Yoongi Pov.
Ten krpec skoro utiekol ! To nemôžem dovoliť musí byť potrestaný hovorilo si moje podvedomie zatiaľ čo som prišiel za muža a ja som mohol vidieť Jiminovu vydesenu tvár starší muž sa otočil chrbtom za seba kde mohol vidieť mňa. Zatiaľ čo ja som na nič nečakal a sekerou mu zasiahol jeho ruku. Moja sekera ním prešla zatiaľ čo sa dal on na krik no potom ihneď stíchol a ja a Jimin sme mali dokonalý krvavi gejzir do všetkých strán.
Na tvári sa mi objavil chorý úsmev zatiaľ čo som bol ja aj Jimin od krvi samotnej mužove telo padlo o pár centimetrov ďalej a jeho hlava tak či tak. Jimin tam len nehybne stal zatiaľ čo sa jeho telo triaslo od strachu.
,,Vidíš to Jimin ! Vidíš čo sa stane keď sa ty niekto ktokoľvek pokúsi pomôcť!" Zakričal som zatiaľ čo on sebou cukol a rukami začal cuvat až nahnatal kameň ktorý sa po mne pokúsil hodit avšak márne keďže som mu svojou nohou stúpil na nohy a on zakričal nezmohol sa na žiadny výkrik či vydať len hlásku.
Naklonil som sa k nemu pozorujuc jeho vystrašený pohľad až som nakoniec vybral nožík ktorý som začal mieriť k jeho telu zatiaľ čo sa jeho dýchanie zhoršilo doslova bol ako panenka moja panenka z ktorou sa chcem hrať chcem ju vydesiť a spôsobovať jej bolesť. To najhoršie utrpenie uväzniť ju v temnote nožom sa n prechádzal po jeho tele pozorujuc jeho vystrašenosť a des v tvári.
Vyhrnul som mu tričko a začal ho trhať nožom takže bol o pár minút polonahý och tak úžasný pohľad svoju ruku som presmeroval na jeho telo až som po ňom začal ladovimi rukmi sklzat k hrudníku kde som priložil ruku a mohol počuť jeho rýchlo bijúce srdce ako tisíc zvonov ktoré sa o seba bijú.
,,Tak nádherné..." Vyslovil som z úžasom zatiaľ čo sa ozval jeho nariek plaču čo má ešte viac rozrušilo kurva prečo ho mám chuť priškrtit? Prečo ho mám chuť znásilniť jeho bezmocne telo chcem ho vidieť v bolestiach. Nôž som mu ukázal pred jeho očami a potom ho surovo bodol do boku zatiaľ čo on sa dal na krík spôsobujúci mi harmoniu v mojom tele.
Následne sa ozval jeho plač zatiaľ čo mu z rani výšla krv no než som sa stihol nadiat schytal som ranu do hlavy kameňom čo má donútilo od neho ustúpiť až som si začal chytať miesto bolesti. Zatiaľ čo Jimin ťažko vstal a z veľmi ťažkým dýchanim začal rýchlim ktorom odchádzať zatiaľ čo som sa ja pozeral na svoje ruky a mohol vidieť krv ktorá mi vyšla z rani u hlavy.
Zatiaľ čo som sa ja o pár minút postavil pozorujuc svoje okolie avšak Jimina som už nevidel ,,takže Jimin sa chce aj na ďalej hrať? Ja som myslel že je koniec .. fajn robíš to viac zábavnejšie." Hovoril som pričom som chytil sekeru a postavil sa.
Chvíľu som prechádzal lesom hľadajúci tu malu potvoru , avšak bez úspechu schovala sa ale ja ju nájdem. Po pár minút hľadania som to vzdal a zakričal ,,nech si kdekoľvek! Ja si ťa nájdem nemôžeš sa predomnou skrývať večne Jimin si ku mne privádzani retiazmi nájdem ťa rozumieš!" Zakričal som pričom som zahol do ľavá pomedzi stromy.
.
.
.
....
..
Nastal úsvit pričom som mal priamy pohľad na východ slnka , keďže som bol vo svojom aute ktoré som mal odstavené na začiatku vchodu do lesa správne ... Pamätám si vchod aj východ z neho z úsmevom som sa priblížil k volantu a rukou si ním podoprel hlavu pozorujuc ako vychádza slnko.
Usmial som sa a začal hovoriť ,,tento les je pre Jimina ako zľahka klietka z modrej kľúč vedie len moja cesta. Keď sa cesty odtrhnú a nepoznajú svoj začiatok a koniec... Existuje prostredná cesta ktorá vás zavedie tvárou v tvár k smrti." Výstupil som z autá pričom som sa pozeral priamo na východ slnka.
Každá žijúca bytosť v tomto lese sa konečne môže nadýchnuť , konečne im boch slnka doprial trošku svetlá ,a mesiac ? Ten sa schoval do ústrania šetrujuc sa na večer. Pozeral som sa z úsmevom smerom k lesu a potom na svoje ruky ktoré boli stále od krvi síce krv zaschla no zostala na mojej pokožke.
