Stand By Me (Louis Tomlinson...

De LittleKriall

47.8K 2.4K 53

Láska na život a na smrť? Alebo len ilúzia šťastia, ktorá medzi nimi na chvíľu bola? Všetko je premenlivé a i... Mais

Prológ
1. kapitola
2. kapitola
3. kapitola
4. kapitola
5. kapitola
6. kapitola
7. kapitola
8. kapitola
9. kapitola
10. kapitola
11. kapitola
12. kapitola
13. kapitola
14. kapitola
15. kapitola
16. kapitola
17. kapitola
18. kapitola
19. kapitola
20. kapitola
21. kapitola
22. kapitola
23. kapitola
24. kapitola
26. kapitola
27. kapitola
28. kapitola
29. kapitola
30. kapitola
31. kapitola
32. kapitola
33. kapitola
34. kapitola
35. kapitola
36. kapitola
37. kapitola
38. kapitola
39. kapitola
40. kapitola
41. kapitola
42. kapitola
43. kapitola
44. kapitola
45. kapitola
46. kapitola
47. kapitola
48. kapitola
49. kapitola
50. kapitola
Epilóg

25. kapitola

916 48 0
De LittleKriall

BETHANY

Ráno sme ako na potvoru zaspali. Jediné čo sme stihli bolo nahádzať moje veci naspäť do kufra a rozlúčiť sa s Tomlinsonovcami, potom sme sa už len ponáhľali na letisko. Chvalabohu sme lietadlo stihli aj keď to bolo len o vlások.

Nastúpili sme a usadili sa na svoje miesta v prvej triede. Celý čas čo sme leteli sme sa s Louisom rozprávali, smiali alebo len tak vedľa seba sedeli a pozerali jeden na druhého. Bolo to snáď najkrajších 13 hodín môjho života. Ako čas plynul, Louis začínal byť vážne nervózny. Do koncertu ostávali dve hodiny a my sme ešte stále boli na oblohe. Pristáli sme až hodinu pred koncertom. Louis nám odchytil taxík a nechal taxikára nech nás odvezie čo najrýchlejšie pred halu kde sa mal koncert konať. Na našu veľkú smolu tam stálo kopu fanúšičiek.

„Toto zase bude" vzdychol si Louis.

„Zvládneš to" pobozkala som ho na líce a spolu sme vystúpili z taxíka. Pretlačili sme sa až k dverám pre VIP vstup. Dvere nám hneď otvoril Paul.

„Konečne..." zaburácal.

„Ponáhľali sme sa najviac ako to len išlo" skočil mu do reči Louis.

„Mali ste prísť ešte v noci. Zmeškal si celú skúšku a teraz padaj do maskerne" rozkázal Paul.

„Presne tam som mal v pláne ísť" vrátil mu to Louis.

„A ty moja zlatá ostaneš chvíľu so mnou, ideme sa porozprávať" chytil ma za ruku a odmietal pustiť.

„Nechaj ju Paul" zvýšil mierne hlas Louis.

„To bude dobré, ty už radšej choď" usmiala som sa na neho.

„Dotkneš sa jej a máš padáka" pohrozil Louis ale potom sa otočil a behom letel k Lou.

„Čo odo mňa chceš?" otočila som sa na Paula.

„Si s ním šťastná?" touto otázkou ma naozaj zaskočil.

„Som s ním šťastná" odpovedala som mu po pravde.

„Aj on je s tebou šťastný. Beth, chcem sa ti ospravedlniť za to aký som bol k tebe. Nie len vtedy v tourbuse ale po celý ten čas čo sme bývali pod jednou strechou. Naozaj sa ti chcem hlboko ospravedlniť, možno mi to nedokážeš odpustiť ale..." zasekol sa v strede vety aby sa mohol nadýchnuť.

„To je dobré" jemne som ho objala. Na moje veľké prekvapenie ma od seba neodtisol ale objatie mi s radosťou opätoval.

„Ďakujem, že si mi to odpustila" pohladkal ma po vlasoch.

„Ja ďakujem a prepáč mi za to ako som sa k tebe správala. Dúfam, že od teraz to už bude len dobré" usmiala som sa.

„Ak sa budeme obaja naozaj snažiť tak by to nemal byť problém a teraz už bež, Louis ťa už určite čaká" zasmial sa a popchol ma k šatni Lou.

