Druha dcera

Metlobalový turnaj Prítomnosť (4 ročník)

Dnes mňa a brata otec berie na metlobalový zápas, metlobal ma príliš nezaujíma ale otca pozval minister a preto sme tam mali ísť všetci. 

Prišli sme len tak tak a keby sme nemali zarezervované miesta pri ministrovi ani sme nemali kde sedieť. Po ceste na miesta sa Draco a otec samozrejme museli pochváliť všetci naokolo že nás sem poslal minister a že mame miesta s ním v jeho lóži. Ja som len išla za nimi ale po ceste som na seba cítila niekoho pohľad, keď som sa otočila videla som ako sa začervenal. usmiala bol to slávny Harry Potter. Môj brat ho nemal nikdy moc rád ale ja som moc nechápala prečo. S Harrym sme boli niečo ako ,, kamaráti ". V treťom ročníku som jemu a Hermíne pomohla zachrániť jeho strýka, ktorý bol neprávom uväznený v Azkabane ale dokázal sa mu utiecť, vtedy ma Harry prvý krát pobozkal. Potom som o ňom celý prázdniny nepočula. Cely turnaj som myslela len naňho možno aj ten turnaj by bol zábavnejší kedy som tu nemusela sedieť s otcom a jeho politickými priateľmi, Myslela som len na to ako Harrymu musím poslať správu, musela som sa natiahnuť, musela som vedieť ako medzi nami je ale ako. Zo zápasu si nepamätám na nič ani neviem kto vlastne vyhral ale to je jedno. Môj plán bol jediný s Harrym vychádzajúcim rovnakým východom, ja to len musím správne načasovať aby som sa s ním ,, náhodou "pretiahol vo východe a nenápadne mu do vrecka strčila pergamen. Môj plán vyšiel dokonale ale keď už bol skoro pri Harrym tak na neho niečo zakričal Draco, a bolo to tu zasa snažila sa ho vydráždiť aby na neho zaútočil. Našťastie ho otec zastavil ja som iba nenápadne Harrymu podala pergamen a bežala za rodinu. Bola som nervózna s Harrym sme sa mali pretiahnuť okolo pol druhej, keď budú všetci ostatný spať, otec si musel ešte niekam odbehnúť ale povedal nám, že nemáme vychádzať zo stanu. Len čo odišiel Draco ku mne pribehol a zatarasil my dvere 

,, Viem že si niečo podala Potterovi čo to bolo "šepkal Draco

Doriti ako si to mohol všimnúť ,, neviem o čom to hovoríš "zaklamala som

,, ale vieš vydeľ som ako si mu niečo podáva, keď si myslíš že ťa nikto nevidí "

Nevedela som čo hovoríme ale našťastie nás prerušil krik. Bežala som ku východe ale Draco ma chytil

,, otec povedal, že nemáme vychádzať zo stanu "povedal Draco

,, len sa pozriem nebudem preč dlho, ani si nevšimne že tu nie som "vytrhla som sa a bežala som k otvoreniu. Hneď ako som otvorila cítila som štipľavý pach dymu, vlastne dym bol všade. V našej časti tábora bol kľud ale v údolí pod kopcom horeli stany a všade pobehovali vystrašený ľudia.

Draco vybehol hneť za mnou ,, musíš sa vrátiť späť do stanu "skríkol a ťahal ma naspäť.

Ale ja som sa nemohol vrátiť, niekde tam dole je Harry, môže byť zranený nemohol som tu len tak stáť. Rozbehla som sa dole kopcom do údolia, počula som za sebou Dracove kroky. Bola som rada, že beží za mnou, ale nemôžem vedieť, že som bežná ochrana Harryho. Musela som niečo vymyslieť. boli sme v polovici kopca keď sme počuli ten zvuk a vydali svetlo, Dole v údolí neboli už skoro žiadni ľudia, ale nad údolím sa vznášalo jeho znamenie. ostali sme stáť ako obarený z kopca sme mali dobrý výhľad videla som postavu, pravdepodobne to bol muž, ako sa z miesta premiestnila ale bol tu ešte niekto skrčená postava za zhoreným stanom, okamžite som vedela že je to na od lesa k nemu bežali ďalšie dve postavy.

,, Toto bude ešte zaujímavé "zasmial sa Draco a ukázal na aurorov ktorý sa sem premiestnil videla som červené záblesky ale všetci sa stihli uhnúť. Draco len potichu zanadával chytil ma za plece a ťahal preč.

Do stanu sme sa vrátili tesne pred otcom, ten nám iba prikázal zbaliť si veci a povedal že za 15min odchádza buď s nami alebo bez nás, samozrejme do bez nás znamená len na mňa svojho milovaného Draca by tu predsa nenechal. O tom čo sa stalo som sa dočítala až na druhý deň v prorokovi na turnaj prenikli smrtijedi.