Nikdy nekončiace útrapy
Po tom, čo sa Simon stretol s Christianom mimo paláca, prišiel rovno za Lorraine. Sylvia sa od nej nepohla ani na okamih po tom, čo si vypočuli, že sa Julianne napriek všetkým opatreniam zrejme podarilo vpliesť medzi jej okruh služobníctva niekoho verného jej.
Lorraine si nad tým lámala hlavu celé popoludnie. Všetkých už poznala pridobre a nebolo možné, aby ju niekto z nich zapredal Julianne. Iba tri nové slúžky, ktoré u nej slúžia najkratšiu dobu, by prichádzali do úvahy, ale veľmi dobre ich preverili. Solomon už odmietal spraviť nejakú chybu v zabezpečení jej bezpečia. Keď ich prijali, Julianna ešte bola v paláci a o to dôkladnejšie bolo preverenie.
Strávila popoludnie so svojou dcérou. Tak ako vždy, keď sa nevenovala povinnostiam a problémom. Predpoludnie v meste a stretnutie s Christianom zavŕšené srdcervúcou rozlúčkou z nej vysalo všetku energiu. Padala na ňu únava, dokonca aj slúžky sa divili, že akosi pobledla. Ale to ju neodradilo od toho, aby sa pomaznala a hrala so svojou malou princezničkou.
Simon vošiel do jej komnát a minul sa s princeznou, ktorú odvádzala pestúnka. Chvíľu pred ním prišli aj Kailyn s Melinou, pretože im dôverovala zo všetkých najviac a chcela, aby im pomohli s vypátraním kohokoľvek, kto jej tam škodí.
„Ethel to rozhodne nie je," ozvala sa Kailyn okamžite, ako padlo meno jednej z troch. „O Valeriu sa stará príkladne a má výhrady voči kráľovnej matke viac než hocikto iný.
„To môže byť len hra, ktorú na nás hrá," argumentovala Sylvia otrávene a so založenými rukami sa oprela ramenom o stenu pri okne. Vonku sa zvečerievalo a pred pár minútami sa spustil mohutný lejak.
„Tiež si nemyslím, že by to bola ona. Nedáva to zmysel." Lorraine s ňou viedla hodiny rozhovorov, skúmala každý výraz jej tváre, dopodrobna sledovala jej mimiku pri rôznych témach a potvrdila si, že je to tá najvhodnejšia osoba na to, aby sa starala o jej dcéru.
Simon prišiel s mokrými vlasmi, z ktorých mu na podlahu kvapkala voda. Keď sa zeleň jej očí stretla so zeleňou v tých jeho, ihneď pochopil, po akej informácií prahla v prvom rade. Napätý výraz zmiernil mierne prívetivý úsmev, keď jej oznámil: „Odchádza zajtra. Kúpil si miesto na lodi spolu s niekoľkými ďalšími. Poznám kapitána, vybavil som nejakú zľavu." Lorraine sa na perách roztiahol úsmev, ktorý odrážal spleť pocitov. Smútok, ale aj úľavu. Chris už navždy zostane len v jej spomienkach, ale jeho prítomnosť v jej novom živote nebola vyhovujúca. Takto to bolo správne. Očami poďakovala Simonovi. Pochopil a mierne sklonil hlavu.
„Podľa toho, čo Julianna Christianovi prezradila, už mesiace má pri vás svojho človeka. Muselo sa to stať jedine vtedy, keď sa prijímali tie nové. Nikto by sa k nej nepridal proti vám. Niekde sme pri tých troch spravili chybu, aj keď to nedáva zmysel."
„To nedáva!" zvolala oduševnene Kailyn. „Nikto, kto tu zostal, nemá dôvod byť spriahnutý s Juliannou. Navyše by riskoval krk v tomto prípade. Kráľ okamžite zlikviduje každého, kto sa pokúsi Lorraine alebo Valerii ublížiť." Sama bola neustále v strehu ako najvyššie postavená Lorrainina služobnica a keď sa objavil len náznak pochybností, ihneď zakročila. Avšak už dlhú dobu má dôveru vo všetky ženy a dievčatá, ktoré Lorraine slúžia a prichádzajú do styku s ňou a jej vecami, od liečiteliek po práčky. Okrem toho svoje dlhoročné skúsenosti a znalosti života v paláci využila aj na to, aby vyhnala všetkých, ktorí kedy boli akokoľvek spriahnutí s Juliannou alebo s ňou len minimálne sympatizovali.