Ruky som si o seba začal znepokojené trieť pričom mi z očí začali tiecť slzy no potom som sa znova kukol do lesa z úsmevom ,, neľutujem čo som v čeraj urobil kto kolvek sa postaví medzi mňa a Jimina a jeho trestom skončí horšie ako samotná smrť je čas Jimin." Hovoril som načo som opäť začal chodiť do lesa chytajúci stormi užívajuc si čerstvý vzduch a slnko.
Kúrou som sa začal točiť pomedzi všetkých týchto stromov z úsmevom uzucsjucysi agoniu načo som sa ich chytal až som o pár minút z úsmevom padol pričom mi moje čierne vlásy ktoré boli jemne spustené padali do tváre zatiaľ čo ja som sa začal smiať. Až som padol na zem hlavou k zemi pričom nastalo tycho a ozvalo sa len cvrilkanie vtačikov.
,,Mnohí to považujú za chorobu ja to považujem za svoju zbraň a niekoho ilúziu , chytil som ťa Jimin neuvedomuješ si to ale jediné východisko pre teba som ja bezomna východ nenájdeš.. nedovolím ty tu zostať ale ani ty nedovolím odísť budeš trpieť a príčinou tvojho utrpenia nebude hlad či smed príčinou toho všetkého budem len ja."
Môj pohľad sa zmenil na vážny zatiaľ čo som vstal a opäť spokojné začal kráčať načo som vytiahol z vačku tyčinku a dobre si ju obzrel až som ju hodil na zem. A z úsmevom začal chodiť viac do lesa načo som mal v ruke niekoľko tyčiniek na dobré ráno.
Kráčal som niekoľko minút až som sa zastavil keďže som počul hlasy až som si kľakol a začal počúvať narieki bolesti ,,au... Čím si tu ranu tak strašne to boli krváca to viac a viac.' Jimin sa opatrné postavil zatiaľ čo ja som si ho prezrel vyzeral naozaj zle.
Kruhy pod očami uplakané oči až sa v nich mihlala červeň , jeho tvár bola plná vyčerpánosťi a všetkého zlého zrejme neprežil spokojnu noc s popravde sa mu ani nečudujem. Chcel som urobiť krok v pred a ísť za ním avšak niečo vo mne sa držalo s päť a ja som to niečo hodlal počúvať.
No sledoval som ho každou minútou zatiaľ čo sa on rukou chytil stromu až sa postavil z bolesťou v tvári smerujúci ku mne zatiaľ čo ja som začal smerovať do ľavá do kopca. Opäť som si čupol a sledoval ho ako si z opatrnosťou berie tyčinku potom sa kukol do práva a do ľavá načo si sadol na menší kameň a zo slzami ju začal jesť
Jeon Jungook pov.
,,Nie ! To je šialené odchádzam rozumieš nezostanem tu ani minútu !" Kričal som pričom som vstal z nemocničnej postele zatiaľ čo ku mne prišla moja matka opäť s tou istou prispôsobou.
,,Zostaň ... Zostaň s nami so mnou."
Pozrel som sa na svojou matku pohľadom "to si kurva robíš srandu?" A ihneď obrátil zrak k zemi ,,mami neurazil som ťa pretože si ťa ešte vážim nechceš aby som prekročil túto uctu a zmenil ju na nenávisť do žiadneho domu nepôjdem." Povedal som rázne zatiaľ čo som si zobral oblečenie smerujúci do kúpeľný.
Yoongi pov.
Zazvonil mi mobil zatiaľ čo ja som prišiel k drevenemu balkónu kukajuc sa na stromy načo sa ozvalo zvonenie mobilu ktorý som vytiahol z bundi a hovor prijal.
,,Čo ?" Hovoril som chladným výrazom pričom som si dal šálku k ústam a napil sa kávy načo som šálku položil.
,,Pane tvoj otec zuri .. a doslova chce aby si sa vrátil."
,,Joon voláš mi aby si mi to oznámil ? Alebo ma upozornil? "
,,Aby som ťa varoval firma bez teba utrpela mnoho straty.."
,,Firma ? Terás je mojou prioritou Jimina dostatočne potrestať , nič iné nechcem počuť a ani ma nezaujíma môj otec nevie radiť biznis je nezodpovedný to už všetky vieme nie je to nič nové." Hovoril som vážne zatiaľ čo som vypol hovor klikol na kamery ktoré som v lese ces noc umiestnil.
Na kamere bol Jimin blúdiaci po lese tentokrát sa nesnažil ani utiecť , jeenou rukou si držal ranu a tou druhou si prehrabol vlasy čo naznačovalo jeho frustráciu zatiaľ čo ja som vypol mobil a opäť začal chodiť po dvoch dole snažiac sa ho nájsť a keď sa mi ho už podarilo nájsť tak som ho z diaľky pozoroval.