„Vidíme sa na koncerte" žmurkla som a vykročila k šatni. Kráčala som pomaly a celý ten čas som na sebe cítila Paulov pohľad ale už mi to nebolo nepríjemné. Po našom menšom rozhovore to bude už len lepšie, pomyslela som si pred tým ako som otvorila dvere na šatni.

„Čo od teba chcel?" otočil sa ku mne okamžite Louis.

„Seď, preboha, a nekrúť sa" capla ho po hlave Lou.

„Au" zakňučal Louis. Nedalo mi to a zasmiala som sa.

„Nič odo mňa nechcel" sadla som si vedľa neho a pozrela na jeho odraz v zrkadle.

„Klameš" zaškeril sa.

„Ospravedlnil sa, za to ako sa správal v tourbuse a aj počas toho čo žije s mojou matkou" usmiala som sa pokojne.

„Takže je to medzi vami v pohode?" usmial sa na mňa Louis.

„Konečne áno" sklopila som zrak.

„Som šťastný s tebou" pohladkal ma po stehne.

„Tomlinson, daj tie paprče preč" skríkol Paul hneď ako vošiel a uvidel Louisovo dôverné gesto voči mne.

„A ja, že ste sa udobrili" zasmial sa a pozrel na neho v zrkadle.

„Práve preto ťa varujem, že ak jej ublížiš tak už nebudem mať pre koho robiť" nahodil drsňácky face.

„Ale no Paul, nejako rýchlo si sa vžil do roly otca" zasmial sa Harry.

„Nacvičuje" zasmiala som sa.

„Nerobte si zo mňa srandu a padajte na stage" zahriakol ich Paul a ofučaný odkráčal preč zo šatne.

„Typical" zasmiala som sa.

„Hotovo, môžeš ísť" usmiala sa na Louisa Lou. Louis sa postavil z kresla a prešiel ku mne. Zdvihol ma na nohy a prisal sa mi na pery.

„Veľa šťastia" zašepkala som keď sa odo mňa odtiahol.

„Hrdličky dosť, odchádzame" zasmial sa Liam a ťahal Louisa preč odo mňa.

„Vidíš ma v dave" zakričala som ešte za ním.

*Posledných pár minút koncertu*

Hneď ako zazneli tóny Truly, Madly, Deeply som vedela, že sa ich koncert blíži ku koncu. Nebol by to Louis keby pri svojom sóle nepozeral na mňa a nehltal ma pri tom očami. Milovala som ten jeho pohľad a dala som to aj patrične najavo. Zahryzla som si do pery a usmiala sa na neho. V jeho očiach som zbadal niečo nové, niečo čo som v nich doteraz nevidela, bola to túžba a vôbec som nepochybovala o tom čo sa dnes v noci stane. Chcela som to, chcela som ho konečne cítiť v sebe a uspokojiť jeho túžby.

Po tom ako dospievali a rozlúčili sa s fanúšikmi sa presunuli do šatne prezliecť sa. Lou, Lux, Tom, Paul, ja a všetci ostatní ochrankári sme ich už čakali pri východe. Dotrepali sa za nami do pol hodiny.

„Už sme si začínali myslieť, že ste sa tam pozabíjali" zasmial sa Paul.

„Toho sa báť naozaj nemusíš" štuchol do neho Zayn. Potom sme všetci vykročili von z haly. Okamžite nás obkľúčili fanúšikovia a dotieraví fotografi. Rýchlo sme prebehli do auta a usadili sa v ňom. Austin nás odviezol do hotela, v ktorom sme boli ubytovaní.

V momente ako sme prekročili prach hotela sa všetci rozutekali do svojich izieb. Pre mňa a pre Louisa to bolo prekvapenie, keďže sme neboli pri ich rozdeľovaní.

„Som zvedavý akú izbu nám nechali" zašepkal mi do ucha Louis tak aby ho nikto nepočul.

„Určite bude krásna" zasmiala som sa.

„To ich asi ešte nepoznáš" prevrátil oči. Otvorili sa dvere výťahu a všetci sme z neho vystúpili. Liam ako jediný zodpovedný nás zaviedol do našej izby a odovzdal nám od nej kľúč.

„Užite si ju" žmurkol na nás a odišiel.

