Keď odišli, no čo sa stalo potom?

~1~

O 7 rokov neskôr
V ten večer som mala jasný plán vysvetliť mu že by to bolo najlepšie a on to pochopil súhlasil za to som mu musela poďakovať jedine tak že som mu ten bozk obetovala...no dni ale plynuli ďalej a dospeli sme, a deň D prišiel oficiálne je beruška a kocúr mŕtvi už neuveriteľných 982 dni a ja žijem život ako marinett na vysokej škole módy a dizajnu v New Yorku. Áno v New Yorku doštudovala som strednú, svoje milostne záľuby som nechala tak preto lebo za ti roky si nič nevšimol ale ani sa nedivím tie signály boli veľmi slabé. S Alyou a Ninom si volame každý večer keď nemám toho veľa. Raz za čas pokeckám z tiki alebo s iným kwamim alebo sa idem prebehnúť ako čierna mačka samozrejme blega musím podplatiť nejakým tým syrom a vždy si spomeniem na kocúra prečo som jeho lásku odmietala? Nuž asi preto lebo som bola poblaznene z Adriana lebo inak si to vysvetliť neviem a ani to že kto to bol a ani neviem kto bol lišaj keď som mu brala murákulum zavrela som oči a odišla to iste predtým spravil kocúr z pávím mirakulom takže som to od neho odkukala veď aj on za tie roky dospel niekedy mi chyba aj jeho otravná spoločnosť no už nezaberá ani jeho kniha čo mi dal prečítala som ju minimálne 50 krát a stále som nepochopila čo znamenajú tie čísla na zadnej stránke vpísane ceruzkou...No nič idem prežiť tri dni v New Yorku a na Vianoce domou aspoň na tri týždne dúfam že stretnem všetkých priateľov vrátane slepého Adriana no musím priznať že aj on mi chyba našťastie už nie som posadnutá tým čo robí takže som ho nevidela dva roky a ani nepočula samozrejme pokiaľ nerátam pár časopisov v ktorých bol a natrafila som na neho...Tak a  život vola poďme ho žiť..

Stalo sa to tak ako sme sa dohodli porazili sme lišaja nebolo to ľahké ale dokázali sme to dokonca sme nezistili ich identity a perfektne sme zamaskovali našu smrť za pomoci líščieho mirakula keďže ta pôvodná  porážka bola viac menej diskrétna natočili sme rozlúčkové video aby sme to nejako ututlali dovolili sme aby na našu počesť dali postaviť sochu pamätník hovorte si tomu ako chcete aby ďalšie generácie vedeli že každý problém ma svoje riešenie aj také ktoré sa nám nepáči...Myslím že sa to dá nazvať  šťastným koncom ale pre mňa nie možno tak pre kocúra ale pre mňa nie po strednej som zostal doma mal som ísť do New Yorku na vysokú školu módy a dizajnu no otec povedal nie tak ju aspoň študujem na diaľku...A s mojimi priateľmi to nie je o nič lepšie kagami odišla študovať a asi aj žiť do Japonska Marinett tiež odišla ale vôbec neviem kam heh to je skvele agreste sú to dva roky a ti nevieš kam išla tvoja najlepšia kamarátka ale musíš si priznať že ti chýbajú a aj to že by si to konečne mohol zistiť že kam to zmizla...Nino a alya s tými som bol par krát vonku aj keď to asi robia len preto aby som sa necítil odstrčený no ma to aj výhody nemusím vymýšľať výhovorky prečo každý deň chodím pri našu sochu niekedy aj v mikine čo mi dala moja drahá beruška z vonku je čierna a z vnútra červena nevime kde ju kúpila nikde som takú mikinu nevidel možno ju spravila ona a keď je to tak tak ta mikina ma ešte väčšiu hodnotu hlavne pre mňa a ako sa mi len za ňou cnie dokonca aj za blegom a za jeho buzerantskými rečičkami obzvlášť...čoskoro sú tu už Vianoce takže budem inak tráviť čas  než nosom ponorením do kníh...tak poďme žiť ten “radostný” život...