Jimin Pov.
,,Pomoc !" Kričal som plný nehorázneho strachu , čo bolo značné aj na mojej tvári ktorá bola okná sĺz. ,,Pomoc ! Počuje má niekto !" Kričal som pričom som sebou zo strachom začal škubat no bez nádejne ,,pomoc ! Pomôžte mi niekto!" Kričal som z plného hrdla pozorujuc okolie.
Flasback.
,,Ide ty o život."
The end Flasback.
Moje dýchanie spolu zo stresom sa začal zvyšovať každou sekundu až som si všimol môžu ktorý bol len pár centimetrov odo mňa víťazné som sa pousmial pričom som si jednu botazku z noch vyzul čím som ostal len v ponožkach chytro som sa pousmial pričom som sa pomalí ale isto blížil nohou k nožu pre ktorý som sa načiahol.
,,Pomoc !" Znova som zakričal pričom som sa stále snažíl nohou dočiahnut na nôž.
.
.
..
Zotmievalo sa sakra ono sa zotmieva! Moje telo sa snažilo panikáriť a že sa mu to darilo sakra dobré, moje telo bolo celé od potu keďže som sa namahal po niekoľky krát bolo to ťažké no musím... Musel som sa snažiť viac až nakoniec zostala úplná tma a mne začalo byť srdce rýchlejšie, z možnosťou že toto sú moje posledné chvíle..
Pocit že tu niekde je a pozerá na mňa bol tak znepokojujúci , a keďže sa zotmelo prestalo to byť žartovne ono to vlastne prestal byť žartt už dávno. ,,No tak Jimin !" Zakričal som a znova sa nohou natiahol pre nôž na ktorý sa mi podarilo nakoniec stupit nohou a ja sa usmial pre záchranu.
Po tomto som si ho nohou pritiahol k sebe načo som si ho dal následne medzi prsti, na šťastie sa mi ho podarilo otočiť takže som ho mal vlastne smerom k sebe jedina dobrá voľba bola tá že mi ten psychopat nezáviazal aj nohy.. po tom neviem ako by som sa odtiaľto dostal, nedostal... To je fakt nie nebudem nad tým premýšľať.
Keďže sa mi ho nakoniec podarilo "chytiť" začal som nohu dávať do vzduchu čím sa nôž začal zdvíhať. Po tomto som stratil rovnováhu ale strom ma priam perfektne dokázal udržať v stabilite. Následne som nohu presmeroval k jednej z mojich rúk.
,,Ano !" Zakričal som keď sa mi ho rukou podarilo chytiť a to je výhoda chodiť na tanečnu školu dokaže byť človek ohibni... Nikdy neviete kedy vám taka škola zachrániť život, keďže som bol lanom zviazaný o strom od krku až po boky môjho tela ruky som mal taktiež ako tak voľné avšak celkom úzke k stromu.
No nož sa mi nakoniec podarilo získať a ja som s oči vypustil ďalšu zo svojich sĺz keďže som nôž začal smerovať k ľanu ktoré som mal taktiež blízko tela. Síce to chvíľu trvalo no nakoniec sa lana začali uvoľňovať až nakoniec padli na zem a ja som od stromu trošku ustúpil zobral svoju botasku a opäť si ju nasadil zatiaľ čo som sa začal vystrašené kukať na už nočnú oblohu plnú hviezd.
,,Kurva !" Vykríkol som keďže mesačne svetlo nemalo až taký dosah aby osvetlovalo cestu alebo okolie takže to je medzi mnou a samotnou temnotou ? Vystrašené som sa kukol do oboch strán a začal bežať do ľavá ani neviem kam som bežal tento les som nepoznal vlastné som nikdy nebol v lese.... Na okolo mňa boli len husté stromy ktoré bránili mesačnemu svitu, zatiaľ čo som bežal do neznáma lahky vánok sa dostal do mojich vlasoch no moje oči boli plné sĺz.
Vedel som že keby zakročim upozorním na seba, August mohol byť kdekoľvek takže som musel byť potichu. Popravde ja ani neviem ako dlho som bežal ale čím viac som bežal tým viac som sa dostával hlbšie do lesa sa som sa v ňom cítim ja sám stratený. Udichane som zastavil a začal sa obzerať okolo seba. Nič ... Nič prázdnota a tma moje srdce mi bušilo viac ako o závod mal som pocit že exploduje.
Nočne tvorí sa začali ozivat čo dodalo na strachu nikdy by som si nepomyslel že buďme tak veľmi nenávidieť cvrčkov a ich cvrilkanie... Bože ja panikárim opäť som sa otočil za seba a tentokrát bežal do práva.
