,,Si trošičku naivná." povedal Tete asi po pol hodine ticha. Nechápavo som na neho pozrela. Čo tým ako myslel?
,,Ty si to nemyslel váže, že?" hodila som na neho zákeracký pohľad. On sa zas usmial v nesprávnu chvíľu. Zahľadel sa na mňa a s jeho úst zaznelo "Ani jedno slovo." Práve ma dorazil a mne vybehli slzy s očí von. Sama som tomu nechcela veriť, práve som začala pred ním revať.
,,Preboha. Nebuď tak citlivá. Mala si to čakať veľmi dobre vieš aký som.." prevrátil očami a zamkol dvere. Zas bol fuč a ja som zas revala. Ani sa to nedalo zastaviť.
Nechal ma tam samú, topísa vo vlastných slzách a myšlienkach. Tie posledné dni ktoré sa udiali boli pre mňa ako z rozprávky. Vlastne som si nepripadala ako kedy ma Tete neznil. Skôr to bolo akoby som s ním žila, ako jeho žena. No toto obdobie sa skončilo po tom ako som sa vrátila zas do chatky.
Prešlo zopár týždňov ani som ich nerátala. Každým dňom som bola čoraz viac citlivejšia a do toho celého mi bývalo strašne zle. Tete sa vlastne nesprával nejako pretože ma chodil pozrieť tak na päť minút. Vždy zo mňa straril nervy a vyparil sa ako vzduch. Samozrejme musela som cvičiť. Rôzne tie prekážky a laná, zdolávať každý deň no aspoň vtedy som myšlienky nemala ponorené do Teta. Inak som ho s hlavy nevedela dostať. Bolo to čaraz horšie a ja som si pripadala divná. No chýbal mi. Bol jediný s kým som sa tu rozprávala.
Nechal ma tu však samú a ja som do seba vstupovala, prišla som na to, že táto časť môjho života je skutočná a musím ňou prejsť. Doteraz som mohla ujsť a tak sa tieto situácie ešte zopakujú aj pozvyšok môjho uzamknutia. Chcem ujsť pretože som ho znenávidela!
Pozrite si S&S, je to môj ďaľší príbeh a časri by mali vychádzať raz do týždňa 😜👏❤