Ráno som sa prevalila a rukou niekoho capla po tvári.
Ups. Otvorila som oči a čakala že mi jednu vráti, namiesto toho sa začala smiať ako šialená.
"Dik"
Povedala pomedzí smiech a držala si tvár.
"Prepáč"
Zasmiala som sa aj ja.
Pozrela som sa na telefón.
"Nič nové?"
"Nie" povedala som a hodila sa znova na posteľ. Skenovala som strop.
"Neviem, čo je horšie. Či čakať a byť rada že sa nič nedeje alebo či by som ba radšej keby sa niečo dialo."
"Myslím, že to prvé"
Skonštatovala Caroline.
"Hm"
"Čo máme dnes v pláne ?"
"Zakukliť sa do deky a snažiť sa nevyzerať ako pred psychickým zrútením."
"Sav, spamätaj sa presne o to mu...im predsa ide. Presne to tak chce a preto musíme robiť pravý opak."
"To chceš, aby som sa úplne bez nálady išla niekde baviť ?"
"Noo"
"Nie, dnes nie, možno zajtra."
"No ako chceš. Musím sa ponáhľať idem do školy aaa mohla by si pouvažovať nad nástupom do normálnej školy. Boli by sme spolužiacky."
Žmurkla na mňa a sadla si za kozmetický stolík. Ako doma, musela som sa nad tým pousmiať.
"Neviem či to je dobrý nápad."
Caroline sa pozrela do zrkadla, v odraze sa nám stretli pohľady.
"Savannah, aspoň takto sa skontaktuj so svetom, celé dni si doma a von vylezieš, len keď ideme na párty, alebo keď máte firemný večierok. "
"Uhm a na aký odbor by som asi išla."
"No na aký asi"
Na hubku si naniesla makeup a začala si ho nanášať na tvár.
"No, v žiadnom prípade. V podnikaní sa vôbec nevyznám. "
"Hej, až na to že máš vyštudovanú súkromnú strednú školu podnikania."
Zagúľala som očami.
"Vôbec ma to ale nebaví."
"Zlatko, peniaze sa ti budú odkiaľ sypať. Tvoji rodičia tu nebudú večne, a určite nebude robiť Ian aj za teba. A zároveň je to aj pre ostatných samozrejmosť."
Musím uznať že nehovorila odveci.
"Dobre. Sľubujem, že nad tým pouvažujem."
"Ale švihni si, na zápis už nie je veľa času keďže školský rok už začal."
"Achh"
Zaborila som hlavu do vankúša.
To posledné čo chcem je škola a učenie. Ale mala pravdu, peniaze nepadajú z neba, teda z môjho pohľadu áno ale v budúcnosti nebudú. Rodičia mi nebudú donekonečna platiť všetko a so strednou školou veľa nenarobím. Síce firmu mám istú, ale aj tak.
Keď som sa pozrela na Caroline zaujato si nanášala linku.
"Idem sa umyť."
Postavila som sa a zavrela sa v kúpeľni. Očistila som si tvár a naniesla hydratačnú masku, vlasy som stočila do jednoduchého drdola, na pery naniesla balzam a na ruky a nohy krém.
Opisujem to rýchlo ale zabralo to celkom času, keď som sa vrátila Caroline bola preč. Samozrejme za sebou nechala bordel.
"Zabijem ju"
Povedala som si pre seba a začala upratovať kozmetický stolík. Keď som mala hotovo tak som vošla do šatníka. Vybrala som obyčajné obtiahnuté legíny a crop top ani som si neuvedomila ako mi škvrka v bruchu.
Vybrala som sa dole schodmi smerom do jedálne. Všade prázdno, akurát po dome chodilo pár upratovačiek a v kuchyni bol kuchár. Otec bol dávno vo firme aj spolu s mamou, Ian dokončuje posledný ročník, takže ten sa nachádza v škole a ja mám celý dom pre seba.
Postupne mi začalo dochádzať aká som lenivá, každý niečo robí len ja nie a rodičom to vôbec nevadí. Musím sa s nimi porozprávať o škole. Odkedy mi ju Caroline spomenula, neskutočne mi vŕta v hlave.
"Čo si dnes dáte ?"
Opýtal sa ma kuchár, keď som vošla do kuchyne.
"Neviem, niečo si vyberiem ale ďakujem"
Usmiala som sa a prešla popri ostrovčeku ku chladničke. Otvorila som ju, kľudne by som do nej mohla pozerať aj hodinu a stále by som nemala vybraté.
~~~
"O čom si sa chcela rozprávať, srdiečko"
Povedala mama keď sa spolu s otcom usadili pri mne na posteli.
"O škole."
Keby ste ich vtedy videli. Bolo to vtipné, nevedeli či si robím srandu alebo to myslím vážne.
"Mysleli sme si, že si chceš dať na rok pauzu, ako si sama hovorila"
"Veď hej, ale už nechcem. Celé dni som doma a jediná nič nerobím."
Otec chytil mamu za ruku a povedal.
"Dobre, tak v tom prípade ti zaplatím učiteľa"
"Vy to nechápete"
Vedela som, že budú chcieť aby som študovala z domu. Takto je to vraj pre mňa najbezpečnejšie, ledva nás pustili na súkromnú strednú.
"Čo"
Povedala mama nechápavo
"Chcem ísť na normálnu školu, nechcem žiadny individuálny plán a ani nič podobné"
"Tak to v žiadnom prípade"
"Otec prestaň, celé dni som zavretá v tomto obrovskom dome, nudím sa tu a chcem ísť do spoločnosti medzi ľudí, medzi mojich rovesníkov."
