Vraj to bolo epické
Ona však chcela lyrické
Bez postáv to nešlo ale
Čo zvŕtali jej slová v hlave
Bez postáv to nešlo ale
Čo spravili jej chaos v hlave
A ten vzbudil city ktoré
Zaliali svety na obzore.
THE END
Keď sa povie slovo poézia, v mojej mysli sa zakaždým objaví čosi nadnesené, úctyhodné, inšpiratívne či tajuplné. Čosi, čo milujem, čosi, čo ma núti premýšľať nad skrytými významami, a rovnako tak vystiera ruku k môjmu srdcu, aby sa ho dotklo a zanechalo po sebe svoju stopu.
Nie je vôbec jednoduché písať poéziu. Nejde len o primitívne hľadanie rýmov, ako si mnohí ľudia myslia. Ide o vkladanie obrovskej časti seba do slov, o čosi ako hlbokú spoveď, ktorá má ostať utajená pred nezasvätenými.
Prihováram sa k Vám v tejto zbierke prvý, a zároveň poslednýkrát, nakoľko som svoj cieľ - 80 básní cestou okolo môjho sveta (resp. sveta z môjho pohľadu) splnila. Toto bola moja prvá zbierka poézie, no je veľmi pravdepodobné, že sa časom pustím aj do písania novej zbierky, pri ktorej si skutočne budete môcť povedať: ožil básnik. v tejto bol vzkriesený, no ešte z môjho pohľadu nedostatočne básnicky rozvinutý. Verím však, že sa Vám napriek tomu táto zbierka páčila a ďakujem Vám za všetky hviezdičky, kladné komentáre, prečítania a vlastne celkovú podporu, ktorá sa mi od Vás dostáva. Mám Vás rada 🙂♥️