A/N: Toto je oneshitka, pardon, oneshotka, z ktorej vznikol celý ten nápad na Outlaws. Samozrejme sme to trošku pomenili, a dianie v tejto oneshitke, pardon, oneshotke, je iné, no ten trojuholník a brat/sestra vzťah tam ostáva. :)
~~~~~
Keď sa septembrové slnko konečne vplazilo aj cez zatiahnuté žalúzie a dopadlo na pár odhalených končatín na posteli, jasne hovoriac, že už je ráno, z kopy prikrývok a vankúšov na posteli sa ozvalo protestné mrnčanie. Zvuk však slnečné lúče nezastavil a oni sa ťahali ďalej, až kým nepristáli na hrive zlatých vlasov rozprestretých na vankúši. Ich majiteľka si ticho vzdychla, uvedomujúc si, že je najvyšší čas vstávať.
Nela nezvykla spávať dlho, takže jej ranné vstávanie až taký problém nerobilo. Narozdiel od Liama, ktorý ani nepostrehol, keď sa vymámila zo zovretia jeho ramien, ktoré boli okolo nej omotané a len sa prevalil na druhý bok, keď ona vstala z postele. Chvíľu ho sledovala, jeho obnažené ramená teraz objímajúce perinu namiesto jej tela a pomalý pohyb jeho hrudníka pri každom nádychu a výdychu. Potriasla hlavou, takže jej blonďavé vlasy poskočili na pleciach a vybrala sa ku skrini, aby si našla niečo na oblečenie. Natiahla si tričko a kraťasy, ešte raz sa pred odchodom obzrela na spiaceho Liama a pobrala sa von z izby. Zišla dolu schodmi, pričom jej bosé nohy nerobili takmer žiadny zvuk, a na svoje prekvapenie dolu v obývačke našla Zayna, rozvaleného na gauči a s cigaretou v ústach. Zayn bol jej starší brat a nikdy nevstával skoro, pokiaľ to nebolo nevyhnuté - takže sa dovtípila, že sa niečo deje.
"Si hore skoro," skonštatovala ironicky, keď sa posadila do kresla stojaceho vedľa.
"Mám niečo na práci," odpovedal Zayn a poriadne si potiahol zo svojej cigarety. Potom uprel pohľad na sestru.
"Prečo si ty hore tak skoro? Myslel som, že ešte budete zaneprázdnení rannými aktivitami," podpichol ju.
Prevrátila očami, no namiesto odpovede sa dvihla z kresla a zamierila do kuchyne. Keď sa vrátila o pätnásť minút neskôr so šálkou čaju v jednej ruke a hriankou v druhej, Zayn bol stále na gauči, tentokrát už s pohľadom upretým na televízor. Sledovali teda rannú šou spolu, až kým sa k nim o pár hodín neskôr nepridal aj Liam mrmlajúci niečo o tom, že nechápe, ako môžu niektorí ľudia vstávať tak zavčasu.
O niekoľko hodín neskôr, po dni strávenom prakticky ničnerobením, sedeli všetci traja, a spolu s nimi aj niekoľko ďalších chalanov zo Zaynovej partie, okolo stola v miestnom bare. Nálada bola veselá, každý z nich mal už v sebe niekoľko drinkov a keďže Zayn sa osobne poznal s majiteľom, nebolo problémom ani tých niekoľko jointov, čo si medzi sebou posúvali. Nela mala takéto večery najradšej, obklopená priateľmi a v dobrej nálade - aj preto bola rada, že teraz bývala s bratom (a prakticky aj s frajerom, veď Liam trávil väčšinu času aj ta k u nich), kde si mohla užívať oveľa viac ako keď bývala doma s rodičmi, ktorí ju ledva pustili večer do kina. Keby ma tak videli teraz, pomyslela si pobavene, keď vyfúkla hustý krúžok dymu a sledovala, ako sa vznáša nad stolom. Bolo to však zrejme trochu príliš, a všetok ten alkohol tomu tiež veľmi nepomohol, lebo sa jej na moment zahmlilo pred očami a zakrútila sa jej hlava.
"Čo sa deje?" ozval sa Liamov hlas pri jej ľavom uchu.
