Už od dávnych čias ľudia milujú príbehy. Vedia nás rozosmiať, vystrašiť, rozplakať, zahriať pri srdci... Sú to príbehy o hrdinoch, ktorý sa snažia dosiahnuť spravodlivosť, zachrániť svet, alebo aspoň nejaké pekné dievča.
Všetky tieto príbehy majú spoločné dve veci. Majú nás naučiť, že dobro vždy zvíťazí nad zlom a všetky pochádzajú z Dúhových kráľovstiev.
Pýtate sa: Čo sú to Dúhové Kráľovstvá? Nuž, je to magická krajina, kde má každá farba dúhy svoju ríšu, a okrem toho, sa tam nachádzajú aj dve protichodné ríše. Ríša Svetla a Ríša Temna.
Z Ríše Temna pochádza väčšina zloduchov, ktorých ste stretli v knihách. Samozrejme, žijú tam aj slušný ľudia a bytosti, ale viete aké to je, keď si o vás ľudia vytvoria predsudky. Je malá šanca, že sa ich zbavíte. Bytosti z Ríše Temna majú jednu nevýhodu. Ak strávia príliš času mimo temnoty, zomrú.
V Ríši Svetla je radosť žiť. Slnko tam svieti, máte vždy dostatok všetkého. Jednoducho klasická rozprávková idylka. Odtiaľ taktiež pochádzajú aj všetci hrdinovia z vašich obľúbených príbehov. Voči Ríši Temna to bolo neférové, ale nikto sa nesťažoval.
Hrdina príbehu je vždy niekto výnimočný, krásny, odvážny. Nebojí sa obetovať svoj život pre všeobecné blaho a vždy zrazí zloducha k zemi.
No a presne taký bol aj Kráľ Ríše Svetla.
Vlastne to si väčšina obyvateľov Dúhových Kráľovstiev myslela...
***
Bola klasická búrka, ničím výnimočná, taká, aká bola v Ríši Temna vidno každý deň. Tmavé mraky zahaľovali celé mesto a lialo z nich ako z krhle. Blesky a hromy lietali po oblohe, narážali do vysokých veží kostolov.
Deti sa vonku bláznili, skákali do kaluží a užívali si čerstvú vlahu. Rodičia po nich pokrikovali, aby vyskočili vyššie, nech voda viac šplechne. Sivé a pochmúrne ulice boli plné života.
Aj bary a krčmy, strediská nelegálnych obchodov, boli taktiež plné. Stali sa útočiskom muža v tmavomodrom plášti, ktorý nebol na vystrájanie v takomto počasí zvyknutý.
Snažil sa zosnovať plán. Plán, ktorý mu pomôže dostať sa do zámku Kráľa Temna. V Ríši Temna bolo dostatok kriminálnych živlov, ale žiaľ nik, kto by sa na túto úlohu podujal.
Koniec koncov, kráľa Štefana mali všetci radi. Vládol tvrdo, ale spravodlivo. Nedovolil ľuďom z iných Ríš mať predsudky o tej ich. Všetkých zločincov držal na uzde, preto za jeho vlády nedošlo ku konfliktom s ostatnými ríšami.
Hranice temnoty, ktoré obklopovali celú ríšu držal na uzde vďaka magickému Klarinetu Temnoty.
Klarinet vyrobili pred tisícročiami, aby udržoval temnotu, tak, aby sa nezväčšovala a ani nezmenšovala. Ak by niekto klarinet zničil, temnota by vymizla.
Štefan bol talentovaný hudobník, vedel zahrať aj najťažšie melódie, preto čas od času potešil svojich poddaných a hral na veži z vysokého okna, odkiaľ sa zvuk ozýval po celej ríši. Nástroj mal vždy pri sebe, nosil ho v dlhom vrecku kráľovského plášťa.
Učil na ňom hrať aj svoju osem ročnú dcéru a dúfal, že sa mu na ňu podarí preniesť svoju lásku k hudbe. Malá princezná Nina bola veľmi talentovaná.
Osobe v tmavomodrom plášti sa nakoniec nepodarilo zohnať pomocníka, ale istý škriatok mu poradil, ako sa do zámku nepozorovane dostať.
Muž prešiel cez dieru v hradbách, ktorá bola zakrytá popínavým brečtanom a prešmykol sa okolo spiacej stráže, ktorá si často v službe odfukovala, keďže sa kráľovskej rodine ešte nikto nikdy nepokúšal ublížiť. Temnotu nemal v láske, ale tentoraz mu bola nápomocná.
Tma zahalila celú ríšu a hviezdy či mesiac by ste na oblohe hľadali márne. Kráľovský pár práve do postieľky ukladal svoju dcéru.
