Jin pov.
Flasback.
Nastal deň večera , a naše auto zastavilo uprostred chladnej noci načo sme z Joonom vystúpili až sme prišli na miesto kde sa predtým stala nehoda. Obaja sme si venovali pohľad ,zatiaľ čo ja som sa na pár minút porozhliadol po nočnej oblohe. ,,Skvelé hviezdy na nebi už tu chýbajú len sviečky nemyslíš ?" Povedal som kukajuc na vyššieho muža , vedľa mňa ktorý si len povzdychol načo rukou chytil zem.
,,Tak.... Čo ? Máš niečo to som rás videl vo filme , jeden vlk sa dotkol zeme a mohol vidieť človekov alebo ich pach takže si vlk ?" Zasmial som sa načo Joon vstal a prišiel ku mne.
,,Vždy si v strese a kecaš pičoviny keď sa bojíš však ?" Žiaľ prikývol som a kto by nebol ? Prečo to bol môj nápad ľutujem tento nápad , je to také ... Ako to povedať zvláštne nie je mi tu príjemne byť aj keď to je len blbá cesta blbá posrata cesta ktorá všetkým zničila život.
,,Predsa tu niečo musí byť čokoľvek !" Zakričal Joon ktorý nahnevané kopol do kameňa ktorý sa rozletel do prednej strany. ,,Je mi zima Kim.."
,,Proste môžeš byť týcho ?" Povedal otrávené zatiaľ čo ja som nahnevane začal kráčať ku autu, na ktoré som si sadol presnejšie na jeho kapotu pozorujuc Joona ktorý sa snažil niečo nájsť.
.
.
...
...
..
2:00 večer Soul.
,,Kurva !" Hovoril načo plný bez nádeje prišiel k autu , zatiaľ čo som mu venoval svoj pohľad. ,,Si unavený však ?" On mi venoval pohľad ktorý hovoril. "to myslíš vážne "
,,Nie je predsa možné aby sa ten človek vyparil len tak. . Ako to že nebol v aute v d n keď sme Augusta našli to nedáva žiadny zmysel." Zostúpil dom z kapoti a prišiel pred neho.
,,Iba ak mi mu niekto pomohol, niekto kto chce ublížiť našej rodine." Môj ton hlasu sa zmenil na vážny pričom som pred Joona vytiahol mobil zatiaľ čo on sa začal čudovať a zároveň aj nechápať.
,, Mobil a ?"
,,Mobil áno správne otázka je , koho ten mobil je nie je ani môj dokonca ani tvoj koho ten mobil potom je?" Kýval som mu ním pred nosom zatiaľ čo sa on usmial.
,,Jimin." Povedal načo som ja súhlasné prikivol no jeho úsmev sa zmenil na nechápavi výraz. ,,Ale ako si -"
,,Ho našiel ?" Pozrel som sa na mobil a potom na Joona ,,v skutočnosti som ho našiel už pred pár minútami no páčilo sa mi ako si nevieš pomôcť a šalieš s toho." Usmial som sa zatiaľ čo jemu úsmev zmizol úplne.
,,Ty si ho mal celu hodinu a nič si mi nepovedal! ? Robíš si zo mňa srandu !"
,, Čiastočne , pozri toto je najdlhší čas kedy sme mi dvaja boli vonku , keby ty to dám hneď chcel by si ísť domov mám pravdu ? Áno jasné že mám a takto sme spolu mohli tráviť pár pekných chvíľ nemyslel som to zle... Naozaj " jeho pohľad nebol vôbec nadšený vlastne vyzeral dosť sebaisto v tom čo terás chce.
,,Chce má ... Zabiť?" Žartujem nie neurobil by to , snáď teda miluje má nie ? Môžem sa spoliehať na jeho lásku všakže? Dúfam v to. Joon ku mne začal nahnevane kráčať zatiaľ čo ja som si zaprášeni mobil schoval za svoj chrbát čo ho zastavilo vo chôdzi avšak boli sme k sebe tak blízko že sme cítili dych toho druhého.
,,Jin daj mi ten mobil."
