*Ela*
Už sú to 3 mesiace od začiatku školského roka. Niekoľko krát som stretla Mareka von, ale našťastie vždy bez jeho "partie kamarátov" a vždy som utiekla preč. Bol to celkom "fajn" chalan ale len bez jeho priateľov, ale aj tak som sa ho bála.
Bola som s Laurou von v neďalekom parku. Sedeli sme na lavičke a rozprávali sme sa o prázdninách. Počula som niečo šušťať v kroví, nestarala som sa a tak sme išly o kúsok ďalej. V tej chvíli vyšiel z krovia kôň. Bola to hnedo-biela kobyla a niekým na chrbte, ležal. Pod sebou mal len deku, inak bol bez sedla, ruky mal za hlavou a asi nad niečím rozmýšľal, do tváre som mu nevidela. Bolo to pre mňa dosť prekvapujúce keď som videla koňa v parku. Ten kôň prišiel za mnou a sťuchol do mňa a ja som sa zasmiala a Laura tiež. Keď nás počul, ten na koni, sadol si. Ja som stuhla strachom. Bol to Marek. Pozrel sa na mňa jemne usmial a odcválal preč. Bola som dosť prekvapená. Bolo to prvý krát čo som videla jeho úsmev a bol to aj najkrajší úsmev aký som videla. Ale bolo to divné bola som pripravená na to najhoršie ale nič mi nespravil a sa mi nevysmial.
*Marek*
Ležím na Leinom chrbte a rozmýšľam. Lea zastaví a počujem smiech. Sadnem si a vidím Elu ktorá tam sedí stuhnutá od strachu zo mňa. Pozrel som na ňu, jemne som sa usmial a odišiel som preč. Neviem čo to do mňa vošlo keď som sa na ňu tak pekne usmial. Veď mi je úplne ukradnutá. V škole ju šikanujem len kvôli tomu aby som zapadal, keďže ju tam šikanujú skoro všetci. Nestaral som sa a išiel ďalej. Snažil som sa na ňu a jej smiech zabudnúť, ale nešlo to. Tak som išiel na lúku si prevetrať hlavu.
*Ela*
"Emmm... Poďme radšej domov... Necítim sa zrovna najlepšie" povedala som Laure a išli sme každá svojou cestou.
Po hodine aj pol som konečne prišla domov, ako bolo zvykom bola som doma sama, ľahla som si do postele a čítala som si knihu. Coni sedel vedľa mňa a robil mi spoločnosť. Bol už večer a za oknom som videla svetlo spred druhého domu. Prišla som k nemu a videla ako niekto ten dom kúpil. Tešila som sa že konečne po dlhej dobe budeme mať susedov. Dúfala som že budú milý a budeme priateľmi.
O pár dní neskôr prišli auta s nábytkom a začalo sa sťahovanie. Už som bola nedočkavá aký susedia prídu.
Na druhý deň som sedela pri okne keď už prišli. Niesly krabice a kufre no videla som len dvoch a ešte jedného sedieť v aute. Podľa toho ako som videla bol to chalan a asi syn tých dvoch. Keď už niesli poslednú krabicu, videla som v nej niektoré mojím ukradnutým veciam podobné. Začala som sa báť že či to náhodou nie je ON. Ale keď jeho matka otvorila jeho dvere od auta a uvidela toho chalana, začala som sa strašne báť. Stačilo že ma Marek šikanuje v škole teraz budem šikanovaná aj doma. Rýchlo som zavrela okno, zatiahla záves a ľahla do postele. Začala som byť zúfalá. Nevedela som ako sa mu mám teraz vyhnúť keď už to bol problém predtým.