„Nie je správne ich obviňovať len preto, že sú tu najkratšie," povedala Lorraine po chvíli zamyslenia. Prstami si prešla po bledom čele. Napriek chladnému a vlhkému počasiu vonku jej bolo akosi teplo. „Ale dáme si pozor. Na všetky tri. Ak sa ukáže, že sa zaplietli s Juliannou, oľutujú to. A ona takisto." Rozhodné tvrdenie, ktoré bola odhodlaná splniť.
„V každom prípade, vieme zistiť, kto to je," ozval sa znovu Simon a všetky oči sa zamerali naňho. „Christian sa mal s tou osobou skontaktovať. Nadiktovala mu presný spôsob, ako to má urobiť. Tiež je opatrnejšia po predošlých skúsenostiach a nenechá si len tak odhaliť spoločníkov. To je ale len jeden z dôvodov, prečo nám to uniklo."
„A ty to chceš využiť," hádala Sylvia a vrhla naňho pohľad, ktorý vyjadroval, že rozmýšľa rovnako.
„Možno to nevyjde, ale skúsiť to môžeme. Urobím všetko tak, ako to mal urobiť on a záškodník sa snáď ukáže."
„Počkaj," prerušila ho Lorraine. „Bude to fungovať? Keď ju Chris poslal do čerta?"
„Pochybujem, že stihla svojho človeka v paláci kontaktovať tak skoro a varovať ho. Má obmedzené možnosti."
„Nie je teraz Chris v ohrození? Nepokúsi sa o niečo, keď vie, že mu toho povedala priveľa?" Simon stisol pery a mierne stiahol obočie.
„Áno. Už sa stalo," priznal jej a hneď pokračoval, keď videl zdesenie v jej tvári, pričom ešte viac zbledla. „Poslala naňho nejakú bandu, ale práve vtedy som za ním dorazil ja, tak sa stiahli. Nariadil som chlapom, aby ich sledovali, ale žiadne cenné informácie nemali. Boli bezvýznamní. Niekto, komu to Julianna nariadila, ich najal a poslal na Christiana. Mali ho bez svedkov zabiť a telo hodiť do mora." Lorraine sa roztriasla. Kailyn ju musela podoprieť, aby si sadla.
„Nič mu nie je? Prišiel si včas?" Simon sledoval jej bledú tvár a roztrasené ruky. Nechala ho odísť preč a bez ochrany. Po tom, čo jej povedal, ako odbil Juliannu. Ako mohla byť taká hlúpa a naivná, že to tá žena nechá tak? Hľadela na Simona a po jeho zaváhaní, keď otvoril ústa, ihneď ho napomenula. „Nepokúšaj sa mi klamať, Simon!" Ústa zasa zavrel a povzdychol si.
„Zranili ho. Ale nie smrteľne. Práve preto súhlasil, že hneď zajtra odpláva bez ďalšieho zdržania. Presvedčila ho tiež nejaká žena." Lorraine si spomenula, ako jej prezradil, že niekoho spoznal. Ako o nej hovoril. Bola si istá, že práve ju Simon zmienil. Trochu sa upokojila, ale zúrivosť voči Julianne sa len prehĺbila.
„Ak stihla poslať vrahov na toho muža, prečo by nestihla varovať toho psa tu, ktorý ňuchá okolo Lorraine?" spýtala sa Sylvia a tým priživila už aj tak napätú atmosféru v miestnosti.
„Julianna povedala Christianovi, aby sa nečudoval, ak sa mu tá osoba aj do niekoľkých dní neozve. Zo všetkého, čo mi vedel prezradiť, vyplýva, že komunikácia medzi nimi je zložitá."
„To dáva zmysel," podotkla Kailyn. „Solomon ju prakticky odrezal. Jediné, čo z paláca putuje za ňou, sú zásoby dobrého vína." Simon sa zamračil.
„To dal Solomon kontrolovať presne kvôli skrytým správam, ktoré by sa mohli vyskytnúť."
„Urob, čo mal urobiť Chris," nariadila Lorraine Simonovi a pozrela naňho vyčerpaným pohľadom. „Uvidíme, čo zistíš. Dovtedy nechaj sledovať Leah a Rosellu." Na chvíľu sa zamyslela a dodala: „Aj Ethel." Simon prikývol. Pri troche šťastia sa to podarí a zbavia sa tejto hrozby. Lorraine si však uvedomovala, že to nebude konečné riešenie a Julianna to bude skúšať znova a znova.