,,Nie." Odmietol som ho jednoducho zatiaľ čo sa on stal viac zurivim až ma chytil za plece no naše pohľady sa stretli pričom sme sa začali strácať v očiach toho druhého. Ja som od našej príťažlivosti prehltol nervozitou zatiaľ čo ja jeho stisk staval jemnejšim.
,,Nedám ty ho.." povedal som slabým tónom hlasu, zatiaľ čo mi jeho prst pristál na mojich perach jeho oči má skúmali presnejšie ako keby v nich niečo hľadal ale nikdy to nedokázal nájsť jeho dych sa staval ťažkým kvôli fyzickej príťažlivosti no videl som že sa snaží zachovať si dôstojnosť a hranicu ktorá mu bránila urobiť to čo on sám chcel.
,,Nechcel som ťa nahnevať , ja som len chcel -"
,,Pššš tvoje oči mi už aj tak povedali všetko aj za teba , chcel si so mnou tráviť čas a upútať moju pozornosť k tebe. "
,,A pre toto som sa do teba zaľúbil vieš to ? Pre tvoju pozornosť ku mne stačí sa ty na mňa pozrieť a vieš čo moje srdce chce a žiada.. vieš čo bolo mojím zámerom , chcem sa s tebou úprimne porozprávať a potom ty ten mobil dám súhlas?" Natiahol som k nemu ruku zatiaľ čo som čakal pokiaľ sa ťa jeho ocitne na mojej dlani.
,,Bojím sa toho rozhovoru Jin."
,,Proste mi daj ruku." Chvíľu som čakal keďže Joon viedol boj zo svojou mysľou , no potom som ucítil jeho dlaň na mojej ruke načo som vyčaril úsmev na mojej tvári obaja sme začali kráčať na kapotu auta kde sme si obaja sadli zatiaľ čo ja som si dal nohy k sebe a svojími rukami som im zabránil v pohybu.
,,Máš rád rozprávky?" Opýtal som sa zatiaľ čo mi venoval nechápavi úsmev no potom sa usmial.
,,Kde bolo tam bolo.. žil rás jeden chlapec , ten chlapec bol úžasný chlapec bol hravý láskavý a veril ľuďom.. veľmi miloval svojich ľudí v jeho živote obzvlášť jeho rodičov jeho matka bola jeho štítom a pokojom , jeho otec bol jeho zbraňou ktorá ho robila silnejšim zakaždým keď chlapec padol na zem.. jeho otec mu povedal musíš vstať synček pretože ak to neurobíš zostaneš porazený." Hovoril som pričom sa úzkosť počas rozprávania zvyšovala.
,,Čo urobil ten chlapec?" Tentokrát sa opýtal Joon zatiaľ čo ja som sa kukal pred seba na cestu. ,,Čo mohol urobiť ? Záležalo mu na svojich rodičov poslúchol svojho otca postavil sa a ďalej pokračoval vo futbale , jedného dňa chlapec nevyhral zápas chlapeca to nemrzelo pretože sa naučil prehrávať. To sa však nedalo povedať o jeho otcovi ktorý s toho nebol nadšený, opakovane mu povedal že existujú len víťazí a že on mal byť ten kto mal ten futbal vyhrať."
,,Chlapec tomu nechápal nechápal svojho otca predsa... To bola len hra nie ? Vždy musí byť porazení a tak sa opýtal svojho otca čo presne tým myslí." Jeho otec sa strašne nahneval až hodil kvetinačom na zem.
,,Miesto odpovede sa mu dostala facka, ktorá malého chlapca rozplakala bol malý nechápal prečo tak jeho otec urobil ale slová ktoré mu povedal zneli : nie je nič horšie ako prehrať a ak sa ty to ras stane je lepšie zomrieť."
,,To je hlúposť Jin čo je -"
,,Prosím neprerušuj má ano ? Chlapec nechápal no zapamätal si to... Jeho otec však nevedel že to nakoniec bude on kto prehrá a nie chlapec. Jedného dňa sa chlapec vrátil zo školy bol prvák na základnej škole." Zasmial som sa pri spomienke na ten deň.
