,,Kookie!?"odtiahla som sa od neho a tým aj spadla z jeho postele.
,,Au."chytila som sa za lakeť na ktorý som tvrdo dopadla.
,,Bomi."Jungkook zoskočil z postele a pomohol mi vstať.
,,Prepáč."povedal a odstúpil pár krokov odo mňa.
,,Kookie čo si chcel urobiť?"pozrela som naňho prekvapene. Nikdy sa za tie tri dlhé roky nášho kamarátstva o nič takéto nepokúšal. Sme si viac ako nevlastný súrodenci než kamaráti.
,,P-prepáčte j-ja som nechcel."sklonil hlavu.
,,To je v pohode Kookie. Poďme už radšej spať."nechala som to tak a ľahla si naspäť do postele. Bolo mi ho ľúto, možno to urobil omylom a ja som zas robila z niečoho veľkú vedu avšak na dnes som toho už mala vážne dosť a radšej som sa pokúšala zaspať.
Ráno ako som spomínala som sa ešte zastavili aj s Jungkookom u nás doma.
,,Počkaj tu."zastavila som ho pred vchodom. On len prikývol a nechal ma ísť.
Pomaly som stlačila kľučku a otvorila dvere. Chvíľu som zostala stáť na mieste aby mohli moje uši v kľude zaznamenať hocijaký pohyblivý zvuk, ale všade miesto toho bolo len ticho. Pomaly som vybehla schody a dostala sa do svojej izby. Zo skrine som vybrala uniformu ktorú som si následne aj obliekala. Do tašky som hodila nejaké učebnice a dala si ju cez plece.
Už mi stačilo zabočiť do predsiene a vyjsť von dverami a všetko bude v suchu, no moje vždy predčasne radovanie mi prináša len smolu. Na chodbe stala mama zo založenými rukami na prsiach. A fac. Matka mi strelila silnú facku na pravé líce že by som sa aj čudovala keby to nepočul Jungkook. Moje ústa urobili malé o a rukami som sa chytila za červenajúce sa miesto.
,,Po škole hneď domov. Máme sa o čom porozprávať."prikázala mi a odišla preč.
,,Kde si bola tak-"Jungkook sa začal vypytovať keď som vyšla konečne von no keď uvidel ten červený fľak na mojom líci pochopil čo ma zdržalo.
﹁﹂
Pred školou sme stretli Mr. Parka. Frajersky si zaparkoval svoje autíčko na svojom rezervovanom mieste a keď vyšiel z auta všetky oči boli samozrejme na ňom. Usmieval sa od ucha k uchu a normálne pozdravil aj okoloidúcich študentov. Jak dokáže tento človek meniť svoje nálady tak rýchlo, zo dňa na deň alebo ta jeho pretvárka vážne zaberá vlastne prečo sa oňho furt zaujmám. Je mi jedine tak vp-
Bolo mi ho ľúto možno aj furt je, ale keď ho vidím teraz takého šťastného tak na nejaké ľutovanie môžem z vysoka kašľať.
﹁﹂
Práve sme s Jungkookom vošli do osobitnej budovy blízko školy keď začalo zvoniť na prvú hodinu. Rýchlo sme sa rozlúčili a obidvaja sa rozutekali iným smerom. Prvú hodinu sme mali telesnú spojenú spolu aj s jednou štvrtáckou triedou. Aj tak nechápem prečo musíme byť spojený všetci keď len našim chalanom chýba telocvikár. Samozrejme sme však boli rozdelení. Chalani osobitne, baby osobitne.
Telocvikárka nám povedala nech sa dáme do dvojíc. Každý si našiel svoju dvojičku okrem mňa. Keďže ma nechcela nechať sedieť na lavičke tak ma poslala za chalanmi do druhej telocvične čomu som vôbec nechápala a bola zaskočená. Chcela som protestovať, ale učiteľka mi jednou vetou zavrela hubu že mi dá neospravedlnenú hodinu a kvôli mojej napätej domácnosti si nemôžem nič takéto samozrejme dovoliť.
Pomalým krokom som sa dostala pred telocvičňu kde mali mať chalani hodinu. Predtým ako som vstúpila do vnútra som si ešte upravila svoje šortky ktoré som si stiahla nižšie po svojich bokov. Ktorý debil na tejto planéte prosím vás vyberal tieto školské úbory na telesnú výchovu?
Keď som vošla do vnútra chalani boli zaujatí hrou takže ani o mne netušili, ale zato vyučujúci sa hneď otočil za zvukom zatvárajúcich sa dverí.
