Sedela som u kaderníka keď mi prišla SMS od mojej lásky.
''Zlato viem že dnes máme výročie ale asi tu večeru nestihnem,ľúbim ťa a nehnevaj sa zajtra ti to vynahradim.''
To som si mohla myslieť..Hneď od kaderníka som šla ku kamarátke JESSIE vyliať si srdce...
Prišla som domov... všade tma.. Hodila som kľúče od môjho drahého auta na ešte drahší stolík....Na čo mi je prepych keď nemám doma muža?Spytovala som sa..Nieje to fér..Radšej by som bola na ulici s ním než tu a bez neho...Nebrala som si ho kôli jeho peniazom ani kráse.. nevidela som ho totiž.. bola som slepá..chodil zamnou do nemocnice...Vtedy bol stále pri mne...Ale teraz?Taraz by som ho tu potrebovala...Už mesiac sa mu chystám oznamit že čakáme dieťatko..Ale asi sa to dozvie až keď mi bude vidieť bruško..Nahnevala som sa ešte viac.Pleskla dverami a utekala na miesto kde sme chodili keď nemával toľko práce...
Otvorila som dvere..Snažila som sa nemyslieť nato že dnes je naše výročie sme spolu už 5 rokov...5 rokov ktore prežívam deň čo deň bez neho..
Rozhodla som sa že si pojdem dať sprchu a zaleziem do postele so šálkou horúcej čokolády a s mojou obľúbenou knihou alebo pozeraním sitcomou...
Vošla som do kúpeľne...Vyzliekla som sa a vošla do sprchového kúta..počas sprchovania som mala pocit že ma niketo sleduje že tu niekto somnou je.Ale nevenovala som tomu pozornosť moju hlavu stále ťažili myšlienky typu''Prečo tu nieje?''
Obliekla som sa a namierila si to do ''našej spálne' ani neviem či ju tak môžem nazvat väčšinou tam spím ja s 3 vankúšmi napodobňujúce Nialla.
Pootočila som kľučkou..Za dverami som videla pohyb...Nevahala som a prutko otvorila dvere.. Predomnou stál Niall so sviečkami v ruke.Všade boli lupienky ruží v rôznych farbách ružové, modré, červené...
''Niall?Čo tu robíš?''povedala som bez citu namiesto toho aby som sa mu hodila okolo krku..
''Prekvapenieeee''!!!zreval a hodil ma na posteľ..Začal ma bozkávať..Zastavil sa pri brušku a začal ho hladkať..
''X/Y?Neurobíme si bábo??''povedal plný nádeje..
''Ono je už na ceste''..povedala som.
''Ja budem fotrík?''Povedal a pritom mu stiekla slza..'To je úžasné..''
''Kedy bude?odkedy to vieš?Čo to je? Ako sa bude volať?''chŕlil jednu otázku za druhou..
''Niall..pomali...Viem to už mesiac..chcela som ti to povedat ale stále si bol zaneprázdnený...pohlavie neviem..mena nechávam na teba''.
Po tomto krásnom oznámení sme si pustili romantický film a v objaty sme preležali asi celí deň..
Ano viem všade pcham iba deti..Ale ked oni su take zlate a všade mi pasuju :D