"Som v poriadku," odpovedala Nela a narovnala sa, hoci hlava sa jej stále trochu točila. "Ale myslím, že potrebujem ísť na vzduch. Nie," zastavila ho, keď videla, že Liam chce vstať, "pôjdem sama. Som v poriadku, naozaj. Hneď sa vrátim." Vtisla mu na pery krátky bozk, opatrne sa dvihla a zamierila k východu. Podarilo sa jej dostať von z baru, kde sa oprela o vonkajšiu stenu vedľa dverí a zhlboka nasávala do pľúc chladný nočný vzduch. Netušila, ako dlho tam bola, ale bola presvedčená, že je sama, až kým sa vedľa nej neozval akýsi hlboký hlas.
"Si na prechádzke?"
Chvíľu trvalo, kým sa Nela vytrhla zo svojich myšlienok a otočila hlavu, aby videla, komu hlas patrí. V slabom svetle vychádzajúcom z otvorených dverí baru spoznala vysokú postavu akéhosi chalana.
"Tak trochu. Čo ty, vyšiel si von, aby si zistil, či tu nenájdeš nejaké opité dievča, ktoré by si mohol zneužiť?"
Chalan - teraz si všimla, že mu hlavu zdobia tmavé kučery a jeho oči majú v tej troche svetla sivozelený nádych - sa zasmial a pokrútil hlavou. "Nie, potreboval som ísť na chvíľu na vzduch. Vnútri je celkom dusno."
Nela si všimla, že pri úsmeve sa mu na líci objavila jamka a že k nej spravil krok bližšie. Nezdal sa jej opitý, aspoň nie natoľko, aby to bolo na ňom vidieť. Pristihla sa, že jej ich zväčšujúca sa blízkosť nevadí.
"Som Harry," predstavil sa jej potom, čo prešiel ďalši krok a teraz sa jeho vysoká postava týčila nad ňou, takže musela mierne zakloniť hlavu, aby mu videla do tváre.
"Ja som Nela," odpovedala so zatajeným dychom. Mozog jej hovoril, že by mala odísť, vrátiť sa dnu späť k Liamovi, ale nohy akoby mala z olova. Len tam stála a civela do Harryho očí.
"Dúfam, že tu nie si sama, Nela. Dnes je to tam celkom... nebezpečné," povedal a v hlase sa mu odrážali úprimné obavy. Pohľadom šibol k dverám baru, akoby sa bál že z nich výjde samotný Jack Rozparovač alebo niekto jemu podobný. "Nechceme predsa, aby sa niečo stalo tej krásnej tváričke."
"Harry," jeho meno vyslovila, akoby boli starí známi, "viem sa o seba postarať. A za takúto hlášku by ťa mali zavrieť," dodala uštipačne.
Harry sa schuti zasmial, pri čom zaklonil hlavu a odvetil: "Ak by ma mali zavrieť, tak za obávanie sa o pekné dievčatá to nebude."
"A zase tie hlášky," s úškrnom pokrútila hlavou a tentoraz spravila krok k nemu ona, hoci to bolo mimovoľne a uvedomila si to až vtedy, keď ich delilo len pol metra.
"Tak s kým-..." koniec Harryho vety zanikol vo vrzgote otvárajúcich sa dverí a Liamovej otázke: "Nela, si okej?" Vzápätí sa jeho pohľad stretol s tým Harryho a Nela v Liamových očiach zbadala obavy zmiešané s hnevom, následne ju schmatol za ruku a jedným ťahom strčil späť do baru. "Choď dnu. Nájdi Zayna," precedil pomedzi zuby bez toho, aby sa na ňu vôbec pozrel.
"Ale-..."
"Okamžite."
"Ale, Liam, len som-..."
"Povedal som, aby si šla dnu!" Liam konečne prerušil očný kontakt s Harrym, len aby Nele mohol venovať neoblomný pohľad a bolo to snáď po prvý raz, čo ju okríkol - od prekvapenia sa jej do očí nahnali slzy, no zahryzla si do jazyka, aby sa nerozplakala a rozbehla sa nájsť svojho brata, ktorý ju však len odstrčil, keďže s jedným zo svojich kamarátov práve súperil, kto za 20 sekúnd vypije viac panákov.
Prešlo hádam desať minút, kým sa Liam vrátil a Nela si okamžite všimla, že niečo nie je v poriadku. Hoci sa snažil zakryť to, no ako mieril za Zaynom, nemohla si nevšimnúť jeho krívanie - a taktiež natrhnutú peru... a po tom, ako dvihol ruku a položil ju Zaynovi na plece, pohľad jej padol na jeho hánky zašpinené od krvi.
