ideme do mesta"
"Nie nie nie. Ty pekne krásne budeš oddychovať pokiaľ sa nedáš dokopy"
"Ja už som v poriadku"
"Idem sa opýtať"
"Keď na mňa bude dávať pozor taká pekná sestrička ako ty tak to pôjdem s radosťou domov"nadvihol obočie a pobozkal ma. Šla som sa opýtať k lekárom či môže ísť Daniel domov. Pustili ho hneď. Keďže chalani si vzali autá šli sme rovno do mesta. Pozreli sme sa rovno do sály a potom sme si to namieril do kostola. "Tu si viem predstaviť náš veľký deň"povedala som a poobzerala sa po kostole.
"Ja tak isto"
"Ale mám strach ako každá nevesta"povedala som a hlavu sklonila dole. "Neboj. Náš deň bude dokonalý"
"Máš pravdu. S tebou sa nebojím ničoho"chytila som ho za ruky a hlavy sme si opreli o seba.

"Toto je moje dievča"s kostola sme vyšli. Chcela som ísť vybaviť šaty až zajtra ale Daniel ma presvedčil aby som šla dnes.
"Akože s kým mám ísť keď tu nikoho nemám?"
"Nevadí veď môžeš ísť sama. Aspoň ti do toho nikto nebude kecať"
"A vidíš to je pravda. Stretneme sa v centre"
"Rozkaz"on takisto šiel niečo vybavovať a ja som si namierila do svadobného salónu. Uvidela som Harryho. "Harry?čo tu robíš?"
"Ahoj. Čakám na taxík lebo auto mám v oprave"
"Aha"
"A ty čo robíš v meste tak sama?"spýtal sa a pozrel sa za mnou. "Šli sme s Danielom vybaviť veci na svadbu a poslal ma do salónu. Viem že je to nezvyčajné ale mohol by si ísť so mnou prosím?"
"Čo je krajšie ako ísť so sesternicou do svadobného salónu?jasné že idem"prišli sme do salónu. Harry si sadol na gauč a ja som si šla vyskúšať šaty. Tá žena čo tam je (neviem ako sa volá)ma viedla za ruku. Mala som zatvorené oči a Harry tiež. Postavila ma na schodík. "Môžete otvoriť oči"obaja sme otvorili oči. Keď som sa uvidela v zrkadle šla som revať. Tie šaty boli nádherné

"Páčia sa vám?"pozrela som sa na Harryho

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Páčia sa vám?"pozrela som sa na Harryho. "Mne sa páčia si v nich nádherná"
"Sú presne také o akých som snívala keď som bola menšia"chytila som sa za šaty a otočila sa v nich. Harry podišiel ku mne."Budeš nádherná nevesta"
"Ďakujem"zaplatila som ich a neskôr sme vyšli z Harrym zo salóna. S Danielom sme sa presne na čas stretli. "S kým si tam bola?"
"S Harrym"
"Dúfam, že ti vybral tie najkrajšie šaty"
"To áno"domov sme prišli o nejakej pol 6 večer. Chalani sedeli pri telke. "Kde ste boli?"prišiel ku nám jonah
"Boli sme vybaviť veci ohľadom svadby"povedala som a tašku som položila na zem. "Teda vy ste ale rýchly"pochválil nás a ruky si založil na prsia."Snáď to nebudeme nechávať na poslednú chvíľu"pridal sa Daniel."Máte pravdu"
"Chalani poďte k nám. Všetci"ostatný členovia k nám v momente prišli. Pozrela som sa na Daniela. "Pozývame vás na našu svadbu"povedali sme naraz. "Ďakujeme!"skríkli. "Kedy bude?"spýtal sa Jack. "1.5"
"A čo čas?"opýtal sa Zach. "Ešte nevieme"vyšli sme do izby. Teraz mi povedzte ako mám z tašky vybrať šaty keď v mojej blízkosti je Daniel. Musí počkať kým niekam odíde. "Čo tam máš?"spýtal sa ma a jemne nakukol do tašky. "Ty to nesmieš vidieť"
"Prečo?"odul spodnú peru. "Lebo ma v nich uvidíš až na svadbe"
"No ako myslíš. Idem sa osprchovať"povedal,vzal si veci a odišiel. Ja som vzala tašku a šla som k Zachovi do izby. "Ahoj je tu Zuzka?"
"Poď"pustil ma dovnútra. Zuzka ležala na posteli. "Čo je Jazz?"
"Môžem si u vás odložiť šaty prosím?bojím sa že bude Daniel kutrať lebo ja ho poznám"pretočila som očami."Jasné daj si ich sem"povedala mi Zuzka a otvorila skriňu. Ja som z tašky vybrala šaty a dala si ich do skrine. "Ďakujem veľmi pekne. A teba upozorňujem ak ti je život milý nehovor nič Danielovi"pohrozila som Zachovi. Je mi jasné že bude Daniel vyzvedať. "Neboj sa. Ja dohliadnem na to aby mu nič nepovedal"povedala Zuzka."Ďakujem a dobrú noc"odišla som z ich izby. Keďže som bola hladná šla som dole. Z chladničky som vzala tofu a sadla som si na linku a začala piť. Do kuchyne hneď pribehli Jonah a Corbyn.

