Central Park.
Pomalým krokom som kráčala k prvej lavičke, ktorú som zazrela cez mohutné listnaté stromy. Obzerala som si každé miesto, ktoré sa v tomto parku nachádzalo.
Zeleň, vzduch, krása.
Takto sa dá toto miesto popísať. Miesto dokonalé na stretnutie. Stretnutie mňa a Edwarda. Naše prvé stretnutie. Taktiež dúfam, že nie posledné.
Tak moc som sa tešila na tento deň. Na tento osudný deň, ktorý definitívne rozhodne o našom vzťahu.
Vzala som mobil do rúk a ihneď som sa pripojila na kik. Vyhľadala som Edwarda a napísala som mu správu.
Role: Edward? Som už v Central Parku.
Role: Pohni si s tým tučným zadkom.
edward69: Som tu princezná. Vidím ťa. :)
Usmiala som sa na správu a hneď očami som vyhľadávala človeka s mobilom.
Šťastie, radosť, láska ma napĺňali v túto chvíľu. Veď kto by sa netešil na človeka, ktorý mu vytváral úsmev na tvári už len jednou správou? Kto by nepociťoval radosť z danej osoby? Kto by nepociťoval lásku, ktorú do vás vkladal? Áno, lásku som k nemu cítila. Avšak nie tú naozajstnú. Nazvala by som to ako láska ku kamarátovi. Kamarátovi, ktorý vám dával neopísateľný pocit. Pocit, ktorý ste v živote nezažili.
Avšak všetky pocity zmizli hneď, keď som zazrela kučeravého chalana smerovať ku mne.
"Čo tu chceš Styles?" Povedala som skrz zuby a dúfala, že čo najskôr odíde. Neprajem si prítomnosť človeka, ktorého neznášam z celej duše.
Styles nezareagoval. Stál pri lavičke ako stĺp, ktorý nie a nie sa pohnúť.
"Nemám na teba čas. Totiž čakám na niekoho a tvoju spoločnosť si neprajem." Žmurkla som naňho a mračila sa.
"No, Rosie," Poškrabal sa na zátylku a pokračoval "J-a," Koktal. Bol nervózny. Nikdy som ho nervózneho nevidela. Možno to spôsoboval môj nepríjemný tón hlasu alebo dokonca ja.
"Čo ty?" Spýtala som sa nechápavo a nevenovala som mu žiadny môj pohľad. Stále som hľadala Edwarda, ktorý bol pre mňa neznámy výzorom, no tajne som dúfala, že ho spoznám.
"J-a, j-a som Edward." Povedal to tak potichu, no ja som to započula. Zhnusene, priam opovrhujúc som sa pozrela na Harryho, ktorý čakal na reakciu. Zhlboka sa nadýchol, no nerozhodol sa pokračovať vo svojom vtipe. Áno, nazývam to vtip. Určite ho zavolal Edward aby si zo mňa vystrelil.
"Nie si vtipný Harry. Kde je Edward?" Precedila som a zhnusene som kukala na Harryho, ktorý vôbec nebol prekvapený mojou reakciu. Určite je to vtip. Predsa by mi Edward neklamal. Avšak, cez internet sa dá všetko.
"Neklamem." Povzdychol si. Na jeho tvári sa dal spoznať sklamanie. Jeho oči zaplňoval smútok, ktorý som pociťoval aj ja.
Začala som prudko dýchať. Nádych, výdych. Tieto slová zneli v mojej hlave. Mám pocit, že môj tlak musel byť vysoký a moje srdce išlo vybuchnúť.
"To nemôže byť pravda." Zakrútila som hlavou a snažila si zachovať chladnú hlavu.
"Ty si Harry, nie Edward." Zasmiala som sa ironicky. Dúfam, že si zo mňa strieľa. Dúfam, že toto je len nepodarený žart.
"Žiadne klamstvá." Zatvorila som si oči.
"Žiadne tajomstvá." Moja prvá slza vyšla von.
"Ale ja mám tajomstvo." Zachrapčil a snažil sa ma dotknúť, čo sa mu nepodarilo. Postavila som sa z lavičky a hľadela som mu do očí.
"Som Harry Edward Styles. Som tvoj Edward z kiku, Rosie." V jeho očiach panovalo sklamanie, no v mojich nenávisť.
"Klameš." "Klameš Harry! Chceš aby som bola smutná! To chceš!"Kričala som z plného hrdla a slzy som nechala spustiť z mojich očí.
"Neklamem. Neklamal by som ti nikdy. Ľúbim ťa Rosie Brown." Snažil sa ma objať, no ja som sa mu vytrhla z náručia.
"Už sa ma nikdy nedotýkaj a nesnaž skontaktovať! Neznášam ťa!" Vykríkla som s plnou nenávisťou na jeho osobu. Na päte som sa otočila a odišla.
Odišla od človeka, ktorý ma klamal. Od človeka, ktorý vyvolal smútok vo mne.
V tomto momente som prestala veriť ľudom. Prestala som veriť na lásku. Popravde.. V tomto momente som neverila ničomu. Zlomil ma. Zlomil moje srdce, ktoré bolo popukané. No teraz je moje srdce rozbité. Rozbité na márne kúsky, ktoré neposkladá už nikto.
Do mojej hlavy vkladal slová. Slová, ktoré vtlačil do mojej mysle a srdca. Slová, ktoré pohladili na duši. Slová, ktoré sa rozplynuli jednou vetou, jedným človekom.
Harry Edward Styles. Človek, ktorý spôsobil vo mne toľko emócií. Človek, ktorého som milovala, klamal. Napriek nášmu sľubu.
Wou! Posledná časť. Neverila som, že sa dostanem až tu k poslednej časti. Som hrdá na vás a na seba. Nikdy som nedopísala príbeh, ale vy ste ma v tomto podporovali, čo ma povzbudzovalo písať ďalej. Vážim si to. Dala by som vám ocenenie. ❤
Ďakujem za všetky reads, votes a povzbudivé komentáre. ❤
Znamená to pre mňa veľa. Len pre vás som #18 vo fanfiction mám viac ako 4k reads. Vážne neviem ani ako vám poďakovať. ❤❤❤❤❤❤❤❤❤
Uhm,inak. Chcela by som na toto písať pokračovanie, len neviem či to má zmysel. Ak chcete pokračovanie, prosím vyjadrite sa v komentároch. Bola by som rada.
To je všetko. ❤ Dúfam, že sa vám posledná časť páčila, aj keď nebola s happy endom. ❤
Ľúbim vás.
Posledný krát.
All the food T.