Kráľ Štefan Ninu láskyplne pohladil po líci a rovnaký pohľad venoval aj kráľovnej Stele. Jej zlatisté vlasy boli jediným zdrojom svetla v miestnosti, bola totiž sestrou Kráľa Ríše Svetla Richarda. Jej rodina nebola z ich svadby veľmi nadšená, ale Stela si vedela svoje. Obyvatelia Ríše Temna neboli taký zlí ako sa všade hovorilo.
Vo chvíli, keď sa dvere do komnaty rozleteli, Stela nebola nadšená, že svojho brata vidí. Richard sa netváril veľmi priateľsky. Inštinktívne vzala malú princeznú do náručia a zamračila sa na neho.
Nina sa pozrela na pána, ktorý vošiel do miestnosti. Nikdy pred tým svojho strýka nevidela. Ani starú mamu a otca. Nechceli ju vidieť. Nikdy jej poriadne nevysvetlili prečo, ale sama sa domnievala, že je to kvôli jej pôvodu. A kvôli tomu, že sa jej mama oženila s Kráľom Ríše Temna. Kráľovská kuchárka Lasten jej už niekoľkokrát vysvetľovala, že obyvatelia ostatných Ríš nemajú tú ich veľmi v láske.
,,Myslia si o nás, že sme zlí?" spýtala sa jej raz Nina.
,,Žiaľ, áno. Zabúdajú na to, že všade sa nájdu dobrí aj zlí ľudia. Nemôžeš všetkých hádzať do jedného vreca," odvetila jej vtedy kuchárka.
,,Ako si sa sem dostal? Prečo si prišiel?" spýtala sa Stela a pritisla si dcéru k hrudi. Dievčatko vycítilo napätie a odvrátilo pohľad. Zabodlo ho do steny za maminým chrbtom.
,,Prišiel som ťa odviezť domov!" prehovoril pevne Richard. Zhodil zo seba plášť a miestnosť naplnil ďalším kúskom svetla.
Štefanovi toľko svetla ubližovalo a Nina cítila, že to jej ocka bolí. Manželkino ešte zniesol, ale teraz, keď bolo dvojnásobné... Aj tak sa snažil byť priateľský. Richard iba obraňoval svoju sestru, nemyslel to zle. Chcel dať novému Kráľovi Ríše Svetla pocítiť, že je u nich vždy vítaný.
,,Vitaj priateľu!" usmial sa Štefan. ,,Ak ti chýba tvoja sestrička, mohol si dať vedieť, že prídeš. Privítali by sme ťa pred bránou. Slúžka by ti pripravila komnatu a kuchárky by ti navarila tvoje obľúbené jedlá."
Stela na neho zazrela. Svojim pohľadom mu chcela dať najavo, aby bol ticho. Vedela, že jej brat koná skôr ako rozmýšľa. Bála sa, že urobí niečo unáhlené. Tak ako vždy.
,,Asi si ma nepochopil," Richardov hlas znel pokojne, ale chladne. ,,Prišiel som zachrániť svoju sestru z moci tvojho temného nástroja!" jeho tón sa zmenil. Z vrecka plášťa vytiahol magickú baterku kráľovskej rodiny a namieril jej lúč na Štefana.
Princeznej zovrelo srdiečko a triasla sa. Mamka ju hladila po chrbte a do uška jej šepkala, že to bude dobré.
Kráľ Ríše Temna si zakryl oči. Obrátil sa Richardovi chrbtom, aby sa ochránil pred jasným a spaľujúcim svetlom, lenže už ho stihlo popáliť. Kúsok plášťa mu zhorel do tla. Nechápal, prečo sa ku nemu takto správa. Nechcel s ním bojovať, ale pochopil, že bude musieť.
Vytiahol z vrecka plášťa klarinet a otočil sa smerom ku svojmu protivníkovi. Svetlo mu padlo na tvár a začalo ho páliť, ale aj tak sa neodvrátil.
,,Prestaňte!" zvolala zúfalo Stela, ale nikto ju nepočul. ,,Stráž!" Princezná sa rozplakala od strachu, keď si jej otec k perám priložil klarinet.
Klarinet zo seba vydal melódiu, ale nebola taká krásna ako väčšinou. Bola to útočná melódia, to Nina vedela rozoznať. Dynamické hlboké tóny sa rozliehali miestnosťou.
,,O čo ti ide?" zavrčal Richard, keď sa okolo neho začala ovíjať temnota. Dvíhala sa ako dym a postupne ho celého zahaľovala. Pochopil, že nemá veľa času. Najprv temný dym odohnal so svetlom baterky a potom ju zmenil na meč.
Štefan rýchlejšie pohyboval prstami, ale ničomu to nepomáhalo. Mágia svetla bola prisilná a temnota sa vytrácala z izby. Bolelo to, veľmi to bolelo, ale nehodlal sa vzdať.
