To niesom JA!?

3.čásť

Skoro ako každé decko je rado  keď jeho rodičia odídu. Ako celá ja som v noci zaspala kolo 1:46 myslela som aj na Tomáša. Snívalo sa mi sním,ale niečo všetko to pekné čo sme v tom sne príživali to zrušilo. Rano som vstala 9:13 obliekla a šla do nemocníci za Tomášom. Ale on b..b..bol celý filoví. Nevela som prečo tak som sa šla spýtať:,, sestričky čo sa deje". Ona zakričala:,,Zavolajte dakto lekára rýchlo!" Lekár tam bol behom pár sekund. Dávali mu elektrické šoky ale nepomohlo to a Tomáš nakonoec všetkého skonal. Chodila som za ním pol roka. Ja som nevedela čo povedať ako mám reagovať rozplakala som sa a šla som domou. Doma bola už aj mama s ocom ako inak už pred panelákom sa hádali. Mama na mne hneď videla že sa niečo stalo. Prišla za mňou a povedala:,,Poť porozprávame sa ja umývam ty utieraš."(my s mamou sa často rozprávame pri umývani a utierani riadu)šla som ale stále som plakala. Povedala som jej čo sa vlastne stalo. Ona začala tiež plakať. Šla som do izbi a čítala si celú noc správi čo sme si s Tomášom písala. Vôbec som nespala bolo 6:37 a mama sa začala hádať s ocom a povedala mu:,,Ja chodím do roboty ty sa tu len celé dni vivaluješ s pivom,a žradlom hnusíš sa mi a pokiaľ sa nemiesniš zmeniť odchadzam! A berem aj Karolínu!
Oco:,,Ty si sa načisto zbláznila,ja nič nerobím buď rada že ma más bezomňa by si bola obyčajna handra! A choď si ale bez Karolíny!
Mama:,,Nie! Ide aj ona veď by tu zomrela stebou! Udusila by sa!
Karolína ihneď si pobal veci ideme het!
Oco:,,Vipadnite obidve ! Ste obyčajne nuli!
Mama sa šla veľmi nahnevaná zbaliť. Ja som už takmer bola zbalená a prišla mama zobrala ma za ruku a šli sme na našu chatu. Mama si dala víno hneď ak sme prišli. Vipila celú flašu vína a zaspala. Ja som ju uložila zakrila a popriala jej pekné sny.
Bola som veľmi smutná stoho čo sa deje okolo mňa a to mám len 14 bola som s toho úplne na prášky. Stále som myslela na Tomáša a nevedela sa toho zbaviť. Prišlo ráno a mama volala babke:,, či by sme nemohli ísť k nej?"
Babka:,,Áno u mňa máte dvere otvorené."
Mama:,,Dakujem ti o 1hod.sme u teba."
Ja som radšej do týchto veci nezasahovala. Ale k babke som sa tešila. Má tam kone aj moju krásnu Taru na ktorej jazdím už 2roky. Keď sme prišli som objala babku pozdravila ju. A šla do stájne vičistit,ouzdiť,osedlať Taru.
Sadla som si na ňu šla sa mamou a babkou sedeli vonku na dvore a pili čaj.
Ja:,,Idem sa na Tare previesť."
Babka:,,Áno choď už dlho si na nej nebola."
Mama:,,Len dávaj na seba pozor."
Myslela som si že Tara mi pomôže zabudnúť na Tomáša ale nie to mi nepomôže nikto. On bol môj bol somňou a somňou aj zostane! A keď nepríde on za mňou pôjdem za ním ja! Tara začala byť nejaká nepokojná tak som ju dala do cvalu a zaviedla ju na to miesto kde som bola s Tomášom. A započula som Tomášou hlas dosť zretelne a presne ako vraví:,,Karolína,som tu a nikdy bez teba neodídem.