Zajatá uprostred začiatku,
na ceste, kde je stratená.
Okovy bolesti zvierajúce jej túžby,
lámajúce sa vlny, tečúce skaly.
Nepokojné more, kde žije chaos namiesto rýb, je plné utekajúcich myšlienok, ktoré sa nedostanú cez prístav.
Sama v prázdnom dave ľudí, náhliacich sa za časom.
Studené teplo rozpaľuje putá a staré rany. Cíti nekonečný chlad, kvôli slnečným lúčom obmývajúcich štít zo smútku a nespokojnosti.
Studená duša sa rozpadáva na prach a železné okovy sa zatínajú do jemnej ružovej pokožky.
Bodavá bolesť neutícha, ale stáva sa prirodzenosťou.
Uspáva.
Upokojuje.
Ponúka jediný zdroj stability. Rozhodnutá prijíma. Čo iné jej zostáva?
Bolesť a trápenie sa stalo meditáciou. Absencia radosti každodennosťou. A šťastie, šťastie je len ďaleká fatamorgána.
____
Yoga meditation - Diana H.