"Liam," začala, no nezdalo sa, že by ju vnímal. Čosi zamrmlal Zaynovi, ten následne vstal a spolu odkráčali k voľnému stolu pri biliarde. Nela ich zo svojho miesta pozorovala, ignorujúc debatu jej priateľov, všetko, na čo sa sústredila, bola reč tela jej brata - a zdalo sa, že čo mu Liam rozpráva, sa mu ani zďaleka nepáčilo. O pár sekúnd Zayn vstal a nasledovaný Liamom ráznym krokom prišli späť k stolu, no miesto toho, aby si sadli a pokračovali v žúrovaní, Zayn Nelu drsne chytil za lakeť a so slovami "vstávaj, ide sa domov," silno potiahol, čím ju donútil postaviť sa. Spolu s Liamom vytvorili akýsi živý štít, obaja Nelu držali z jednej strany a rýchlym krokom ju viedli do auta.
Celý čas sedeli mlčky, keďže Nela sa v tej napätej situácii bála ozvať a chalani boli príliš rozrušení na to, aby viedli nezáväznú debatu. Len čo Liam zaparkoval pred domom, Zayn ju opäť voviedol až dnu, posadil ju na gauč a hodnú chvíľu na ňu len hľadel, akoby sa snažil zistiť niečo z výrazu jej tváre, či prečítať jej myšlienky a Liam sedel vedľa nej so sklopenou hlavou.
"Vieš, kto to bol?" zavrčal Zayn odrazu a Nela sa až zľakla.
"Kto?"
"Ten chalan, s ktorým si sa rozprávala."
"Neviem, predstavil sa ako Harry. Zayn, povieš mi už, čo sa deje?"
"Už nikdy sa s ním nebudeš rozprávať. Vlastne sa odteraz nebudeš rozprávať s nikým, koho ti predom neschválim. A ak niekam budeš chcieť ísť, najprv mi to nahlásiš."
"Zayn, to je šialené. Nemôžeš-..."
"Ale môžem!"
"Prečo-..."
"Pretože som povedal!"
"Veď o nič nešlo, len sme sa rozprávali. Liam, prečo nič nepovieš?"
Na chvíľu sa rozhostilo ticho, ktoré Liam napokon prerušil svojím tichým: "Zayn má pravdu."
"Zbláznili ste sa. Obaja ste sa zbláznili!" zakričala hystericky a vybehla do svojej izby. Nieže by jej na tom cudzincovi tak záležalo, no to, že Zayn si zmyslel, že môže takouto mierou zasahovať do jej života, kontrolovať, s kým môže a s kým sa nemôže rozprávať sa jej ani náhodou nepáčilo. Dala si záležať na tom, aby za sebou poriadne buchla dverami.
V ten večer pri nej Liam nespal, dokonca za ňou neprišiel ani len povedať dobrú noc - a keď sa o tretej v noci prebudila, ešte stále počula tlmené hlasy z obývačky.
:
Po prebudení sa chvíľu prehadzovala v posteli, snažiac sa opäť zaspať, ale keď necítila teplo Liamovho tela vedľa a jeho ruky okolo nej, bolo snáď nemožné nájsť si vhodnú polohu. Vstala teda, pripravená čeliť ďalším Zaynovým nezmyslom, no keď zišla do kuchyne spraviť si raňajky, prekvapivo ju privítal s úsmevom.
"Opäť si hore nejako skoro," poznamenala a on len mykol plecami.
"O chvíľu odchádzam vybaviť pár záležitostí."
"Záležitostí, jasné," uškrnula sa a načiahla sa po cereálie, ktoré vzápätí vsypala do misky. "Kde je Liam?"
"Nechcel ťa budiť, spal na gauči. Dáš si kávu?"
Pokrútila hlavou. Málokedy pila kávu, radšej si dopriala šálku čaju, na rozdiel od Zayna, ktorý chlípal jeden hrnček kávy za druhým, nedbajúc na to, ako mu sestra stále hovorila, že to pre neho nie je dobré. Vždy nad tým len mávol rukou.
Nela váhala, či sa má spýtať, čo to včera malo znamenať a či to myslel vážne, keď povedal, že sa bude stretávať len s ľuďmi, ktorých jej schváli on sám, ale nechcela pokaziť bratovu dobrú náladu. Okrem toho si bola istá, že by to viedlo k ďalšej hádke. Niečo jej však hovorilo, že Zayn nežartoval. Potvrdilo sa to možno o polhodinu neskôr, keď opäť zišla dolu, tentokrát už oblečená v rifliach a košeli. Videla, že Zayn a Liam sú už pri dverách a chystajú sa na odchod.
