Smrť podľa rozprávky

Fuck! Sebastián

Na začiatku by som sa chcela poďakovať za 1K reads  a takmer 100 votes. ĎAKUJEM.

Rukou mi ukázal aby som šla dovnútra. Namiesto toho aby som posunula nohu dopredu, som ju posunula dozadu. Nechápala som čo robím, ale tak to môj mozog videl očividne správne a tak som ho poslúchla. Nič iné som spraviť nemohla. Otočila som sa na päte a zrýchlia do kroku. Nevidela som ako reagoval, ale to ma v tej chvíli netrápilo. Stále som netušila, čo ma prinútilo nevojsť do domu, ale asi za to mohli spomienky z tej noci. Chcela som sa čo najrýchlejšie dostať domov. V bruchu som mala zase motýliky a zase som nechápala prečo. Ešte viac som pridala do kroku, takmer som utekala. Išlo mi to ľahko keďže som mala baleríny. Pár susedov, ktorý boli na záhrade na mňa začudovane pozerali, že pred kým tak utekám, ale mne to bolo jedno.

...... Doma ......

Ako som vošla do domu, takmer som stúpila na lístok. Nechápem ako môžu mať schránku tak, že im to furt vypadne pred vchodovými dverami. Na papieriku bola napísaná na počítači stručná správa.

DOMOV PRIDEM AZ O DVA TYZDNE. VERONIKA

XXXXX

Hm. Tie pusinky asi zdedila po mame. Ale niečo mi tu nesedelo. Každý príde až o dva týždne, a to som ich nevidela asi mesiac. Našťastie mám ešte nejaké peniaze z tej 500€ ale veľa už nie. Potom ma napadlo, že teta má nejaké peniaze v krabičke v kuchyni. Bolo ich tam viac než som potrebovala, ale stále sa mi nejako nezdalo, že sú tak dlho preč. A hlavne ten papier. Za tú pol hodinu, alebo aj menej, tu bola Veronika, napísala na počítači pár slov, vytlačila ich a zmizla? Nechcelo sa mi to riešiť a ja som sa rozhodla, že sa pôjdem prejsť.

Šla som cez les. Bolo to trocha desivé lebo tam bolo absolútne ticho. Bolo počuť iba moje kroky, teda aspoň myslím, že boli moje. Rozhodla som sa ísť na miesto kde som bola prvý krás s chalanmi. Bola som odtiaľ asi 30m. a počula som nejaké hlasy. Boli to všetci 4 chalani a dobre sa zabávali. Aspoň som rada, že sa spolu bavia. Nechcela som aby ma videli alebo počuli a tak som pomaly išla pozadu. Pozerala som sa pri tom na hodinky, lebo som chcela vedieť kedy sa asi začne stmievať. V tom som do niekoho narazila. Myslela som, že sa mi zastaví srdce. Ten niekto mi priložil ruku na ústa a pomaly ma ťahal do stredu lesa. Fuck. Okamžite sa mi vynorili všetky scenáre, ktoré sa môžu stať a ani jeden nebol pre mňa dobrý. Ten niekto ma ťahal ešte asi tak 50m. a potom ma hodil na zem. Ihneď som zdvihla hlavu a spoznala som toho „útočníka". Bol to Sebastián. Ten chalan, ktorý mi spravil moja nemiznúcu modrinu. „Konečne môžem dokončiť to, čo som začal". Nevedela som na čo naráža, ale už za pár sekúnd som to zistila. Chytil mi vlasy a pritlačil ma k stromu. Jednou rukou mi chytil ruky a druhou mi pomaly vyhŕňal šaty. Pomaly ma začal bozkávať na krku a potom išiel nižšie. Bola mi dosť zima, lebo kabát, ktorý som mala som si nechala doma. Sebastián sa presúval na moje pravé plece. Už som to nedokázala vydržať. Jeho druhá mi vyhrnula šaty a nohou si ich pridržal. Druhú rukou mi zakryl ústa aby som nekričala. Úprimne, nevedela som čo mám robiť. Zavrela som oči a snažila som sa to nevnímať, čo sa mi nejako nedarilo. Takže som musela len dúfať, že môj plán vyšiel. „Myslím, že teraz asi nie je vhodná doba na pokec čo?" Okamžite som otvorila oči. Koľká irónia ale v tej chvíli mi to bolo jedno. Od tejto vety sa to zbehlo rýchlo. Patrik s Johnnym schytili dosť prekvapeného Sebastiána a odviedli ho odo mňa. Alex išiel s nimi. Šimon ma zobral ďalej a snažil sa ma upokojiť. „BTW dobrý plán, i keď trochu riskantný. Ako si vedela, že bude fungovať?"

