,,Simona,že máme nádhernú izbu!?"
,, Áno."
Izba bola prepychová, boli tam dve manželské postele zladené do ružova a fialova. Toaletné stolíky a skrine. Výhľad nemohol byť krajší, ak ste ráno vstali skoro, videli ste vychádzajúce slnko a ranné zore. En si myslela,že izba u strýčka a tety je prepychová ,ale keď videla toto , skoro jej spadla sánka.
,,En! Ennnnnn!"
,,Čo sa deje?!"
,,Predstav si ,že dnes tento dom uvidíme celý a budeme vidieť aj jeho pozemok," povedala Simona.
,,Myslela som,že keď si princezná , tak vieš , ako vyzerajú domy poddaných," povedala En a zasmiala sa.
,,Myslela som , že by si to chcela vedieť," povedali a začali sa smiať.
Niekto im zaklopal na dvere.
,,Ak to opäť bude Klotilda ,asi ju zabijem," povedala som smiechom En a roztvorila dvere, pred nimi bol staručký sluha.
,, Dámy, o pol hodinu sú raňajky!"
,, Dobre," povedala En.
,,Čo ste povedali?"
,,Že dobre!"
,, Coooooo??"
,, Achhhh, nič," povedala a zabuchla mu dvere pred očami a až potom jej došlo, že sa práve ukázala vo dverách iba v korzete. Začervenala sa a Simona sa z nej začala smiať.
,, Simona, buď ticho!" Povedala a hodila po nej vankúš.
No potom sa už začali prezliekať.
,, Simona, čo si oblečieš?"
,,Bielu vychádzkovú róbu a ty ?!"
,,Simona , ja nemám čo na seba. Zabudla s si vychádzkové šaty!''
,, Ach, En, ukáž skriňu," Simona sa chvíľu prehrabávala v skrini a potom nazrela do kufra, ,,En! Veď tu to je , nie jedna , ale dve."
,, Ahhhaaa, prepáč, čo by som bez teba robila?!"
,,Zomrela by si."
Začala sa obliekať, ale potom stuhla.
,,Simona?! Berieš si aj šperky?"
,,Iba zlatú retiazku,ale tu nosím stále."
,,Dobre, ja si beriem opálový náhrdelník, môj obľúbený. Hodí sa mi?"
,, Áno, k šatám."
,,Tak , poďme na raňajky."
Zišli až na druhé poschodie.
,, Dobré ráno," povedala En so Simonou a sadli si. Liz už tiež bola oblečená vychádzkovo.
,,Ako si sa vyspala , Liz?"
,, Výborne."
,,S kým si na izbe?"
,,S Vikittou. Ty so Simonou , však?!"
,, Áno. Tešíš sa ?!"
,, Áno," potom začala šepkať, ,, konečne si pozriem dom, v ktorom budem žiť!"
,, Áno, to áno," povedala En a pichlo ju pri srdci.
Keď ráno Albert vošiel do jedálne, všetci sa smiali. Zdrojom smiechu bola En, všetkých zabávala . Liz sa najprv nesmiala ,lebo bola trochu naštvaná, ale potom to premohlo ju . Albert videl iba dva tváre , ktoré boli zachmurené a to Klotildinu a Marleninu.
,, Dobré ráno, dámy! Ako sa máte?"
Ozvalo sa sa slovo ako ' výborne' , 'zle som sa vyspala' a podobne.
,, Tak, milé dámy, dnes nás čaká turistika a prechádzka. Nudiť sa tu nebudete. Chcem vám len povedať určité pravidlá. Ak niektorá z vás urobí prešľap a môjmu otcovi sa to nebude páčiť, odchádzate. Môžem ho presvedčiť,ale iba , ak to uznam za vhodné. Najedzte sa a niektoré sa prezlečte, najmä vy, Klotilda . Pôjdeme si prezrieť pozemok a potom dom."
Klotilda bola oblečená ako kurča. Bolo to veľmi komické. Čakali kým sa prezlečie a potom vyrazili na lúku.
,,Tak dámy, toto ," Albert ukázal na hrad v diaľke, ,,je hrad môjho pra pra pra a mnoho pra dedka hrad. Dokážete si typnúť v ktorom roku bol postavený?"
,,Bol postavený v roku 1234."
,,Správne slečna Adelaide, prosím potlesk," povedal a začali tlieskať.
