Čím staršia som,
tým viac som v lesoch.
Tam na svoje dectvo spomínam,
lepšie vtedy dýcham.
Spomínam na prvé kamarátky,
Ako domov chodila s odretými kolenami.
Vtedy zaoberala som sa iba hračkami.
Najviac štastná vtedy bola.
Skončilo to...Smola.
Nevedela sim čo je smútok,
alebo čo som spravila zlý úsudok.
Teraz o smútku by vedela som písať,
Mnohý by sa mohli čudovať.
Dectvo ukázalo život bez smútku a stresy,
Teraz po radosti story niesi.
Čas tak rýchlo ide.
Už asi naspäť nepríde.
Ako by len včera celá od kried prišla,
a dnes zo svete som odišla.