Jedného príjemného večera som čítala takú dajakú knihu, ktorá sa volala tuším Valčík stromov a oblohy a nejak ma to namotivovalo, že som začala maľovať uprostred noci, keď na druhý deň som mala ísť normálne do školy. (Aj som šla, ale ruky som mala trochu čierne od farby, lebo ono to nijak nešlo dole.)
Nebudem sa tu teraz zamýšľať nad tým, či je to dobré alebo zlé (tá výsledná kresba), pretože na tom vlastne vôbec nezáleží. Ak by ešte aj tak mal niekto chuť nad tým filozofovať, povedzme, že je to proste dobré a hotovo.
Poviem vám, najhoršie bolo urobiť tie čierne listy, a tie lampy - keď som mala teda len jeden dosť hrubý štetec...