Richard zo seba zhodil plášť. Jeho telesná žiara viac naplnila izbu.
Nina prestala dýchať, keď sa jej otec zvalil na kolená. Kráľ Ríše Svetla s mečom v ruke pristúpil ku kráľovi Ríše Temna a priložil mu ku krku meč.
Hrdina vždy zrazí zloducha k zemi.
Ale bol Štefan vôbec zloduch?
,,Oci!" zvolala Nina a vybehla matke z náručia, ale už bolo neskoro.
Štefan vyfúkol z klarinetu najhlbší tón. Celú izbu zaplavila temnota.
Nebola to obyčajná tma, ktorá sa zjaví keď zhasnete lampu. Bola to temnota zla, taká, akú používajú černokňažníci v rozprávkach.
Na Richarda to pôsobilo ihneď. Z ich oboch opadávali kúsočky kože a miešali sa s tmou okolo nich. Temnoty bolo priveľa. Začalo to ubližovať aj kráľovnej.
,,Mami!" princeznej z očí vyhŕkli slzy. Nevedela svojim rodičom pomôcť. Sledovala, ako sa pomaly rozpadávajú.
Nine svetlo ani priveľa temnoty neubližovalo. Bola predsa dcérou obyvateľov oboch ríš. Tuho sa pritisla ku svojej mame, iba toto mohla urobiť.
Kráľovná ju pobozkala na čelo. Cítila jej dotyk na svojom chrbte, ale... potom už nie.
,,Ľúbim ťa, zlatko," zašepkal Štefan pred tým, než sa jeho tvár úplne vyparila.
Zlá temnota pominula. Tak ako jej rodičia.
Princezná si všimla, že v izbe ale nie je sama.
Kráľ Ríše Svetla stál priamo pred ňou. Baterku držal v ruke pred sebou. Svietila silnejšie ako diaľkové svetlá áut v skutočnom svete. Prežil, lebo ho ochránila pred temnotou. Mal to v pláne. Okabátil jej otca, aby sa zničil sám.
Richard sa uškrnul. ,,Prepáč, chcel som sa zbaviť iba tvojho otca," náhle zosmutnel. ,,Žiaľ, Stela si za to mohla sama. Nemala sa vydať za nepriateľa." Nevyzeral však, že by nad svojou sestrou nejako zvlášť trúchlil.
Nine sa triasli ruky. Fakt, že jej rodičia s ňou už nie sú nedokázala prijať. Nedokázala pochopiť, prečo urobil to, čo urobil. ,,P- prečo si taký zlý?"
Neodpovedal jej. Milo sa usmial, akoby toto bolo normálne lúčenie netere a strýka. Rozbehol sa. Vyskočil z okna a zmizol.
Nina osamela a porozhliadla sa po izbe. Neďaleko nej ležal otcov klarinet. Cítila mágiu temna, ktorá z neho vyžarovala v malých dávkach. Doliezla k nemu po kolenách.
V tej chvíli, ako sa ho dotkla, zažiaril silnejšou temnotou. Utešoval ju. Vítal ju. Pritisla si ho k hrudi a vzlykala.
V tej chvíli vtrhla do izby stráž. Pýtali sa Niny, čo sa stalo, kde je kráľ a kráľovná. Neodpovedala im. Plakala. Plakala až dovtedy, pokiaľ si ju kuchárka Lasten nevzala do náručia a pritisla si ju na plece.
Všetko jej vybľabotala. Ako prišiel strýko, bol na jej rodičov zlý... veľmi zlý. ,,A potom vytiahol baterku a ubližoval ockovi. Bolelo ho to."
Lasten ju láskyplne hladila po vlasoch. ,,Už je dobre," opakovala stále dookola. Ale Nina jej neverila. Triasla sa ešte viac. Vedela, že už nič nebude dobré.
Zvolali všetkých osem radcov. Bola to naliehavá porada.
,,Kto bude teraz riadiť kráľovstvo, keď sú kráľ s kráľovnou mŕtvy?" spýtala sa radkyňa Telenová. Mala dlhé tmavozelené rúcho. ,,Obyvatelia sa môžu vzbúriť. Ak neudržíme na uzde všetky kriminálne živly- a že ich tu je kopa- bude to mať neblahý vplyv na reputáciu ríše."
,,Je to veľký problém. Princezná môže vládnuť až po dovŕšení osemnástich rokov," povedal radca menom Toašenko. Rýchlo počítal na prstoch. ,,Potrebujeme spoľahlivého vládcu na desať rokov."
Každý z radcov si chcel uchmatnúť moc pre seba. Začali sa medzi sebou hádať, o tom, kto vezme do rúk klarinet a bude viesť národ. Udržiavať hranice temnoty.
