Na ďalší deň som po vyučovaní sedela na tej istej lavičke. Dnes nám odpadla jedna hodina a tak som mala o to viac času. Nevedela som čo robiť. V škole sa ešte učilo, no vonku bolo krásne slnečno. Aj keď sa blížila zima, vonku svietilo ako v lete. Tak idem von.
Z vecami na pleciach som sa vybrala na prechádzku popri škole. Nechcela som ísť niekde ďaleko, pretože mi chýbala hudba saxofónu. Určite sa vrátim naspäť. Sadla som si v blízkom parku na lavičku a obzerala si ľudí náhliacich sa k svojim cieľom. Nikdy som nechápala prečo to robia. Prečo si nesadnú ako ona a trošku sa nezastavia? Život nám doslova preteká pomedzi prsty a mi si nevšímame to dôležité. Maličkosti, to si nevšímame. A tie nás robia lepšími ľuďmi.
Hudba je iba maličkosť. Ten človek, ktorý po škole vždy hrá ani nevie, ako mi to pomáha. Ako mi pomáha ďalej žiť a neutiecť. Maličkosti hýbu svetom...