.......Flashback......

Pozerala som sa pri tom na hodinky, lebo som chcela vedieť kedy sa asi začne stmievať. To bola vlastne len zámienka. Keď som išla lesom počula som za sebou ešte jedny kroky. V odraze som videla Sebastiána. V tej rýchlosti som dokázala vymyslieť len primitívny plán. Sklíčko som nasmerovala tak, aby lúče slnka smerovali na jedného z chalanov. Aj slepý by si asi všimol, že v lese sa niečo zalesklo. Tiež pri tom ako sme išli dozadu, som pár krát dupla, ale nie som si istá či to počuli. Hlavné je, že to videli.

......Reality......

„BTW dobrý plán, i keď trochu riskantný. Ako si vedela, že bude fungovať?" „No, ani neviem. Dokonca ani nie som zástanca toho, že nádej umiera posledná. Ale aj keby mi to nevyšlo, prežila by som nie ?" „To hej ale s akou traumou" „Určite nie väčšou ako z môjho detstva". Úprimne som sa na neho usmiala. „Už sa spolu bavíte?" spýtala som sa ho, aj keď mi to prišlo bezpredmetné. „Jop, ale ja by som mal mať asi rovnakú otázku. Ako to dopadlo u Johnnyho? Vôbec sa nepochválil." „No, ako sa to vezme. Byť som tam bola ale len na pár sekúnd. Ani neviem prečo som vlastne odišla," Šimon asi nepočul posledné slová, keďže celým lesom sa ozval krik. Bol to Sebastián. Ani si neviem predstaviť, čo mu urobili. „Chvíľu sme sa o tebe s Johnnym bavili" „ A o čom?" no aj toto bolo očividne bezpredmetné. „No ohľadne toho, ako si na neho vybehla. Chcel len vedieť čo som ti spravil. Ale neboj nič som mu nepovedal." „Diky. Neboj ja mu to raz poviem. Alebo raz zaklamem." Trochu som sa pousmiala, ale úsmev mi ihneď zmizol, lebo lesom sa zase ozvalo Sebastiánove kričanie. Za minútu sa u nás objavili chalani. Boli v poriadku, až na Johnnyho. Ruku mal porezanú, ale bolo to len malé škrabnutie. „Okej myslím, že by sme to mali za sebou. Môžeme ísť" Ozval sa Patrik asi po minúte trápneho ticha. „Fajn tak poďme" Povedal Alex a spolu so Šimonom a Patrikom sa pobrali odo mňa a Johnnyho. Sakra, ja som zabudla, že bývajú na opačnej strane. No super. V tej chvíli sa však stalo asi ešte niečo trápnejšie. Začala som sa smiať. Johnny na mňa pozeral ako na blázna a keď prišiel bližšie zhrozil sa. Vystrel ruku a pomaly ju priblížil k môjmu stehnu. Začala som sa ešte viacej smiať. Johnny však nešiel po mojom stehne, ale po inekciji. Očividne to bola nejaká droga, ktorú mi pichol do stehna Sebastián. Nedokázala som sa prestať smiať. Pomaly som si kľakla a potom ľahla. Johnny sa ku mne len zohol, a zobral ma na ruky. „Je dobré, že už na mňa nekričíš. A tiež si pekná keď sa smeješ. Takúto vysmiatu som ťa ešte nevidel" Hovoril to tak kľudným hlasom, že sa mi pomaly chcelo spať. Nakoniec som sa spánku poddala, s myšlienkou, že tentoraz mi je jedno kde sa zobudím.

Ďakujem za prečítanie. Pokiaľ máte nejaký návrh určite mi to napíšte do kom.  Ak to bude aspoň trochu reálne (hoci celý tento príbeh nie je) tak to určite zakomponujem do deja. Tiež môžete napísať aký vzťah má mať Jane s Johnnym. To by mi veľmi pomohlo. A ešte raz ďakujem. Votes a coments potešia :3