"Že ti to chutí"zatváril sa znechutene Jonah."Chutí a veľmi"
"Ale tak?keď toto zistí Jack on ťa zožerie"pridal sa corbyn ktorý si stále držal ústa lebo on tofu neje.
"Ja mu kúpim krabicu tofu a bude spokojný. Dáte si?"nahla som sa s tofu-m  k ich dvom a oni sa v momente odtiahli. "Daniel!Daniel!"kričal na neho Jonah a stále sa s nechuťou na mňa pozeral. "Máte to márne"povedala som a odhryzla si. "Prečo?"
"Je v sprche"povedala som. "No super. To bude zas za dlho"prekrížil si jonah ruky."Akože čo máte za problém?máte kúpeľňu aj dole" "To síce áno ale on míňa vodu ako Niagarské vodopády"
"No náhodou"
"Čo kričíš?"prišiel dole a za jazdy si obliekal tričko. Oh to telo!!🤤🤤🤤 prisahám že keby tu chalani nie sú tak by som sa na neho vrhla. "Tvoja snúbenica tu je tofu"
"No a?"
"Jack ju zabije" "
"Aj keby. Má právo sa najesť"prišli sme do izby. Daniel si ľahol na posteľ a ja som sa šla osprchovať. Keď som prišla ľahla som si k Danielovi. Počúvala som ako mu bije srdce. On sa mi pritom hral s mojimi vlasmi. "Mmm toto mi tak chýbalo"povedal a zavrel oči. "Mne chýbalo všetko to,čo sme spolu robievali"zrazu sa ocitol nado mnou. "Aj toto?"spýtal sa a začal ma romanticky bozkávať. "Aj toto" 
"Označkujem si ťa. Smiem?"spýtal sa so psími očami. "Môžeš"a začal mi na krku robiť cucfleky. Vôbec mi to nevadilo. Neskôr ma objal. V jeho objatí mi je strašne teplo. "Ale úplne najviac mi chýbala tvoja vôňa"hlavu si položil na moje brucho. Ja som ho hladila po vlasoch."Sme na tom podobne"
"Nech sa deje čokoľvek vždy budem ako tvoj manžel stáť pri tebe"povedal a romanticky sa mi pozrel do očí.  "To je tak dojímavé"
"Ľúbim ťa"nahol sa ku mne a pobozkal ma. "Aj ja teba"opäť som počúvala ako mu bije srdce. V tejto polohe som aj zaspala.

Hard(Daniel Seavey)Where stories live. Discover now