V noci sa zobudila a bolo jej príšerne horúco. Oblečenie mala vlhké od potu a vlasy tiež. Edmund tvrdo spal vedľa nej a ani sa nepohol, keď sa ťažkopádne vyhrabala z jeho postele a zadychčane sa ponáhľala preč z jeho komnát. Prešla okolo prekvapených kráľových stráží a snažila sa pôsobiť pokojne, kým nezašla za roh. Jej stráže nechala odísť už večer, keďže mienila stráviť v Edmundovej spálni celú noc. Len čo sa však zobudila, prepadol ju zlý pocit. Niečo bolo veľmi zle.
Míňala prázdne chodby takmer ponorené v tme. Pridržiavala sa stien a kráčala na roztrasených nohách, aby sa dostala do svojich komnát a mohla dať zavolať Melinu. Nočný palác ju osamote desil. Prenikala ňou však panika oveľa horšia, než tá, ktorú spôsobovali prázdne nočné chodby a temné tiene.
S ťažkosťami sa dostala na koniec ďalšej chodby a blížila sa k jej ústiu, keď sa za ňou ozvali kroky. Mykla sa a otočila tvárou k prichádzajúcej osobe. Rýchle kroky sa k nej blížili a v duchu nadávala, pretože na jej smolu sa k nej rútil Lucien.
„Čo tu robíte sama? Jeho veličenstvo to zakázalo!" Na jeho namosúrený výraz nemala ani trochu náladu. Nechcela, aby ju teraz takto videl. Nikdy ju nemal v láske a jej konanie iste rád nabonzuje Edmundovi. Než si však stihla premyslieť, čo urobí, nohy sa jej podlomili a takmer sa zosunula na zem. Lucien zmeravel od šoku. „Čo vám je?" V sekunde bol pri nej a podoprel ju.
„Nič to nie je," zaklamala, ale neuveril by jej, ani keby to nepovedala tak napoly nezrozumiteľne.
„To vidím. Vráťte sa a privediem lekára." Už ju začal ťahať smerom naspäť, no zaprela sa a odmietala.
„Nie. Odveď ma do mojich komnát."
„Ani nápad. Poslúchnite ma," trval na svojom.
„Lucien!" napomenula ho pozbieraním zvyškov síl, aby to znelo dostatočne autoritatívne. Zamračil sa a zazrel na ňu. „Odveď ma ku mne a vysvetlím ti to," požiadala miernejšie, hoci nečakala, že jej vyhovie. Nesúhlasne nad ňou krútil hlavou a bolo vidno, že by ju tam najradšej nechal a zabudol, čoho sa stal svedkom. Pozbieral však silu a trpezlivosť a s veľkým sebazaprením ju zdvihol zo zeme.
„Netuším, čo to stvárate, ale kráľovi sa to nebude páčiť. Ak to zle dopadne, vašou vinou mi odtrhne hlavu."
Len čo ju položil do jej postele, znova pohoršene a naštvane krútil hlavou. Strážam pred jej dverami hneď povedala, aby priviedli Melinu a Simona. Dorútili sa onedlho, obaja v nočnom oblečení s prehodeným županom, a zatiaľ uprosila Luciena, aby nikomu nič nehovoril.
„Nič vám nesľúbim. Ale počkám na vaše vysvetlenie." S tými slovami odišiel z jej spálne a počkal vo vedľajšej miestnosti. Simon sa dorútil ako prvý. Na tvári sa mu striedali výrazy hrôzy a hnevu a chvíľkami aj vyzeral, akoby sa mal povracať.
„Pili alebo jedli ste niečo, čo pred vami neochutnali?" Lorraine pokrútila hlavou, ale znepokojilo ju, že Simon hneď ako na prvé myslel na otravu. Len to potvrdzovalo jej vlastné domnienky. Melina vbehla do jej spálne ako druhá a za ňou sa hnala Kailyn. Obe na ňu pozreli so strachom a nepokojom.
„Si biela ako smrť," hlesla Kailyn a sadla si vedľa nej na posteľ. Melina ju ihneď začala prezerať, no okrem tenkého škrabanca medzi kľúčnymi kosťami, ku ktorému prišla, keď jej Leah zapínala plášť, nenašla žiadne zranenie. Sylvia dorazila až o niekoľko minút. Lorraine jej dala po zvyšok dňa voľno a na celú noc, pretože ju už nemala potrebovať. Kamsi odišla, možno za zábavou a zrejme sa len teraz vrátila.