„To čo malo byť?" zasmiala som sa.

„Nerieš" mávol rukou Louis a odomkol dvere na izbe. Vošli sme dnu a obaja otvorili ústa dokorán. Bola to tá najkrajšia izba v celom hoteli.

„Čo sa im stalo?" opýtal sa užasnuto Louis.

„Dostali rozum?" skúsila som hádať.

„To si nemyslím, ale tá izba je úžasná" obzrel sa dookola.

„Musím uznať, že máš pravdu" prešla som pohľadom po čierno bielom nábytku. Pomalým krokom a s Louisom za pätami som vošla do izby kde bola posteľ. Posteľ bola obrovská a na nej kopa vankúšov a aby toho nebolo málo z okna sme mali nádherný výhľad na celé Rio.

„Preboha, im naozaj preplo" vzdychla som užasnuto.

„To máš pravdu, ale dosť obdivovania izby. Ideš do sprchy prvá?" opýtal sa ma.

„Idem" zaškerila som sa a vytiahla si z kufra len dlhšie tričko.

„V tom chceš spať?" zaiskrilo Louisovi v očiach.

„Veď je tu teplo, alebo?" usmiala som sa.

„Nie, nie, nie naozaj je tu strašne teplo" pritakával rýchlo. Nedalo mi to a zasmiala som sa nad ním. Zobrala som si ešte šampón, sprchový gél a vykročila som do kúpeľne. Pustila som si vodu a rýchlo sa osprchovala, ešte rýchlejšie som si umyla vlasy a do desiatich minút som už bola von zo sprchy. Poutierala som sa do uteráka a natiahla na seba tričko. Špinavé veci som schytila do ruky a otvorila dvere

„Ty si ale rýchla" zapískal Louis.

„Pohni si aj ty" žmurkla som na neho.

„Chcel som si to tam vychutnať" zvesil plecia.

„Vychutnáš si to inde" zašepkala som mu do ucha a zahryzla si do pery.

„Práve ma prešla chuť sprchovať sa" postavil sa z kresla a pritiahol si ma k sebe.

„Ale smrdíš" odtlačila som ho od seba.

„Bože" zavzdychal a bežal do kúpeľne. Zavrel za sebou dvere a skôr ako som sa stihla spamätať, že ma pustil som počula prúd vody.

„Nemáš veci" zakričala som mu.

„Fuck, podaj mi ich" zakričal mi späť. Prešla som do izby s posteľou a otvorila jeho kufor. Vytiahla som z neho len čierne tepláky a naspäť prešla ku kúpeľni.

„Na" otvorila som dvere a hodila mu to tam.

„Načo mi vlastne sú?" zamyslel sa keď vošiel do izby už oblečený.

„Pre môj dobrý pocit" zasmial som sa a prešla k oknu.

„Aj tak o chvíľu pôjdu dole" zamyslel sa.

„Aký si si istý" podpichla som ho.

„Tak ty ma najprv navnadíš a potom chceš prestať? V žiadnom prípade" otočil si ma k sebe a znova sa mi prisal na pery. Bozk som mu samozrejme opätovala „Neprestanem, dnes už nie" zašepkal mi do úst a znova sa mi prisal na pery. Vplietla som si prsty do jeho vlasov a pritiahla si ho k sebe ešte bližšie. On si obmotal ruky okolo môjho pásu a pomaly s nimi zišiel nižšie. Nadvihol si ma a odniesol k posteli. Jemne ma na ňu položil a ľahol si na mňa „Naozaj to chceš?" odtiahol sa odo mňa aby sa ubezpečil.

„Sám si povedal, že dnes už neprestaneš, tak na čo čakáš?" znova som si ho pritiahla k sebe a prisala sa mu na pery. Z mojich pier prešiel nižšie na môj krk, chcel ísť nižšie ale stoplo ho tričko.

„Prekliate tričko" zahundral a pretiahol mi ho cez hlavu. Zasmiala som sa nad ním ale prestala som v momente ako sa mi prisal na prsia. Jednu bradavku mi zobral medzi zuby a druhú začal stláčať medzi prstami. Zahryzla som si do pery ale ani to nezabránilo tomu aby mi z úst vyšiel slastný vzdych. Postupne prešiel od mojich pŕs až k podbrušku. Zdvihol na mňa pohľad a diabolský sa usmial. Strhol mi dole gaťky a odhodil ich niekam do neznáma.