"Kam ideš?" opýtal sa Zayn ostro, keď zastala pri nich, aby si obula tenisky.
"Von," oznámila mu nenútene, dúfajúc, že len mykne plecami a odstúpi, aby mohla vyjsť von. To sa, samozrejme, nestalo, namiesto toho Zayn nesúhlasne zvraštil obočie.
"S kým?"
"Sama."
"Nemôžeš ísť sama."
Tentokrát sa zamračila ona. Ako to myslí? Včera jej povedal, že sa nemá stýkať prakticky s nikým a dnes nemôže ísť von sama?
"Chcem sa ísť iba prejsť. Dať si v kaviarni horúcu čokoládu," mykla plecom, snažiac sa ovládať svoj hnev. Nie je predsa decko, aby jej Zayn hovoril, čo môže a nemôže robiť. S nadvihnutým obočím pozrela na Liama, či k tomu niečo povie.
"Zayn má pravdu, nemala by si-..."
Vtedy vybuchla. "Zayn má pravdu, stále má on pravdu! Nemôžem uveriť, že držíš jeho stranu! Čo mám päť rokov, aby na mňa stále musel dozerať? Viem sa postarať sama o seba!"
Skôr ako ktorýkoľvek z nich stihol niečo povedať, Nela rýchlo prekĺzla pomedzi nich von, nedbajúc na to, že na teniskách si nezaviazala šnúrky a bežala dolu schodmi, aby im unikla, ak by sa náhodou rozbehli za ňou.
:
S horúcou čokoládou a čučoriedkovým muffinom si sadla k jednému zo stolov v najbližšom Starbucks, neustále sa obzerajúc, či sa za ňou neobjaví jeden zo Zaynových svalnatých kamarátov, aby ju odtiaľ odviedol späť domov. Zdalo sa však, že brat sa rozhodol nechať ju dýchať aspoň na chvíľu, lebo ani na ceste do kaviarne sa ju nikto nepokúšal zastaviť. V tichom šume, ktorý tam vládol, sa zamyslela nad udalosťami predošlého večera. Bolo jej jasné, že to nejako súvisí s Harrym, pretože sa to všetko udialo až po tom, ako ju Liam našiel vonku rozprávať sa s ním. Harryho však nikdy predtým nestretla, takže netušila, aký konflikt so Zaynom mali. S tichým povzdychom dojedla muffin a dvihla sa zo svojho miesta. Nemala veľmi chuť vrátiť sa domov a rozhodla sa, že si ešte užije chvíľu bez Zaynovho drobnohľadu a pôjde sa len tak prejsť. Nemierila nikam konkrétne, iba sa tak prechádzala ulicami s rukami vo vreckách. Keď na chodníku na opačnom konci ulice zazrela vysokú postavu s kučeravými vlasmi, napadlo jej, že má len halucinácie - také veci sa predsa dejú len vo filmoch. Bolo to však naozaj, stál tam Harry a zrejme ju nevidel. Rýchlo prebehla k nemu a zastala priamo pred ním, aby si ju všimol - a len čo zbadala jeho tvár posiatu krvavými podliatinami a fialový monokel pri ľavom oku, vybavil sa jej v spomienkach pohľad na Liamove hánky zašpinené od krvi.
"Čo tu robíš?" spýtal sa jej, keď ju uvidel a ona si všimla, ako sa nesúhlasne zamračil.
"Chcem vedieť, o čo tu ide." Jej hlas znel naliehavo.
"Ide o to, že by sme sa nemali rozprávať. Choď domov."
"To ti urobil Liam?" ignorujúc jeho rozkaz načiahla ruku, aby sa mohla zľahka dotknúť Harryho modriny, no ten o krok ustúpil, tak sa zahanbene stiahla.
"Nela, nežartujem. Choď domov."
Len pred hodinou utiekla z domu, aby sa vyhla podobnému zaobchádzaniu od Zayna a prijímať príkazy od ďalšieho chalana - dokonca úplného cudzinca - vôbec nemala zapotrebné.