,, Toto je šialenstvo ! Nič nevidím nevidím kam idem bože ! Ak prečkam a prežíjem túto noc cez deň bude ľahšie sa tu orientovať." Mojou hlavou sa mi premietali rôzne myšlienky a desivé scenáre.. toho ako toto môže dopadnúť.
Bežal som ako som najrýchlejšíe mohol načo som stále plakal, pamätám si že sme autom išli necelé dve hodiny dve hodiny! Počítal som to zatiaľ čo som sa vôbec nemohol hýbať.
Potom som to započul ... Nieču chôdzu a šuštajuci zvuk lístia, čo naznačovalo že niekto prichádza ,,Jiminshi! " Ozval sa krik Augusta a ja som si dal ruku pred ústa schovani za jednim z dutych stromov. Strnul som nevedel som sa ani pohnúť jedine čo som rýchlejšie urobíl bolo že som si dal ruku pred ústa snažiac sa zabrániť môjmu dichaniu zatiaľ čo on pokračoval.
,,Dlho sa schovávať nebudeš ! Viem že si niekde tu ! Už úplne cítim tvoju pachuť v krvi ... Jimin ! Terás vážne nemôžem sa dočkať kedy do teba zabodnem moju sekeru !" A potom sa ozval jeho šialený smiech zatiaľ čo mi z očí vyšli ďalšie slzy a moja tvár sa tvorila viac hrozivo.
,,Jiminshi ....." Hovoril až hrozivo a ako keby varovné, zatiaľ čo sa začal vzďaľovať a znova sa ozval šuchot lístia zatiaľ čo ja som pomalí sklzol po strome až som si čupol nie nemôžem si dovoliť plakať započuje má a som v haji ! Jeho hlas sa vzďaľoval od môjho miesta zatiaľ čo som si dal ruky z tváre preč.
A začal rozmýšľať. ,,Čo mám do pekla robiť! Kam mám ísť ! ? Dlho na jednom mieste zostať nemôžem.. čo nám do pekla robiť ! Jimin ako si sa dostal do tejto situácie? Za všetko si môžeš sám! Jedine ty nikto iný ! Terás si v lese sám s psychopatom ktorý má v ruke sekeru a nebojí sa ju použiť !"
Pomyslel som si zatiaľ čo som opatrne vstal a začal chodiť opačnim smerom no tentokrát som nebežal bol som veľmi ochromeni jedine čo som robil dával som si pozor kam kam šlapem a kde sa dostávam na okolo mňa boli len stromy len stromy!
.
.
Niekoľko minút som kráčal až som opäť zastal keďže okrem mojej chôdze som započul čuchnutie listia čo má donútilo sa otočiť a potom som to videl! Síce bol odo mňa ďaleko.. a nebolo mu vôbec vidno do tváre keďže som videl len obris stojaceho muža a sekeru ktora bola v zemi mesačne svetlo ho ožiarlovalo ale nie moc ..
Moje srdce poskočilo a prebehol mi mráz po chrbte ,, Jimin...." Vyslovil zatiaľ čo vo mne hrklo až som od strachu prehltol.
,,Prosím nechaj ma ! Dobré prepač mi to je to šialené môžeš ma odviesť preč !" Zakričal som späť no on sa len zasmial smiech jeho smiech ktorý sa ozval celým lesom tento hlasitý smiech ktorý prebudí zo spánku aj mŕtveho človeka čo je celkom ironické vzhľadom na to čo sa so mnou stane.
On však len pustil sekeru. A odpovedal mi pričom sa ku mne začal približovať načo som ja začal ihneď cúvať. ,,Bol rás jeden vrach, Jimin ktorý v tomto lese zabil stovku ľudí.. avšak nikto mu na jeho ohavnosťi nikdy neprišiel máš rád horory Jimin ?"
Cuval som avšak nie dlho keďže som narazil o strom , zatiaľ čo on pokračoval ,,aký to je pocit keď si sa v jednom sám ocitol ?" Chcel som utiecť ale on mi v tom zabránil celým jeho telom nevidel som mu do tváre ale viem si predstaviť jeho šialený pohľad zatiaľ čo ja som zostal ochromeni vlastným strachom..
,, Môj malý problém si ty Jimin vieš o tom ? Každopádne gratulujem." Hodil mi jedlo v ťažké ,,prechádzame k ďalšej fáze Jimin.. šetri si to jedlo budeš to potrebovať." Chytil mi svojimi rukami krk zatiaľ čo ja som v ruke držal len jeden chlieb ktorý nebol ničím namazani.
,,Moja krásna nepoškodena bábika... " Cítil som to jeho pohľad jeho intenzívny pohľad na mojej pokožke ktorým si ma obzeral má vystrašil spôsob jeho výslovnosti a chovania bolo iné..