„Hééj, kto ich bude potom hľadať?" pozrela som na neho.

„Tíško" zapriadol a zahľadel sa na mňa. Cítila som jeho ruku na vnútornej strane stehien ale nemyslela som si, že to urobí. No ten idiot to naozaj spravil, od úžasnú som otvorila oči do korán keď do mňa vnikol naraz dvomi prstami. Ľahla som si naspäť do perín a nechala ho nech si so mnou robí čo len chce „Páči?" zašvitoril mi do ucha tým jeho anjelským hlasom. Odpoveďou mu bol môj hlasný vzdych. Zasmial sa a pridal na rýchlosti. Kmital vo mne prstami ako o život. Po piatich minútach som dosiahla svoj prvý orgazmus „Si úžasná" zašepkal Louis a znova ma pobozkal na pery. Prevalila som ho pod seba a s úsmevom mu stiahla nohavice. Odhodila som ich za svojimi gaťkami.

„Myslím, že ich potom nájdeme spolu" žmurkla som a vrhla sa na jeho krk. Začala som ho pomaly bozkávať od hora až dole k jeho najintímnejšiemu miestu.

Zavzdychal keď som sa rukou dotkla jeho kamaráta. Teraz bol čas na ňom aby si troška užil. Chytila som jeho kamaráta do ruky a par krát prešla jazykom po špičke.

„Beth.." zavzdychal. Pre mňa to bolo jasným znamením, že sa mu to páči a chce pokračovanie. V momente som mu splnila jeho želanie a zobrala celého jeho kamaráta do úst. Z hrdla sa mu vydral prenikavý výkrik ako by to nečakal. Pridusene som sa zasmiala a začala hlavou pohybovať hore a dolu. Keď som už pomaly cítila, že to na neho príde chytil mi hlavu pevne do rúk a sám si určoval tempo až kým nedosiahol orgazmus.

„Kričíš ako baba" zasmiala som sa na ňom.

„Uvidíme kto kričí ako baba" odfrkol si a v momente sa prevalil na mňa. Bez toho aby som sa stihla čo i len nadýchnuť ho do mňa vrazil až po koreň. Pre zmenu sa z hrdla vydral prenikavý výkrik mne „A že kto kričí ako baba" zasmial sa a začal vo mne pohybovať. Najprv pomaly ale potom začal pridávať na rýchlosti.

„Louis...ja to už nevydržím" vykríkla som.

„Ešte chvíľku" žobronil a začal prirážať ešte rýchlejšie.

Prirazil ešte zopár krát a obaja sme spoločne dosiahli vytúžený orgazmus.

„Milujem ťa, vieš o tom?" vydýchol keď sa prevalil vedľa mňa.

„Aj ja milujem teba" pritúlila som sa k nemu. Louis cez nás prehodil perinu a pritiahol si ma k sebe ešte bližšie. Na chrbte mi začal vytvárať neviditeľné obrazce.

Musím mu to povedať, napadlo ma po dlhšej dobe ležania.

„Louis, spíš?" zašepkala som.

„Nespím" zasmial sa. Odtiahla som sa od neho a zabalila sa do prikrývky. Sadla som si na posteli a nohy si pritiahla k brade „Čo sa stalo?" pozrel na mňa vystrašene Louis „Nejako som ti ublížil?" priblížil sa ku mne a pozrel mi priamo do očí.

„Nič si nespravil, len...musím ti niečo povedať"

Continue lendo

Você também vai gostar

330K 11.8K 55
Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať n...
2.7K 159 73
Prišla do Česka, aby zachytávala život cez objektív. Potom stretla človeka, ktorého nedokázala zachytiť ani jednou fotografiou. Niektoré farby uvidíš...
2.1K 137 72
Rokfort sa bojí dievčaťa, ktoré nikdy nestráca kontrolu. Profesori ju sledujú. Študenti sa je vyhýbajú. A ona robí všetko preto, aby nikto nezistil...
111K 5.4K 46
(pokračovanie Crazy for this Girl) Grace a Chace nastupujú do tretieho ročníka na strednej a obaja sa musia vysporiadať s ťažkostami, ktoré prichádz...
Wattpad App - Desbloqueie funcionalidades exclusivas