,,Kurva."potichu som zanadávala.
Údajný telocvikár mal oblečené šortky a voľne tielko vďaka ktorému mu bolo vidieť jeho vypracované ramena. Na krku mal zavesenú píšťalka a jeho pravú nohu mal vyloženú na lavičke a kto iní by to mohol byť ako ten kokot Mr. Park.
Hodila som si svoj cop na právu stranu keďže matkin odtlačok ruky sa veľmi pomaly strácal z môjho líca a samozrejme som nepotrebovala aby to videl.
,,Pani telocvikárka ma poslala za vami."zo sklopením zrakom do zeme som povedala. On zapískal na píšťalku a tým aj pozastavil hru a upútal pozornosť chalanov na nás.
Medzi gučou chalanov som si všimla aj Jungkooka. Keď sa nám stretol pohľad usmiala som sa naňho a on urobil to isté.
,,Mám tu novú hráčku. Si v tíme s Minhom. Hráme basketbal. Každý má svojho protihráča. Jeon Jungkook je váš."povedal a ukázal mi nech sa idem postaviť medzi môj tím. Vlastne ma priradil k tímu so štvrtákmi proti tímu mojim spolužiakom.
Všetci ma milo prijali. Myslela som si že budu protestovať že nechcú žiadnu babu v tíme atď. vlastne počkať... ma to mohlo aj skoršie napadnúť nie, však budu môcť počas hry čumieť mi na zadok. Super, ale zas môžem tým vyvolať u Mr. Parka žiarlivosť. Hmm.
,,Tím Jeona Jungkooka má loptu." oznámil telocvikár a hodil Jungkookovi basketbalovú loptu.
Všetci sa postavili na svoje pozície a už len čakali na písknutie. Ani po pár sekundách nato sa po celej telocvične rozonel zvuk píšťalky a hra začala.
Celú hru som sa snažila si neurobiť žiaden trapas čo sa mi aj darilo. Teraz hráme o víťazný bod. Je to remíza a ja práve držím v ruke loptu. Blížila som sa ku basketbalovému košu. Loptu som zobrala do rúk a pripravila sa dať svoj prvý a zároveň víťazný kôš kebyže ma niekto zo zadu nechytí za boky a nevyzdvihne do vzduchu. Bol to Minho ktorý mi pomohol aby som dala na záver krásny kôš. Telocvikár zapískal a tým ukončil hru. Náš tím sa radoval z výhry rovnako sa však aj s nami radoval Jungkookov tím čomu som vôbec nechápala keďže prehrali, ale keď som sa napríklad pozrela na Mr. Park ten vyzeral docela naštvato.
,,Už je koniec hodiny."povedal Mr. Park a prerušil našu chvíľku.
,,Dovidenia."povedali všetci zborovo a vybrali sa do šatne. Ja som pribehla k Jungkookovi ale nejaký hlas ma však zastavil. Trikrát hádajte kto to tak mohol byť.
Presne tak, bol to Minho.
,,Bomi?"zakýval na mňa. Ja som podišla k nemu a usmiala sa naňho.
,,Koncom týždňa sa u mňa koná party, prišla by si?"spýtal sa.
,,S radosťou."povedala som, ale hneď na to som si spomenula čo mi matka povedala a celkovo na všetko čo sa včera stalo. Asi by som mu mala povedať-
,,Slečna Bomi poďte sem ešte."zrazu ma začal volať Mr. Park. Sakra. Pozrela som sa na Minha. On sa len usmial a povedal nech idem. On dobehol chalanov vpredu a tak som tu zas zostala sama.
✨
je tu niekdo fanúšik exo cbx?
lebo ja vážne nemôžem z ich nového alba😌 a hlavne z blooming day pesničky
such a good bop
btw začala som pracovať na novom príbehu ktorý ste mi schválil v predošlej časti.
názov príbehu je: Dad or Daddy?
a úloha nevlastný otec bude: Jungkook
neviem prečo, ale strašne sa mi dobre píše pri pesničke, vlastne ono to ani pesnička nie je lol alebo je xd
no proste pri: Clair de lune
also túto pesnička používa aj bighit xdd takže to je asi všetko
potom vám chcem moooooccccc veľmi moooocccc poďakovať za vašu veľkú podporu♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡
♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡
len pri 13stích častiach sme prekonali 2k zhliadnutí a 200 hviezdičiek
moc vám ďakujem sakra moc
a taktiež sa môj príbeh umiestnil v #17 in Fanfiction omg love you all
ďakujem vám moc moje zlatíčka
♥♥♥