Nina s Lasten postávali na kraji. Princezná zvierala klarinet, nechcela im ho dať, bol predsa jej ocka. Kuchárka cítila, že nie je správne, aby niekto malej Nine uchmatol trón, keď sa ešte nevie poriadne sama brániť.
,,Prepáčte," Lasten vystúpila dopredu, ,,ale nemali by sme nechávať moc v rukách jednotlivca." Všetci radný zmĺkli a pozreli na kuchárku. Premeriavali si ju skeptickými pohľadmi. Nik jej však nezabránil hovoriť, preto pokračovala. ,,Navrhujem zostaviť radu. Nina bude korunnou princeznou a vy jej budete pomáhať vládnuť. Iba pomáhať." Posledné slovo zdôraznila. ,,Pokiaľ nebude mať osemnásť a nekorunujeme ju."
Radcovia boli ohromený znalosťami tínedžerskej kuchárky ohľadom zákonov, ale nepáčilo sa im, že nemali inú možnosť, než prikývnuť.
,,Slečna kuchárka má pravdu," ozval sa radca Bôbôť. ,,Hlasujem za zákon o korunnej vláde s radou." Zdvihol ruku.
Každý z radcov zdvihol ruku. Predsa len, pre svoju ríšu chceli to najlepšie. Túžba po moci musela ísť bokom.
Telenová by kuchárku najradšej za tento návrch zavrela do najtemnejšieho žalára, ale neprospelo by to jej reputácii. Tak teda tiež zdvihla ruku. Škoda. Tak veľmi sa na ten trón tešila.
Lasten vzala radkyni Telenovej kladivko a trikrát s ním udrela po drevenom koliesku. ,,Je rozhodnuté!"
,,A ešte nás čaká jedna závažná otázka," pripomenul Toašenko. ,,Richardov čin môžeme brať ako útok na našu vlasť. Vlastne to bol útok!" Naštvane rozhodil rukami. ,,Čo s tým urobíme? Nemá Slečna Lasten návrh aj na to?" Posmešne sa pozrel na kuchárku so sudcovským kladivkom. Lasten prevrátila oči a pohľadom skontrolovala Ninu.
,,Nemyslím si, že je múdre začínať vojny," ozval sa Saluho a sklopil zrak. ,,Už aj tak nás všetci považujú za zloduchov, za spodinu, za tých najhorších."
Telenová sa uškrnula. Kráľovstvo potrebovalo silného vladára. Nie týchto slabochov. ,,A možno je presne čas na to, aby sme splnili očakávania," predstúpila dopredu. ,,Máme v rukách obrovskú moc," pozrela na Ninu zvierajúcu klarinet. ,,S tým nástrojom by sme mohli nechať temnotu nech pohltí celú Ríšu Svetla. Čo Ríšu svetla. Celé kráľovstvá." Milým úsmevom preletela pohľadom všetkých radcov.
V miestnosti zavládlo napätie.
Možnože to bolo presne to, čo mali urobiť. Ukázať ostatným, že sa len tak nedajú. Že nenechajú Ríšu Svetla žiť si svoje šťastne až do smrti, zatiaľ čo oni sa budú utápať v smútku za kráľom a kráľovnou.
Pohár týmto pretiekol. Uvedomoval si vôbec Kráľ Richard, čo spôsobil?
Možno bol čas sa vzoprieť a ukázať na skutočného agresora prstom. Ale bolo by to správne?
Lasten sa začala smiať a prerušila tak napäté ticho. ,,Myslím, že teraz nie je vhodný čas na vtipkovanie, slečna Telenová. Má niekto nejaký seriózny nápad?"
,,Urobíme prísnejšie opatrenia, aby sa nikto z vonku nedostal do Ríše Temna," začal radca Saluho. Tentoraz sa pozrel na prítomných.
,,Posilníme hranice temnoty, ochránime obyvateľov," pridal sa radca Bôbôť, ,,a princeznú."
Nina sa zmätene obzerala po zasadnutí. Vedela, že sa rozhoduje o jej budúcnosti. Budúcnosti, v ktorej už viac nebude mamka a ocko. Nechcela však plakať. Prehĺtla guču v hrdle. ,,Aj ja pomôžem! Budem hrať na klarinete," potiahla nosom a zdvihla ho.
,,Takto sa mi to páči, ľudia," zvolala Lasten. ,,Kto je za všetky návrhy?"
Všetky ruky sa zdvihli. Dokonca aj Ninina zdvihla svoju. Rukávom si utrela nos. Zovrela ruku v päsť.
Teraz to Richardovi síce prešlo, ale zaumienila si, že ak sa ešte niekedy pokúsi ublížiť jej ľudu, zahrá mu takú melódiu, že sa z nej nespamätá.
Som tu s novým random fantasy. Dúfam, že sa vám to bude páčiť :)