,,Chlapec sa veľmi tešil domov tešil sa , pokiaľ si pričuchne k matkinim vlasam a jej vôní avšak v jeho živote nastal zlom ktorý nečakal, jeho palác v ktorom žil nád jednou vežou, v zamku sa začali objavovať mračná jeho slnko zmizlo. Chlapec prišiel domov avšak nikto tam nebol. Iba veľa ľudí veľa starších pánov , v čiernom saku čakajúci na správy až k nemu neprišiel starší chlapec v jeho veku."
,,Tvoji rodičia na tom nie sú dobré. Povedal zatiaľ čo chlapec len nechápavo zamrkal po pár minút sa chlapec ocitol v aute , ktoré ho doviedlo kde naposledy videl svojich rodičov. Chlapec vyšiel do miestnosti kde ležala jeho matka z jeho otcom ktorý vyzeral že spokojné spí teda aspoň to si chlapec myslel no jeho matka bola pri vedomí."
,, Chlapec k nej prišiel pozorujuc jej tvár pripomínajúci samotné dieťa, matkina tvár bola bez života opustila ju farba a keď chlapca videla vyšli jej slzy z očí ,zatiaľ čo ona chlapca chytila jej dotyk bol však iný ako tie ostatné, jej dotyk bol chladný tak chladný... Ako samotný vrchol ľadovca."
,,Mami ... Povedal nechápavo chlapec naozaj nechápal situáciu v ktorej sa nachádza na to bol až príliš malý aby chápal situáciu v ktorej sa nachádzal. "
,,Synček povedala jeho matka suchým tónom hlasu , zatiaľ čo jej stekali slzy po tvári pozorujuc svojho syna."
,,Mami čo sa deje ? Jeho matka sa len usmiala a naposledy chlapca pohladila po vlasoch bez toho aby chlapec pochopíl že to je naposledy. ,,Môj malý hrdina Jin musím ty povedať že na tú našu dovolenku spolu ísť nestihneme." Hovorila pričom plakala.
,,Mami prečo ? By sme nešli čo sa deje ? Povedal chlapec zatiaľ čo si jeho matka povzdychla z radosťou ,,nechcem ťa opustiť, a ver mi že mojim želanim je s tebou zostať avšak nemôžem tvoja prabaka má k sebe volá si voemi malinký aby si to chápal len mi musíš terás niečo sľúbiť dobré hrdina?" Hovorila zatiaľ čo chlapec ochotne prikývol zatiaľ čo sa do jeho očí začali hrnúť slzy.
,,Môj malý hrdina sľub mi že zostaneš vždy veselým dieťaťom, nech bude situácia akákoľvek.. tvoje srdce nikdy nesmie byť plne zlobi a nenávisti , chcem aby si bol čistý ako diamant Jin chcem aby som na teba mohla byť pyšná po zbytok môjho posmrtneho života."
,,Ale mami -" chlapec povedal pričom začal taktiež plakať no jeho matka mu stiskla viac ruku ,,sľub mi to Kim SeokJin dieťa bolo chvíľu týcho no nakoniec to svojej matke sľúbilo. ,,Mami ja nechcem aby si odišla nechcem to budeš mi veľmi chýbať prečo musíš ísť. Ja sľubujem že taký budem len tu prosím zostaň zostaneš so mnou ?" Chlapec hovoril z kuskom nádeje no jeho matka si ho posledný krát vzala do objatia pričom prepukla v nehorazni plač a tak isto aj chlapec.
Keď sa od seba odelili jeho matka sa kukla na ďalšieho chlapca ktorý bol v miestnosti až ho k sebe zavolala ,,poď sem." Menší chlapec ju poslúchol načo mu taktiež chytila ruku chlapec mal taktiež slzy v očiach ,, neposlušný a problémy Min Yoongi zverujem ty môjho syna dobré ? Postaraj sa o neho ako keby bolo tvojím bratom , chráň ho pred týmto krutým svetom." Povedala zatiaľ čo k nej syn znova prišiel a znova svoju matku objal.
,,Mami ja nechcem aby si odišla nechcem aby si ma opustila."
,,Och zlatíčko moje." Jeho matka ho pobozkala na líce a potom na pery a vlasy ,,ja budem pri tebe stále , budem v tvojom srdci synček navždy ano ? Nikto ma od tiel nebude môcť vyhnať budem ťa chrániť z iného miesta."
,, Sľubuješ?"