„Stretla som Nerissu. Čo sa deje?" mladá liečiteľka sa už tretí krát otočila s náručou potrebných vecí pre Melinu. Nechceli uprostred noci budiť nikoho ďalšieho. Simon chodil ako tiger v klietke popri dverách spálne a počuli jeho kroky. Odišiel, keď Melina začala prezerať Lorraine.
„Neviem. Bola som dnes akási unavená. Ale teraz sa cítim, akoby si aj dýchanie vyžadovalo priveľa síl," vysvetlila Lorraine a nechala Melinu, nech jej pomocou nejakých hadičiek a fľaštičiek vezme trochu krvi z malej ranky na zápästí, ktorú vytvorila. Potom odišla k stolíku s množstvom zapálených sviec, aby mala dostatok svetla a dlho krv skúmala. Očami, ale aj tým, čomu Lorraine nerozumela ale vedela, že to nie je bežná ľudská schopnosť.
Klipkala očami a poddávala sa slabosti, kým sledovala, ako Melina skúma jej krv. Zdalo sa jej, že jej oči pri tom sústredení menia farbu a že z jej rúk vyžaruje slabé svetlo. Zrniečka tej zvláštnej moci, ktorú má a ktoré vírili okolo Lorraininej krvi, aby odhalili, čo sa s ňou stalo.
Pravdepodobne to bol len sen, pretože na nejaký čas upadla do spánku. Keď precitla, všetci o niečom horlivo diskutovali a jej chvíľu trvalo, kým sa zorientovala. Uvedomila si, že v jej spálni je teraz aj Simon a dokonca aj Lucien. Znepokojenie v jeho tvári ju prekvapilo, ale potom videla, že Simon sa tvári oveľa horšie.
„Muselo sa to stať vtedy, keď ju tá ženská škrabla sponou," počula hovoriť Sylviu. „Nejedla nič, čo by pred ňou neochutnali ani nič nevypila. Slúžky sa dotýkali všetkých vecí, ktoré jej obliekali a všetkých šperkov pred ňou. Nemalo sa to ako inak stať. V tej spone niečo bolo, som si tým istá!"
„Preverím to," povedal Simon hrubým a nepokojným hlasom. „Potrebujem tú sponu. Viem, komu ju dať pozrieť. Dúfam, že medzitým nezmizla."
„Vravíte tu o otrávenej spone?" uisťoval sa Lucien, akoby nemohol uveriť, že sa to deje a že je toho súčasťou. Niekto mu odpovedal a on reagoval podľa očakávania. „Musím to ísť okamžite povedať jeho veličenstvu."
„Nie!" snažila sa zvolať Lorraine, ale vyšiel z nej len slabý zachrípnutý šepot.
„Akože nie?!" spýtal sa, ale rozhorčené Melina zarazila ďalšie otázky a dohadovanie.
„Odíďte, potrebujem sa sústrediť a musí byť pokojná!" Niektorí sa zatvárili previnilo, ale všetci postupne opustili jej spálňu.
„Lucien. Nechoď za Edmundom. Najskôr mi dovoľ s tebou hovoriť." Pozrel na ňu váhavým a neústupným pohľadom, ale prikývol. Nepochybovala, že jej vyhovel len naoko a mal v úmysle hneď odísť za Edmundom, ale Simon jej stihol venovať pohľad, než sa zavreli dvere a vedela, že sa postará, aby neodišiel.
„Teraz pokojne lež. Musím ti prečistiť krv a uzdraviť srdce." Pozrela na Melinu s otázkou v očiach. Liečiteľka zvraštila tvár, no neprestávala sa tváriť sústredene. „Nedokážem určiť, čím a ako, ale dostal sa ti do tela jed. Ďalší pokus otráviť ťa, ale zlyhá. Len sa snaž byť pokojná.
„Prečo sa o to stále pokúša?"
„Pretože je to osvedčený a bolestivý spôsob. Ale zabúda, že máš pri sebe ľudí, ktorí to nedovolia. Na čele s jej vlastným synom." Povedala to s hlbokým pohŕdaním, ktoré odrážalo aj jej vlastné pocity.
„Ako môže byť v jednej žene toľko zloby?" Lorraine to už ani neprekvapovalo. Len musela zistiť, kto a ako to urobil a či je v ohrození aj Valeria. Nedovolí, aby sa k nej priblížil hocikto, kto nemá jej plnú dôveru. A aj tá má svoje podmienky.