"Nela hento, Nela tamto!" skríkla bezhlavo, absolútne nedbajúc na fakt, že Harryho nepozná dosť dobre na to, aby naňho mohla zvyšovať hlas. Na druhej strane, on ju tiež nepoznal dobre na to, aby jej mohol prikazovať, čo má robiť. "Nie som malé decko, aby mi ostatní diktovali, čo mám, nemám, môžem a nemôžem! Viem sa o seba postarať!" Mala pocit, že túto vetu zopakovala hádam už tisíci raz, no aj keby to povedala ďalších tisíckrát, nikto ju nebude brať vážne.
Harryho neoblomný výraz sa však zmenil na prekvapený.
"Dostala si zaracha, čo?" opýtal sa s úškrnom, ktorý Nele pripomenul jeho jamku v ľavom líci a napriek monoklu a pár ďalších rán sa do jeho tváre opäť vrátila tá detskosť.
Nela len s otráveným výrazom mykla plecami, dávajúc najavo, že sa o tom veľmi nechce rozprávať. "Keby som aspoň vedela prečo."
So záujmom si ju premeral a spôsob, akým tak rýchlo menil nálady ju fascinoval. Ešte pred pár sekundami sa na ňu mračil a prakticky ju odháňal, teraz vyzerá, akoby preňho bola tá najviac fascinujúca a zábavná vec na svete.
"Ty vážne netušíš, kto tvoj brat v skutčnosti je, však?"
"Prosím?"
"Tu nie," Harry sa rýchlo pozrel do oboch strán a vykročil dole ulicou - a hoci jej nepovedal, aby šla s ním, rozhodla sa ho nasledovať. Bez slova prešli niekoľkými uličkami, až kým Harry nezabočil k parkovisku, kde zastal pri bielom porsche a otvoril dvere na mieste spolujazdca, aby Nela mohla nastúpiť. Bezmyšlienkovite spravila, čo sa od nej očakávalo a až po niekoľkých minútach si uvedomila, že sedí v aute s neznámym človekom, ktorý ju môže odviezť kdekoľvek, predať ju do Indie či rozštvrtiť a po kúskoch poštou posielať jej bratovi. Nech sa však akokoľvek snažila presvedčiť samú seba, že to, čo robí, je nezodpovedné a mala by na najbližšej stopke okamžite vystúpiť, nedokázala uveriť, že by Harry mohol byť naozaj nebezpečný.
Viezli sa ešte niekoľko minút, až kým nezaparkoval pred jedným z radov domov. Nela v tejto štvrti ešte nikdy nebola, no už pri prvom pohľade jej bolo jasné, že Harry nemá o peniaze núdzu.
Len čo vystúpil z auta, prešiel na druhú stranu, aby jej mohol otvoriť a podržať dvere, a to isté spravil aj o minútu neskôr, keď vchádzali do domu. Nela sa ocitla pred širokým schodiskom, no Harry zabočil doprava, kde sa nachádzala obývačka a posadil sa na gauč, tak ho nasledovala a zaujala bezpečne vzdialené miesto na kresle.
"Si v poriadku?" spýtal sa s nadvihnutým obočím. "Neboj sa, nehryziem."
"Zayn tvrdil niečo iné," mykla plecami a prinútila sa do úsmevu, aby mu dala najavo, že to nemyslí tak celkom vážne. "Takže?"
"Ty sa vážne nevieš dočkať odpovedí," zasmial sa Harry a už aj vstával, aby mohol prejsť k stolíku, na ktorom ležala fľaša škótskej. "Dáš si?"
"Nie, vďaka."
Mykol plecom a nalial teda len do jedného pohára, ktorý si následne vzal do ruky a vrátil sa na gauč - no miesto toho, aby sa posadil na svoje pôvodné miesto, si sadol bližšie k Nele.
"Čo by si chcela vedieť ako prvé?" začal po tom, ako si logol poriadny dúšok (pričom dokázal zachovať dokonale vážny výraz, akoby pil čistú vodu).
"Čo sa ti stalo s tvárou?"
"Bol som požehnaný od Boha," mávol rukou, akoby to nestálo za reč. "Nie, neskúšal som byť modelom, ak si sa chcela ako ďalšie opýtať toto." Jeho tón bol seriózny, no neprešli ani tri sekundy a pobavene sa uškrnul, načo Nela pokrútila hlavou.
"Vieš, že to som nemyslela."
"Čo chceš, aby som ti povedal?"
"Pravdu."
"Nechcel som veľmi ublížiť tvojmu vernému psíkovi, ako sa to volá? Leo?"
"Liam."
