Smrť podľa rozprávky

Trocha viac krvi

Rozhodla som sa písať kratšie ale za to častejšie vydávané časti.  Táto časť mala byť krvavá ak nebude sorry, že moja drbnutá hlava nedodržuje plán, ak bude tak to je upozornenie :DD.

Bola som pred jeho dverami. Stále nabudená po Sebastiánovej vražde som preskočila plot a išla k dverám. Už, už som zazvonila ale zrazu sa vo mne zdvihla vlna odporu a vycúvala som od dverí. Išla som jeho ulicou naspäť domov. Keď som bola doma a zistila som, že si nemám pozrieť aký film, rozhodla som sa ísť do mesta. Na seba som dala legíny, tielko a baleríny. Bola už tma ale chladno nebolo.

...... V meste.......

Môj hlavný plán bol, ísť do mesta a kúpiť si zmrzlinu všade kde ju uvidím. Nazvala som to Ice cream challange :D. Bola to veľmi chutná výzva. Hoci som minula dosť €, keďže tam bolo 7 cukrárni ale stálo to za to. Rozhodnutá vrátiť sa domov som vyšla z cukrárne. Po ceste som videla obchod, ktorý ma zaujal. Vošla som doň a videla niečo perfektné. Všade boli zbrane a nože. Síce nemám zbrojný preukaz ale na nôž ho nepotrebujem. Tie nože boli krásne. Najviac ma zaujal nôž s nerezovou čepeľou a čiernou koženou rukoväťou. Po dlhom rozhodovaní som si ho kúpila. Vyšla som z obchodu cez celé mesto. Auto som mala zaparkované asi najďalej na svete. Všade bolo veľa ľudí. Keď som prechádzala okolo fontán, išli okolo mňa traja dosť pekný chalani. Jeden z nich skričal „Za 30 pôjdeš" a začal sa smiať. Je mi jasné, že to myslel len zo srandy, takže sme sa obaja zasmiali a aby som hrala jeho hru odvetila som mu „pre teba aj za 20". Všetci traja sa zasmiali a išli ďalej. Išla som do trocha tmavej časti keď na mňa vybehol jeden chalan. „A čo takto za 10 ?" Spýtal sa posmešne a bolo z neho cítiť alkohol. Predchádzajúca otázka mi polichotila ale táto ma nasrala. Ale aj napriek tomu veľkému odporu som sladko odpovedala „Kľudne ale iba v mojom aute" . Viedla som ho k môjmu autu a na ňom bolo vidno ako veľmi je vzrušený. Keď sme prechádzali poslednou uličkou, kde na moje šťastie nikto nebol, zastala som. „Čo už to tak chceš, že ani nedôjdeme"? opýtal sa slizko. Otočila som sa a vybrala rýchlo nôž. V prvom bodnutí bolo cítiť môj hnev. V druhom a treťom nervy. Bodla som ho presne do stehna. Všade bolo veľa krvi. Začal strašne kričať. Bolo to ako krik hysterickej ženskej, ktorý píli uši. Ďalšie bodnutia už boli mechanické. Bodala som stále a stále a nedokázala prestať. Krv všade striekala ja som bola krvavá. Po tvári som mala kvapky krvi. Nebodala som len do stehna. Už mi bolo jedno kde bodám. Pri 18 bodnutí som pustila nôž z ruky od vysilenia. Za chvíľu mi došlo čo sa stalo. On už očividne nebol medzi živými a ja som zobrala nôž a rýchlim krokom som došla k môjmu autu. Sadla som si na zadné sedadlo a vybrala z kabelky vlhčené obrúsky. Utrela som si ruky a tvár. Hľadala som nejaké oblečenie ale jediné čo som našla boli neónové oranžové šaty. No, lepšie ako nič. Vyzliekla som si zakrvácané oblečenie s plánom spáliť to doma na záhrade. Bola som oblečená a nôž som si strčila do kabelky. Vtom mi niekto zaklopal na okno.

Ďakujem za prečítanie. Aj keď toto tu už nikto nečíta a mohla by som tu napísať aj recept na koláč, bolo by Vám to jedno :DDD. Koment a vote potešia. BTW mám nový príbeh – 100 ways to kill your teacher, takže ak chcete zabiť svoju učiteľku, kľudne si t pozrite.