Jak že mi to povedal ? Jeho nepoškodena bábika? Čo tým mysllel? Jeho hlava sa priblížila k tej mojej ako keby sa kukám do čiernej praznoti ale nutkanie ho pobozkať bolo silnejšie a skoro som to urobil no premohol som svoje pokušenie vzhľadom na situáciu.
,,Prosím nerob mi nič pome domov ja to nezvládam August je mi to ľúto jasné je mi to ľúto daj mi akýkoľvek trest chceš ale nie toto nezvládam to je to moc na moju psychiku." Prosil som zatiaľ čo sa odo mňa on vzdialil a začal ma bez akéhokoľvek slová pozorovať zatiaľ čo ja som absolútne nechápal čo sa to vlastne deje.
,, Kiežby... Sme išli domov Jimin ale nemôžeme porušil si zmluvu , a najdôležitejšie pravidlo v nej budeš musieť byť potrestaný.". Po tomto ku mne znova prišiel a ja som dostal ranu do brucha načo som pustil aj ten posledný kúsok chleba keďže som si hneď chytil boľavé miesto zatiaľ čo som sa pozeral do prázdnoti.
Jeho hlas bol taktiež iný ... Bol hrubši a viac chladný na nič som už však nečakal a znova sa dal čo najrýchlejšie do behu bežal som čo mi sily stačili zatiaľ čo sa August vrátil k sekere a začal po mne bežať taktiež ja som sa pozeral za seba a mohol vidieť tieň ktorý má sleduje a taktiež za mnou behá zatiaľ čo moje dýchanie sa stávalo rýchlejšim.
,,Kueva ! Nechaj ma na pokoji !" Kukol som sa do zadu zatiaľ čo som bežal po medzi ďalšie stromi no musel som sa pozrieť za seba August nikde... Neverím že by to vzdal to je nezmysel , znova som nabral odvahu a začal bežať medzi stromani neviem ako dlho som bežal nič neviem, zatemnilo sa mi pred očami a ozval sa môj žalúdok ktorý túžil po jedle .
No než som sa stihol nadiat omylom som na niečo šlapol a to niečo sa mi zarilo do nohy zatiaľ čo ja som zakričal ale ihneď si dal ruku pred ústa a začal znovu plakať aj keď moje telo bolo vyčerpané . Rukami som tu určitú vec nahmatal keďže som skončil na zemi a usúdil som ,, Kurva!" Tentokrát som vykríkol keďže som si práve uvedomil že je so mnou amen.
,,Past na medvede! Kto by tu dával pasti na medvede a terás v noci , snažil som sa ju znova otvoriť lenže za každým pokusom to kurva bolelo načo sa z diaľky ozval znova mne známy hlas.
,, Jiminshi! Chýbaš mi moja nepoškodena nevinná hračka kde si !?"
,,Kurva ... Kurva ... Kurva no tak Jimin pod." Hovoril som si zo slzami v očiach zatiaľ čo som sa tu blbu pásť snažil otvoriť zatiaľ čo sa mi to aj na koniec podarilo a ja moju nohu z úľavou vytiahol ktoa bola samzojreme celá od krvi teda určite keďže som mal tenistky zabránilo to určitej bolesti ale nebola dostatočne silná na to aby zabránila všetkej... Cítil som bolesť každu minútu každý pohyb.
,, Jimin!" Tentokrát sa znova ozval kričajuci hlas Augusta a potom aj jeho sekera znelo to že je blízko pokusil som sa postaviť zatiaľ čo po mojom čele stekal pot no piť k som to uvidel nadej.. a nieče svetlo ktoré sa približovalo bal som sa že to je on a už som sa pripravoval na to najhoršie ale nebol to on .. bol to poľovník teda aspoň tak kurva vyzeral nejaký starec popravde bolo mi to jedno hlavne že tu bol.
Jeho tvár sa zdala byť vydesená keď ma uvidel v stave ktorom sa nachádzal a žiaľ v mojej myslí zvládol taký zmätok že som prestal premýšľať a začal na neho volať. ,,Pomoc ! Pomôžte mi prosím vezmite má odtiaľto preč prosím!" Vyšli mi slzy šťastia zatiaľ čo ku mne ten starec prišiel.
Všimol som si že má pri sebe zbraň ,,preboha čo sa vám stalo kto vám to urobil čo sa deje ?" Začal sa zmätene pýtať zatiaľ čo mi pomohol zdvihnúť sa a ja som bol šťastný že toto peklo nemusím ďalej zažívať avšak moje šťastie sa v momente vyparilo. Keďže mal ten starec svetlo ktoré osvetlovalo určitú časť šiesta naskytol sa mi pohľad... Znova som sa pozrel do tých prázdnich oči temnoti až moje srdce začalo veľmi rýchlostné byť zatiaľ čo August chytil pevnejšie sekeru pri pohľade na mňa.
ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)
Ďalšia časť ♥️
Bantagan boy.💜