"Správne, Liam," fľochol, akoby už len to, že jeho meno vyslovil, by mala pre Liama byť veľká pocta. "Pokiaľ viem, tak spolu chodíte?"
"Áno. Pokiaľ viem, tak na otázky som tu ja?" odpovedala ironicky a Harry obranne zdvihol ruky.
"Jasné, prepáč. Pokračuj."
"Prečo ste sa bili?"
Ticho.
"Kvôli mne?"
Stále ticho.
"Fajn. Tak si to nechaj pre seba. Vravel si, že Zayna v skutočnosti nepoznám... čo si tým myslel?"
Opäť žiadna odpoveď.
"Myslela som, že si ma sem vzal, aby si mi mohol odpovedať na otázky," povedala tak trochu nahnevane.
Harry do seba prevrátil zvyšok svojho pohára, ktorý vzápätí položil na sklenený stolík pred ním a nahlas vzdychol. "Dobre. Fajn. Vieš ako som ti včera povedal, že je to v bare nebezpečné?"
"Uhm."
"Myslel som na Zayna a jeho partiu."
"Čo?"
Na moment sa tváril prekvapene. "Neverím, že sa mu tak dlho darilo skrývať to pred tebou."
"Povieš mi už, o čom to hovoríš?" naliehala.
"Možno by si sa mala radšej opýtať brata."
Nela nemohla uveriť, že ju tak naťahoval. "Povedz mi to." Nebola to prosba, bol to rozkaz. Hoci vedela, že Harrymu sotva mohla rozkazovať, zdalo sa, že zmena jej tónu ho prekvapila.
"No... tvoj brat je zapletený do mnohých vecí. Má prstvy v nebezpečnom biznise a chápem, že by si rada vedela, o čo presne ide, ale myslím si, že ti bude lepšie bez tej informácie."
Nela sa opäť naježila, pripravená protestovať, no Harry pokračoval skôr, ako mohla čokoľvek povedať. "Samozrejme, že je to iné, keď si jeho sestra, tebe by neublížil."
Párkrát naprázdno otvorila ústa a chvíľu jej trvalo, kým našla vhodné slová. "Akú úlohu v tom hráš ty?"
Harry sa usmial. "Ešte ti to nedošlo?"
Nela na neho hľadela, na modriny na jeho tvári a vtedy pochopila.
"Ty a Zayn... vy ste... nepriatelia?"
"Niečo také. Nečudo, že si myslí, že som pre teba nevhodná partia. Zdá sa však, že ty si to nemyslíš." Jeho pobavený úškrn jej nemohol uniknúť a ona ovládla túžbu poriadne ho štuchnúť za tú poznámku.
"Dúfala som len, že mi dáš odpovede. Ale stále neviem, čo Zayn robí," povedala.
"Ani ti to nepoviem. Bude lepšie, ak tento špinavý biznis ostane mimo teba, ver mi. A nebudem o tom diskutovať," dodal, skôr ako sa Nela mohla opýtať ďalšiu otázku. Zazrela naňho a ozvala sa: "Asi by som už mala ísť."
Nezdalo sa, že by chcel protestovať, len vstal a odložil prázdny pohár tam, kde ho predtým vzal.
"Odveziem ťa," navrhol a ona sa potichu zasmiala. "Chceš mať ešte pár modrín k tým, ktoré už máš?" Bolo jej jasné, najmä po tom, čo jej Harry povedal, že ak by ju Zayn videl vystupovať z jeho auta, pravdepodobne by to nedopadlo dobre.
"Aspoň tam, kde sme sa stretli," naliehal.
Pokrútila hlavou. "Nie. Rada sa prejdem."
Harry sa teda vzdal a šiel ju odprevadiť aspoň ku dverám. Keď došli až k nim, Nela sa otočila, aby pozrela na Harryho, no uvedomila si, že sa sklonil k nej, takže ich tváre boli len niekoľko centimetrov od seba.
"Čo to-..." Skôr, ako stihla dopovedať, Harryho pery boli pritisnuté na tých jej, bozkávali ju náhlivo a pevne a ona si uvedomila, že mu bozk opätuje. Prv, ako sa mohlo stať niečo ďalšie, odskočila od neho.
"Čo to robíš?"
"To, čo si ty chcela urobiť už od včera večera," povedal a mykol plecom. Zrejme vôbec nemal problém s tým, že ju pobozkal, napriek tomu, že vedel o nej a Liamovi.