,,Sľubujem milujem ťa." Bolo posledné čo povedala než sa ozvalo miestnosťou pipanie načo o. Pár minút do miestnosti prišli lekárky až začal plakať.
Kukol som sa na Joona ktorému z očí vyšli slzy pričom má sledoval utrápeným pohľadom. ,,Vieš čo sa s chlapcom stalo ďalej ?" Hovoril som a on prikivol na náznak nesúhlasu ,, Vyrástol snažiaci sa dodržať sľub ktorý dal svojej matke pred jej smrťou."
,,Vieš Joon ľudia ma často opúšťajú nevydržia v mojom živote , neviem či to je kliatba ktorú budem musieť platiť do konca života no musím ty povedať ... Že bola veľká chýba keď som sa do teba zamiloval , pretože ja sa od tej chvíle snažím robiť všetko pre to aby ma nikto nikdy nemusel opustiť pretože sa bojím stratiť niekoho ďalšieho." Hovoril som pričom som sa na malú chvíľu odmlčal.
,,Ak je pre teba moja láska naozaj bremenom , a nemôžeš ju prijať vzdám sa jej len preto aby si nemusel odísť z môjho už tak skurveneho života pretože mi na tebe záleží mám ťa rád a ak je pre teba moja láska hrozbou vzdám sa jej len zostaň. " No než som stihol povedať čo kolvek ďalšie ucítil som na svojich perách tie jeho , zo šokom som sa snažil spracovať situáciu v ktorej som sa ocitol no potom som sa do bozku pripojil .
Ten bozk bol plný romantiky a vášne , takto sme sa nikdy neboozkavali po pár minút sme sa od seba odelili z udichčanim bijucim tempom zatiaľ čo sa v mojom bruchu rozletelo snáď tisíc motýľov.
,, Zdieľal si so mnou bolesť Jin.. ja už nepotrebujem dvokaz o tvojej láske ku mne." Povedal načo som sme udržiavali očni kontakt.
,,Lenže ja som zmätený práve z tohoto.. z tvojich činov a bozkom , neviem čo cítiš. " Hovoril som načo Joon uhol pohľadom no potom sa na mňa pozeral z úsmevom ,,poviem ty čo cítim no nie terás keď ty poviem rás kam máš ísť pôjdeš tam bez akýchkoľvek ďalších otázok." Hovoril zatiaľ čo ja som neisto prikývol.
,,Terás si len užijeme tento pohľad s momentom." Ruku načiahol a zamával ňou smerom ku mne a potom na seba čím naznačil aby som k nemu prišiel , keď som tak urobil ľahol som si k nemu zatiaľ čo sa on jednou nohou podopieral , jeho ruka sa o ocitla okolo môjho krku zatiaľ čo ja som sa k nemu natiskol.
,,Pozri." Ukázal na nočnú oblohu plnú hviezd, svietiacich na čiernej oblohe ,,triiald tisíc hviezd až do nekonečna žijú na tejto oblohe už po sta rokov , poznajú pravdu a všetku historiu.. nie je to nádhera?"
,,A ich stanicou pokoja je mesiac." Dodal som z úsmevom pozorujuc oblohu ,,tak ako ty moja Jin ty si môj mesiac." Povedal z čoho som ja znervóznel až som sa k nemu otočil z červenou na lici.
Obaja sme udržiavali očni kontakt a skoro by sme sa pobozkali keby Joon nespozorne ,,pozri padá hviezda!" Zakričal zatiaľ čo ja som sa pozrel na oblohu a ihneď si niečo prial potom nastalo tycho pričom sme sledovali ako padá... Zatiaľ čo nás hládil chladný vánok.
,,Čo si si prial?" Spýtal som sa zvedavo.
,,Zabudni idiot." Povedal z čoho som sa zasmial.
The end Flasback.
Vydýchol som pozerajúc sa na papierik na ktorom bola adresa a po niekoľkom prehovarani som otvoril tie dvere zo strechy no potom čo som uvidel má prekvapilo až mi to vyrazilo dych.
<(￣︶￣)><(￣︶￣)><(￣︶￣)><(￣-----
Čo hovoríte na dnešnú časť armys? Namjin trošku ✨
Bantagan boy.💜🌈