Možno to tak má byť

jednoduchosť

Ahoj. Zdá sa, že si ma našiel/našla.
Každopádne si ma našiel pre niečo, pre nejaký dôvod.  Možno asi sám/sama nevieš prečo alebo čo je tým dôvodom. Možno v tom má ruku vesmír, alebo možno prostá náhoda.
Tak sa ti predstavím.
     Som Ester a práve zažívam to najnudnejšie leto môjho života. Asi sa pýtaš, že prečo. Stručne to vysvetlím. Mám 15 rokov a bývam v malej dedine pri Bratislave, kamarátov nemám a ani som nikdy nemala. Veľa ľudí to považuje za smutné, ja nie. Vždy som mala rada samotu. Len ja a moja predstavivosť. A aj kebyže túžim po priateľoch, je to zbytočné. Vždy sa mi ľudia vyhýbali. Sama neviem prečo, ale vždy som cítila vnútri seba túžbu po samote. To sa však jedného dňa zmenilo.

     Nastúpila som na strednú školu a veľa ľudí prejavovalo záujem o kamarátstvo so mnou. Nevadilo mi to. Ale však na kamarátstvach mi najviac vadili tie prehnané komplimenty typu: „O môj bože!!!! Najkrajšia bby!!!" Ach... Komplimenty sú v poriadku, ale písať ich pod fotku kde niekomu nie je vidieť ani do tváre? Ble, nie prosím. Som za každé kamarátstvo, ktoré mi život postaví do cesty ale za takéto fakt nestojím.