"To teda nechcela!" ohradila sa okamžite.
"Dobre, nechcela," prikývol Harry, no jeho výraz jasne hovoril o tom, že jej neverí. "Daj mi tvoj mobil," povedal odrazu a Nela prekvapene nadvihla obočie.
"Načo?"
"No tak," otrčil k nej ruku, tak teda z vrecka vytiahla telefón, ktorý si od nej Harry vzal. Čosi doňho chvíľu vyťukával a keď jej ho po chvíli vrátil, povedal: "Prezvonil som si na svoj, takže teraz máme na seba kontakt. Ak by sa čokoľvek stalo, keby si mala problémy, neváhaj mi zavolať. Oh a mimochodom, uložil som ti svoje číslo pod meno Edward."
"Edward?" Nela naňho pobavene pozrela, no keď s vážnym výrazom a slovami "pre prípad" prikývol, hneď jej napadlo, že ak by Zaynovi preskočilo a vzal jej mobil, určite by ho nepotešilo, ak by v jej telefónnom zozname našiel Harryho meno.
Ešte chvíľu naňho hľadela, potom ho bez akejkoľvek emócie pozdravila a vyšla na ulicu. Domov kráčala so sklonenou hlavou. Netušila, čo povie Liamovi, ani čo povie Zaynovi. Našťastie, dom bol prázdny. Posadila sa teda na posteľ, na ktorej zvyčajne zaspávala a zobúdzala sa v Liamovom objatí a zvyčajne ju pomyslenie na to naplnilo akýmsi vnútorným teplom, dnes však cítila len výčitky. Nebolo to iba o tom bozku - už od začiatku, od včerajšieho večera, keď sa Harry objavil pri nej vonku pred barom, cítila medzi nimi to napätie. Chcela ho, chcela z neho viac, napriek tomu, že vedela, že má Liama, ktorý jej bezvýhradne dôveruje. Nemohla si pomôcť. Cítila sa, akoby ho zrádzala. Sotva Harryho poznala, no možno práve to bolo to, čo ju na ňom priťahovalo - tá tajomnosť, to vzrušenie z niečoho neznámeho.
Netušila, či to boli minúty alebo hodiny, čo tam len ležala, stratená vo vlastných myšlienkach a do reality ju prebudilo až škŕkanie v žalúdku. Vybrala sa teda do kuchyne, že si uvarí nejaké cestoviny a aspoň zabije čas, kým sa Zayn s Liamom vrátia z práce. Z práce? Už si viac nebola istá, či to tak vôbec môže nazývať. Vždy vedela, že Zayna považujú za dôležitého chlapíka, no nikdy jej ani len nenapadlo, že by mohol byť zapletený do niečoho ilegálneho.
V tichosti prežúvala jedlo a pohľad jej každú chvíľu padol na hodiny nad chladničkou, no nech sa minútová ručička posunula kamkoľvek, po bratovi stále nebolo ani stopy. Ďalšie dve hodiny zabila teda pred telkou a až keď sa k večeru rozhodla vrátiť sa do izby a uložiť sa na spánok, počula zdola buchnutie dverí a Zaynov hlas: "Nela, dúfam že si doma, lebo inak ťa zabijem!"
Prevrátila očami a vyšla z izby, len tak v pyžame. "Áno, som doma. A nemusíš kričať, chystám sa spať." Všimla si Zaynov podozrievavý pohľad, tak rozpažila ruky, aby videl, že má na sebe pyžamo a naozaj sa chystá do postele. Potom si prekrížila ruky na hrudi a provokačne na brata pozrela. "Tak čo, koľko ľudí ste zabili dnes?" Bolo to viac-menej ironické, ani neočakávala odpoveď, no na Zayna to malo okamžitý účinok. Tvár sa mu skrivila od hnevu.
"Čo tým chceš povedať?"
"Od Harryho som sa dozvedela, že..." Zasekla sa, lebo si uvedomila, čo vypustila z úst. Ozvalo sa buchnutie dverí a do miestnosti vošiel Liam, ktorý ju zjavne počul tiež.
"Harry?" Zayn to meno doslova vypľul. Nela zaryto mlčala, vediac, že povedala priveľa.
"Takže Harry. Tak ja ti niečo poviem." Vykročil k nej a schmatol ju za rameno, ťahajúc ju späť k dverám jej izby. "Harryho už neuvidíš. Ani nikoho iného. Viac nevyjdeš z izby."
