Nik v tej miestnosti netušil, ako veľmi som sa do teba vtedy dokázala vcítiť. Mala som dojem, ako by som našla svoju spriaznenú dušu, niekoho, kto by dokázal v prípade vypočutia môjho rozprávania pochopiť, ako sa cítim a dokázal by priať môj osud, to, čo mi život nadelil.
Zároveň mi ťa bolo ľúto, pretože teraz už viem, čo pre teba tvoja dcéra znamenala vtedy a čo presne znamená pre teba aj teraz a ja osobne by som ani nedokázala predstaviť byť silná natoľko, aby som psychicky zvládla odcudzenie s vlastným dieťaťom.
Patrí ti všetok môj rešpekt, láska.