,, Vždy ste ma udivovali svojou múdrosťou," povedal lichotnícky Rinaldo,ale En sa na svoje počudovanie nezačervenala.
,, Ďakujem, lichotíte mi," povedala zo slušnosti, Rinaldo ju požiadal aby ju mohol sprevádzať, ako inak , prijala.
No nevedela zamaskovať pohľad upretý na Alberta a Liz.
,, Vyzeráte úžasne," povedal Rinaldo, snažiac sa upútať pozornosť.
,, Ďakujem," En sa rozhodla , že s ním bude konverzovať,ako slušná dáma, ,, Rinaldo?"
,, Áno, madam?!"
,,Chcela by som sa i vás dozvedel viac. "
,, Pýtajte sa."
,, Akú hudbu máte rád? Typujem ,že Beethovena."
,,Áno , uhádli ste. Teraz ja ."
,, Dobre."
,, Obľubujete .....hmmm. Mozarta?"
,,Nie, hádajte ďalej!"
,, Schuberta?"
,,Nie."
,, Kamoško, môžem ti poradiť," povedal Albert, ktorý sa s Liz pripojili.
,,Keď inak nedáš?!"
,, Má rada klavírnu hudbu, nemá obľúbencov. Je tak , slečna?!"
,, Áno."
Ešte dlho pokračovali v tejto hre,ale iba ona a Rinaldo. Bola to sranda. Potom sa pripojila Simona a Alexander, ale keď prišla Liz a Albert, nebolo to také dobré. No keď hru začali hrať všetci, bola to paráda. Nakoniec sa pridala aj Marlena a Klotilda.
Albert im poukazoval všetky pamiatky, lesy, pamätné miesta. Jednoducho všetko. Nasledovala prehliadka domu.
,,,Ennnnnn! "
,,Čo je?"
,,Toto bude môj dom!"Pošepkala jej to Liz.
Čo ak nie, pomyslela si En.
,, Dámy, nás hrad má sedem podlaží."
,,Tak veľa," povedala En Simone, ,,je to obrovské."
,,Ale , En, prosím ťa. Nás zámok má dvanásť podlaží."
,,Dobre,ale ty si princezná," celú dobu si šepkali, ale boli ticho, keď Albert hovoril a rodinných predkoch.
,,Toto je Arnold de Coubertin, môj dedo," z obrazu na stene sa na nich díval prísny muž . Mal taký istý výraz, ako Albertov otec, keď sa nahneval.
,,Bol 13. vojvodom z Migmintonu."
,, Akého veku sa dožil?"
Spýtala sa mal dievčina, ktorá bola asi nerada ,že je tu,ale páčila sa jej história. En si predsavzala ,že ju vezme pod ochranné krídla.
,, Dožil sa päťdesiatich rokov."
Potom si prezreli miestnosť po miestnosti. En sa so Simonou zhodla, že im niečo chýba. Boli krásne a prepychové, ale predsa. Každá však mala nejaké kúzlo a skrývala dej , či príbeh, no chýbala tá povestná čerešnička na torte.
,,Tu, v tejto izbe som sa narodil. A bohužiaľ tu zomrela i moja mama.
Môj brat sa narodil v tejto izbe," ukázal na čiernu izby s bielym nábytkom.
,, Vy máte brata?" Spýtalo sa vysoké dievča, ktoré sa očividne necítilo dobre vo svojich malých šatách.
En počula ,ako to dievča Klotilda a Marlena ohovárajú. Mala chuť sa jej zastať,ale Simona,akoby vicítila jej úmysly, potiahla ju ďalej.
,, Áno, mám brata, príde na ples si svojou manželkou ," povedal a pokračovali v prehliadke.
Dievčat bolo málo, ale bola vidno, že pani si na výbere dali záležať.
Bola tam En, Simona, Liz , Vikitta, Klotilda, Marlena a dve dievčatá , ktoré En nepoznala.
Bola večera a na nej špenátová polievka.
Ó bože, to zas bude Liz robiť divadlo, pomyslela si En.
Začali večerať.
,, Slečna Elizabeth, prečo nejete?" Spýtal sa jej pán Coubertin.
,, Neznášam túto polievku," En mala sto chutí povedať, že správne je nejedávam , ale bola ticho, lebo by to nedopadlo dobre.
