Ostalo ticho. Nevydržalo však dlho. Prerušilo ho knihovníčkino kýchnutie.
,,Na zdravie," ozvali sme sa obaja naraz. Pani sa milo usmiala a poďakovala. Pozrel som sa na ňu, všimla si môj pohľad a tak sa ku mne tiež obrátila a usmiala sa.
,,Čo čítaš?" spýtal som sa jej. Taká hlúpa otázka...Ukázala mi svoju knihu. John Green.
,,Prečo práve on?" zaujímal som sa. Všetci ho čítajú. Všetci.
,,Píše veľmi pekne. Zo života. Je niečím iný...Proste sa mi jeho tvorba páči. Viem sa do toho vžiť a nie je to také klišé...Vždy prekvapí," zamýšľala sa. Oči mala vykrútene do stropu a rozprávala.
Rozprávali sme sa. Naozaj sme sa rozprávali. Neverím tomu, ale je to tak.
Ahojte! Chcela som vám veľmi poďakovať za všetky votes, koemntáre a prečítania :) ♥♥ Ste skvelí. Tiež som vám chcela oznámiť o mojom novom príbehu :) Nájdete ho na mojom profile pod názvom Olivia and Nash.
Honey202