"Nechaj ma!" Nela sa zúrivo bránila. "Prestaň! Pusť ma! Liam!" S nádejou sa k nemu obrátila. Ten sa však všemožne vyhýbal očnému kontaktu s ňou a až keď jeho meno vykríkla opäť, pevne na ňu pozrel a povedal: "Je to pre tvoje dobro, Nela."
Vtedy už ju Zayn posotil ďalej do izby a následne sa obaja postavili do dverí, aby z nej nemohla ujsť.
"Pre moje dobro?!" Len čo nabrala rovnováhu, s neveriackym výrazom sa k nim obrátila. "Žartuješ, však?"
"Nela, Zayn má pravdu." Koľkokrát ešte bude počuť vetu Zayn má pravdu?! "Harry nie je partia pre teba a ak sa odmietaš podvoliť a prestávať sa s ním stretávať - mimochodom, prečo sa s ním stretávaš?" Podozrievavo si ju premeral, vzápätí však mávol rukou a pokračoval: "To je teraz jedno. Podstatné je, že Zayn má pravdu."
"To nemyslíš vážne, Liam. Pokiaľ viem, tak chodíš so mnou a nie so Zaynom, tak hádam niečo rob!"
"A čo mám podľa teba robiť?!" zvolal Liam zúfalo. "Čo nerozumieš, že ak ty sama nedokážeš pochopiť, ako veľmi riskuješ, tak nemáme inú možnosť?! Snažíme sa ti pomôcť, Nela. Možno je ťažké tomu uveriť, ale chceme ťa ochrániť."
"Jasné," Nela naňho sklamane pozrela a vzápätí sa vybrala k svojej posteli, na ktorú sa rezignovane hodila. "Takže ma tu budete väzniť. Skvelé riešenie. Mimochodom Liam, možno by som ťa nemala viac držať v tomto nezmyselnom vzťahu, keď ti očividne záleží na Zaynovi viac ako na mne."
"Čo tým chceš povedať?"
"Myslím, že je to jasné."
"Nela-..."
"Rozchádzam sa s tebou," povedala pomaly, keby to Liamovi náhodou ešte stále nedošlo.
"Nechápeš, že-..."
"Nechaj ju, je rozrušená. Zajtra bude všetko jasnejšie, potom sa porozprávate," ozval sa konečne Zayn, potisol Liama von z izby a sám ho nasledoval. Predtým, než zavrel dvere, tichým hlasom podotkol: "Nela, dnes si ma veľmi sklamala. Oh a mimochodom, nezabíjame ľudí."
Potom počula už len zapadnutie zámku, vzďaľujúce sa kroky a tlmený rozhovor Zayna s Liamom z kuchyne. Chvíľu len tak bezcieľne ležala na matraci, sledujúc strop. Potom jej čosi zišlo na um. Posadila sa, schmatla z nočného stolíka mobil - bola rada, že Zaynovi nenapadlo vziať jej aj ten - a rýchlo vyťukala Harrymu smsku o tom, ako ju brat väzní v jej vlastnej izbe. Odpoveď, ktorá prišla takmer okamžite, ju prekvapila. Zbaľ si rýchlo nejaké veci a prichystaj sa na odchod. Potom vylez oknom a prejdi k zadnému vchodu, písalo sa tam. Bola však taká nahnevaná na Zayna a Liama, že možnosť úteku sa jej zdala ako najlepšie riešenie. O to lepšie, ak ju preč vezme Harry. Vzala zo skrine ruksak, nahádzala doňho pár kusov oblečenia a svoj laptop, zazipsovala ho a keď ho mala bezpečne na chrbte, nečujne otvorila okno a vyliezla von. Našťastie mala izbu na prízemí, takže na zem dopadla ľahko. Potichu sa zakrádala popri múre domu k zadnej bránke. Vykukla ponad ňu na ulicu, Harryho však nikde nevidela. Až kým sa odkiaľsi sprava neozvalo hučanie motorky.
"Rýchlo, nemáme čas," naliehal Harry, ktorý na nej sedel a teraz zastal priamo pred bránkou. Nele bolo jasné, že je len otázkou času, kým Zayn začuje rev motora a rýchlo sa vyšvihla za Harryho, s rukami omotanými okolo neho, aby nespadla. Motor zahučal opäť a motorka sa pohla. Nela sa ani neobzrela na bratov dom. Bola rada, že odchádza, napriek tomu, že netušila, čo ju čaká.