Nejako prežili večeru i keď správnu atmosféru už nenaladil nik, pre Lizinom prehrešku.
En vstávala od stola keď ju Albert zadržal.
,, Adelaide, my s matkou by sme chceli aby si o necelé tri dni zorganizovala divadlo."
,, Albert! Také veci sa hovoria aspoň mesiac do predu! Kde zožieniem hercov?"
,,Takže máš scenár?"
,, Jasné,že si to ty!"
,, Roľníci ti pomôžu!"
,, Dobre, pre koho hráme?"
,,Pre celú dedinu a moju rodinu. "
,,Ach,dobre,ale nebude to dokonalé!"
,,En! Nikto to od teba nežiada."
,, Dobrú noc.''
,, Dobrú."
En nevnímala zvyšok sveta, iba spala.
,,Ennn!"
,, Čo.....sa....deje. Spím!"
,,To som ja , Liz."
,,To počujem. Čo chceš?"
,,Dnes máme piknik, poďte so Simonou! Všetci sú už hore."
,, Dobre, ideme," En spadla ešte do postele a po chvíli jej to došlo, ,, Simona! Vstávaj!!! Veď meškáme."
,,Dobre, som už hore."
En sa rýchlo prezliekla,ale Simona bola skôr.
En si odrazu sadla.
,, Čo ti je?"
,, Mám kŕče?!"
,,Z čoho?"
,, Neviem, povedz ,že prídem na piknik neskôr a zavolaj Albertovu matku."
,,Dobre, En. Nemám tu zostať?"
,,Nie . Už chooooď!"
Simona En ospravedlnila a odišli na piknik.
,,Čo je vám slečna?"
,, Neviem,ale ak môžte,zavolajte lekára."
Albertova matka zavolala lekára a o chvíľu bol tam.
,, Dobrý deň."
,, Dobrý,pán doktor."
Začal ju vyšetrovať.
,, Slečna, obávam sa ,že máte alergiu na mlieko a , ako mi povedala pani Coubertin , včera ste mali mliečnu špenátovú polievku. Je tak?"
,, Áno. Kŕče som dostala až potom. Ale zo syra mi nič nebolo, jedla som ho skoro každé ráno!"
,,Ide o čiastočnú alergiu na mlieko. Nemôžete mlieko a smotanu a môžete syr a čiastočne maslo. Ak to nedosdžíte , tak budete mať také kŕče."
,, Ďakujem. Môžem ísť von?"
,,Ak sa cítite dobre, tak áno."
En vyskočila a hneď šla von.
,, Adelaide, je vám dobre?"
,, Áno , Rinaldo,všetko je v poriadku."
,,Tak to som rád," povedal a usmial sa svojím úsmevom špeciálne pre ňu.
Hneď sa pri nej zastavili mnohí ľudia.
Všetci sa jej pýtali , či je všetko v poriadku. Keď ich ubezpečila ,že je všetko v poriadku, všetci si užili piknik . Chlapi hrali kriket ,keď En videla , ako im to neide , išiel ju šľak trafiť.
Postavila sa a začala hrať s nimi. Vyhrala , čím si získala úctu. Neskôr sa ako jej podpora pripojila aj Simona a neskôr i Liz.
Hrali , smiali sa a prežili príjemný deň. En už konečne netrápili kŕče.
No trápila ju nuda. Zašla teda do knižnice a vybrala si knihu, chcela si sadnúť,ale uvidela tam to vysoké dievča.
,,Ahoj som Adelaide Aenne Collins. Ako sa voláš?"
,,Som Aderine Twailaid, grófka z Múčneho."
,, Teší ma , čo čítaš?"
,,Ale,'' povedala a ukázala knihu.
,, Ahaaa, ja anglických kráľov. S kým bývaš?"
,,S Júliou ."
,,To je to hanblivé dievčatko?"
,, Áno. "
Začali sa rozprávať. Až tak ,že obe zaspali. Aderine sa zobudila prvá.
,,En! Vstávaj. Je už desať hodín."
,, Ďakujem za zobudenie."
Pobrali sa spoločne do izieb , rozlúčili sa a šli spať. Keď En prišla, Simona už spala a na skrini boli pripravené šaty. En si spomenula ,že Vikitta má zajtra svadbu.
Rozhodla sa ,že si ich pripraví až zajtra a neprezkiekla sa , len sa hodila do postele.