,,August ! Už ma prosím nemuč poučil som sa... Ja nemál som to urobiť ! Počuješ ma ! Viem že tu si proste už nevládzem , nech si kdekoľvek už má nemuč dobré ? Už stačilo no tak kde si prosím ukáž sa ja... Ja potrebujem pomoc ta rana sa zapáli potrebujem ísť do nemocnice !" Kričal plní zufalosti a plaču.
Pozorujuc stromi pričom každý vypadal tak stejno. ,,Tak má už konečne zabi! Načo čakáš ? Až tu zomriem hladom a smedom? Zabi má !" Hovoril naozaj zo zúfalstva zatiaľ čo beznádejne začal chodiť preč .
Zatiaľ čo ja som vytiahol mobil a sledoval kam ide ,,ideš na koniec tohto lesa Jimin , nečakal som ... Že to miesto nájdeš takto skoro fajn pome sa teda posledný krát stretnúť."
Začal som kráčať tým istým smerom ako on uvedomujuc si situáciu , kráčal som pomerne dlho a Jimin taktiež aj keď obaja z rovných strán docela sa stmievalo a slnko sa chystalo zapadnúť aby ho mohol nahradiť mesiac.. avšak obaja sme z Jiminom prišli na stanovené miesto, načo okolo nás bol vodopád a menšie jazero.
Obaja sme boli oproti sebe pričom Jimin dostal strach , čo bolo značné aj na jeho tvári zatiaľ čo sa vodopád ozival pričom dopadal do jazera. Medzi nami panovalo týcho zatiaľ čo Jimin pádol až k zemi a ihneď sa napil vody niekoľko krát zatiaľ čo ja som ho pozoroval bez akejkoľvek mimiki tváre.
,, Vstaň ." Rozkazal som zatiaľ čo sa on na mňa opäť pozrel a nakoniec tak aj urobíl ,,zrejme čakáš čo sa bude diať ďalej čo ?" Spýtal som sa ho zatiaľ čo on prikývol videl som jeho vystrašený výraz z toho čo mohla moja chorá myseľ vymyslieť.
,,Toto je koniec cesty Jimin koniec nášho príbehu prišli sme na koniec , a vieš ako tento koniec môže skončiť ? Napoviem ty HappyEnd to mať nebude nikdy ... Určite vieš že to je nemožné."
,,Tak ? Čo potom čo hodlaš urobiť ?" Spýtal sa zatiaľ čo ja som sa usmial a prišiel k nemu pričom sa znova ozval vodopád zatiaľ čo ja som vybral zbraň ktorú som mu hodil a on ju chytil a zmätene si ju obzrel a potom mňa ja som taktiež vytiahol zbraň a hrdo začal hovoriť.
,, Pravidlá hry sú jednoduché Jimin bezomna nenájdeš cestu s tohoto lesa cestu von , to určite vieš.. a ja ťa chcem zabiť a tým ťa potrestať do morku kosti.. neznesiem aby sa ťa dotýkal iný muž, okrem mňa neber to ako spôsob náklonnosti voči tebe, beriem ťa ako objekt mojej túžby." Hovoril som ráznym tónom aj keď sa mi triasol hlas.
,,Takže ?"
,,Tvoja existencia pre mňa sa stáva bez vyznannou v momente kedy sa tvoja nevinnosť zmenila na čiernu dušu ktorá si dobre uvedomuje čo robí, ty ma ovládaš a neuvedomuješ si to Jimin. Stal si sa pre mňa opotrebovanou vecou s ktorú sa už nechcem hrať preto si musím nájsť inú." Hovoril som z nevídanou ťažkostou v hlase.
,,J-ja tomu nechápem."
,,Dostal si sa mi pod kožu ! Rozumieš? ! Už ťa nechcem si opotrebovani a ja neznesiem aby niečo ovládalo mňa ! "
,,A-ale čo keď potrebujem ja teba !" Zakričal mi pričom začal plakať , a ja sa len pousmial. ,, Nepotrebuješ má pletieš sa nenechám sa ovládať preto s tohoto lesa odejde len jeden z nás." Vyslovil som zatiaľ čo mu z rúk padla pištoľ a ja hneď zakričal.
,, Zdvihni ju !" On sebou cukol strachom a urobíl tak zatiaľ čo ja som tu svoju namieril na neho a on začal robiť to isté. ,,Sme pre seba sebe jedom ktorý nás pohltí Jimin jeden z nás dnes tu zomrie !" Zakričal som zatiaľ čo on začal plakať.
,,Prečo ma k tomu nutiš?" Spýtal sa zo slzami zatiaľ čo ja som sa len ironicky zasmial ,,pretože nedokážem byť vrahom osoby ktorá je ku mne sama pripútaná na citovej reťazí do toho strieľaj inak to urobím ja."
ヽ༼⁰o⁰；༽ノヽ༼⁰o⁰；༽ノヽ༼⁰o⁰；༽ノヽ༼⁰o⁰；༽ノ
ĎALŠIA ČASŤ VONKU STRELÍ?💜
Bantagan boy.💜