Skončila som svoj monológ a v duchu prosila Boha. Fakt som sa modlila za to aby mi naši dovolili ísť na školu ?
"Je to nebezpečné."
"Ale otec, prestaň zo mňa robiť väčšiu celebritu ako v skutočnosti som...nie je to nebezpečné."
"Ale veď vysoká súkromná škola nie je"
"Kto povedal že trvám na súkromnej"
Otec s mamou na seba pozreli.
"S Oliverom sa porozprávame a dáme ti vedieť"
"Mohli by ste si švihnúť, pretože zápis o chvíľu končí"
"Dávaj si pozor na jazyk"
Zdôraznil otec a spolu s mamou odišli.
Vždy mu vadilo aj keď som len trochu odvravala, toto bola jediná vec ktorú mi kedy v živote zatrhol. Asi.
No nič. Môžem len dúfať, že mi to dovolia. Ak by mi to Caroline nepovedala fakt by mi v tejto vile preplo.
Pozrela som na hodinky. Bolo už 5 hodín. Aj keď som Caroline povedala, že nemám náladu ísť von tak som sa obliekla a vybrala sa na prechádzku. Keďže je jeseň rýchlo sa stmievalo.
"Kde si sa mladá slečna vybrala ?"
Povedala mama opretá o zábradlie schodov s jogurtom v ruke.
"Von"
Hovorila som a obuvala si Vansy.
"Ideš s Caroline?"
"Nie, sama"
Výstrela som chrbát a pozrela na ňu.
"Vieš, čo sme ti s otcom hovorili o týchto večerných prechádzkach a ešte k tomu osamote."
"Aspoň ty nezačínaj, nebaví ma ako mi stále pripomínate, že som v nebezpečenstve. Určite sa o mňa niekto zaujíma natoľko žeby ma chcel zabiť"
Povedala som a naštvane vyšla von.
Prešla som po našej príjazdovej ceste a čakala kým sa otvorí bránka.
Vyšla som na ulicu. Von bolo chladnejšie, ako som očakávala.
Ruky som zložila na prsiach a pozerala pred seba.
Chcela som si prevetrať myšlienky. Samozrejme ako prvé mi napadli tie správy. Vytiahla som mobil a čítala si ich znova a znova. Ani som nevenovala pozornosť kde kráčam. Pozerala som len do mobilu a rozmýšľala kto to môže byť.
Zrazu som počula silný mňaukot. Tak strašne som sa zľakla, že so mnou až poskočilo. Musela som sa nad tým pousmiať, no keď som si uvedomila kde som, môj úsmev zmizol. Viete, vždy je v nejakom meste ulička, do ktorej nikto nechodí, pretože tam bývajú divný ľudi,a ktorí majú čo to za sebou, myslím tým problémy s políciou, krádeže a v neposlednom rade vraždy. Tak presne tu som sa ocitla. Nikdy som v nej nebola pretože mi to rodičia zakázali a ani som nemala potrebu tu ísť.
Dobre kľud. Nie je to tu hrozné, veď nič sa tu nedeje, jednoducho sa vrátim.
Otočila som sa ale hneď som aj zastala, na začiatku ulice bol človek. Asi si ma ani nevšimol ale prechádzal po ulici a niečo si mrmlal, nohy mu chodili zo strany na stranu, takže som usúdila, že jeho pečeň funguje na plné obrátky ak nie je práve zaliata alkoholom alebo totálne mŕtva.
Otočila som sa naspäť.
Ok. Nevadí prejdem len touto hroznou, strašidelnou, ulicou až na koniec a dostanem sa ku hlavnej, odtiaľ už domov trafim. Haha teraz to stačí len prejsť. Spravila som krok. Keď som sa otočila a videla že človek sa zas o trochu priblížil, tak som si radšej pohla. Zatiaľ sa nič nedialo. No čím som išla ďalej, tým viac som počula zvuky ľudí, vychádzajúce z nejakého dvora. Dala som si kapucňu, možno si budú myslieť že tu bývam.
Keď som prechádzala okolo toho dvora, moje tempo sa zrýchlilo.
"Hej!"
Piče! Bolo mi jasné že niekto na mňa kričí.
"Stoj! Rozumieš? Ináč vystrelím"
Zastala som. Čo to povedal ?
Dych sa mi zrýchlil a moje nohy sa začali triasť. Samovoľne chceli začať utekať ale zabránila som tomu.
Pomaly som sa otočila, blížil sa ku mne nejaký muž, mohol mať tak 30 ak vôbec. Zbraň mal namierenú presne na mne.
Srdce mi bilo ako splašené, asi si viete predstaviť ako strašne som si nadávala za to že som sa ocitla na tomto mieste.
Muž sa priblížoval, nevyzeralo to žeby chcel zastaviť. Keď bol úplne pri mne zdrapil má za zápästie a pritisol k sebe.
"Čo tu takáto slečna sama večer robí ? Rodičia ti nepovedali že sem nemáš chodiť?"
Bola som ticho.
Rukou v ktorej mal zbraň mi prešiel po zadku. Načo som sa mykla.
"Alebo mi ťa poslal samotný Boh ?"
Svojou rukou som striasla tu jeho.
Na čo sa zamračil. Otočil ma chrbtom k jeho hrudi o ktorú má oprel, na ústa mi dal okamžite ruku.
"Budeš sa mykať dievča - odbachnem ťa, nebudeš súhlasiť - odbachnem ťa, budeš kričať - odbachnem ťa, pokúsiš sa o útek - vytiahnem na teba nôž, aby si si to užila čo najdlhšie."
Povedal a začal ma niekde ťaháť.
Som v prdeli, totálne...
💎