Smrť podľa rozprávky

Snehulienka a sedem kúskov čokolády

Konečne voľná.8 rokov som bola zavretá v tej starej psychiatrii. A to len s jednou vecou, ktorú som si pre tým, ako ma odviedli stihla zobrať. Rozprávkovou knižkou. Čítala som ju toľko krát, že ju už viem celú naspamäť. O prepáčte asi by som sa Vám mala najprv predstaviť. Som Jane Bloodová. Nemám otca ani matku. Zomreli pri autonehode. Aspoň tak to bolo prezentované v správach.  A práve preto nasadám do auta svojím krstným.

Sme pri ich dome. Rýchlo som vystúpila a nasledovala svoju krstnú Sofiu. Ukázala mi moju izbu. Na stole som mala učebnice. Potešila som sa pri myšlienke, že zajtra idem do školy. Väčšina by sa čudovala, že sa teším do školy ale ak by ste strávili 8 rokov zavretí na psychiatrii, tiež by ste sa tešili. Bolo neskoro a ja som šla do sprchy a potom ľahnúť. Zaspala som skoro okamžite.

...... v škole ......

„Tak študenti toto je Vaša nová spolužiačka Jane. Prosím príjmite ju medzi Vás". Predstavila ma učiteľka a odišla. Pred tým než odišla stihla povedať nejakému chlapcovi, že budem sedieť s ním. Prezrela som si spolužiakov ktorý na mňa pozerali. „Uhnite mi z cesty". Počula som nejaký hlas. Vďaka mojej dedukčnej schopnosti som hneď vedela že to bude kráľovná celej školy. Panovačný hlas aj správanie, modré oči, blond vlasy, no proste typická kráľovná. „Pozrite čo má v rukách". Povedala kráľovná a ukázala na moju rozprávkovú knižku ktorú som zvierala v rukách. Všetci sa mi začali smiať a kráľovná ktorá sa mimochodom volala Miriam (hrozné meno ja viem) mi vytrhla knižku z ruky a hodila na koniec triedy. Hnev do mňa stúpil ale nedala som to najavo. Išla som si po knižku a sadla vedľa toho chlapca s ktorým sa vtedy rozprávala učiteľka. Zazvonilo a všetci si posadali až na Miriam ktorá mi do ucha stihla syknúť „spravím ti zo života peklo". Nebrala som to veľmi na vedomie a radšej som počúvala výklad učiteľky. Cez prestávku som sedela na mieste a listovala som si knihu. Stále som rozmýšľala ako mohla byť tá Snehulienka taká hlúpa. Kto by predsa zjedol niečo otrávené. Bola asi taká hlúpa ako Miriam. Zazvonilo a ja som zase počúvala nudný výklad učiteľa. Počas toho ako stále kecal sa pozeral celý čas na mňa. Bolo mi to dosť nepríjemné hlavne preto lebo sa nepozeral na mňa ale skôr na prsia. Keď si všimol, že sa na neho pozerám odvrátil zrak a hovoril ďalej. Keďže sme mali dejepis hovoril o nejakej pomste syna otcovi. Nepočúvala som ho ale niečo ma napadlo. Ako môže niekto kto je mŕtvy niekomu zo života spraviť peklo. Ešte raz som si cez prestávku pozrela príbeh Snehulienka a sedem trpaslíkov. Vtedy mi doplo čo spravím Miriam aby mi zo života peklo nespravila. Predsa len som tu nová a nezaslúžim si to. Ale ona si môj darček zaslúži. Podľa mňa už život skazila viacerým tak prečo jej ho nemôžem skaziť ja?....... Doma ......Cestou zo školy som kúpila čokoládu. Potom som zišla dole do pivnice a zobrala si benzín. Sofiina dcéra je lekárka a doma si zabudla nejaké veci a medzi nimi bola aj striekačka. Každého by podľa mňa na padlo čo budem robiť. Do striekačky som vtiahla benzín a malou dierkou som ho strekla do čokolády. Nech si naša kráľovná pochutí. Všetko som vrátila na miesto a úplne šťastná som zaspala....... V škole ......Pomaly som prešla popri laviciach k Miriam. S falošným úsmevom som jej podala čokoládu. „To je pre teba Miriam. Je mi ľúto, že sme včera začali tak zle." Miriam mi vytrhla z ruky čokoládu a išla na WC. Počula som ako otvára čokoládu a ako ju je. Ale počula som aj niečo iné. Zvuk ako keby niekto odpadol. Nechápem prečo sa čudujem však v tej čokoláde bol benzín ktorý ju zabil. Vojdem na WC zoberiem čokoládu ktorú si schovám pod tričko a odídem zo záchoda tak aby ma nikto nevidel. ...... Po škole ......Dnes sme mali v škole iba 2 hodiny. Vyučovanie sa muselo prerušiť lebo niekto našiel Miriam a povedal to učiteľke. Bola mŕtva. A má to mrcha. Mne sa nebude vyhrážať, že mi zo života spraví peklo. Bola som spokojná so svojím dielom. Doma som chcela zničiť čokoládu ale niečo ma zastavilo. Miriam odjedla presne 7 kociek. Musela som sa pousmiať. Po zničení čokolády som si ľahla na gauč a pustila som TV. Potom so si dala sprchu a išla som si ľahnúť. Stále ma čosi držalo byť hore. A ja už viem čo. Spomenula som si na 2 hod. matiku. Vyučoval ju ten istý učiteľ čo učil aj dejepis. Presne ten čo sa mi cez dejepis pozeral na prsia. Celú matiku to robil tiež. A keď som bola posledná v triede povedal aby som za ním zajtra po vyučovaní prišla. Nedalo sa mi zaspať tak som si zobrala moju knižku. Čítala som si kocúra v čižmách. Asi každý pozná tú časť kde sa musí hlavný hrdina vyzliecť a skočiť do vody. Kocúr mu potom zoberie šaty a odíde. A mňa vtedy niečo napadlo...

Ďakujem všetkým ktorý si to prečítali. Za každý koment budem rada.

A poradím Vám nikdy neberte od nikoho sladkosti