August Pov.
Neverím že tu sedím... V tejto miestnosti zatiaľ jediné na čo sa dokážem sústrediť su len tikace hodiny, ktorým venujem miestnosť bola útulná dostatočne priestranná, oknami do miestnosti prenikali slnečne lúče ktoré celému mestu dodávalo život. Príjemne hneda sedačka, načo cez nu bola prehodena hrubá taktiež hnedá strapcova deka o ktorú som sa opieral.
O malú chvíľu sa otvorili dvere načo sa mi naskytol pohľad na slečnu oblečenu v čiernej sukny, červenej košele ktorá jej ladila z červenima namalovanima perami a aj jej čiernima vlasmi v drdoli.
,,Prepáčte hlavný lekár sa vám dnes nemôže venovať, ale máme pre vás ideálneho nováčika ktorý tu síce je na skúšku a prax, keďže to je stále študent ale snáď vám pomôže a bude to obojstranná pomoc mám ho poslať ?" Spýtala sa zatiaľ čo ja som prikývol a ona z úsmevom zatvorila dvere.
Zatiaľ čo ja som si to tam všetko obzeral až sa o malú chvíľu otvoril dvere, a do miestnosti prišiel starší muž z hnedima vlasmi a úsmevom zatiaľ čo v ruke držal zrejme moju spisnu kartu. Muž si ku mne prisadol z úsmevom ktorý mi venoval zatiaľ čo ja som mu ho zahambene oplatil nie asi je márne hľadať dvovod môjho červenánia.... A myslím ani že ho poznať nebudem, muž si sadol predomňa na čiernu točacu stoličku pričom sa ešte rás pozrel do mojej správy , zatiaľ čo medzi nami panovalo značne týcho.
Potom odložil môj záznam na jeho stôl a opäť sa na mňa usmial, načo sa ku mne trošku prisunul takže ,,Takže August ja som Jeon Jungook nie som úplne psychológ a sám sa ešte učím som nováčik no dúfam že to spolu nejako zvládneme." Povedal zatiaľ čo ja som prikývol načo som si ho očami prezrel.
,,Takže utrpel si stratu pamäti spoločné sa budeme snažiť ty pamäť alebo skôr spomienky obnoviť aby si si na niečo dokázal spomenúť ano ?"
,,Áno ." Povedal som najviac neisto keďže som vlastne nevedel či to vlastne chcem, popravde chcem je hrozné si nič nepamätát a zmätenosť okolo mňa sa len zvyšuje.
Jeon Jungook sa pozrel na hodinky, pričom začal toto sedenie zatiaľ čo mňa upútalo jeho tetovanie na pravej ruke no ihneď som svoj zrak presmeroval na jeho tvár. ,, Takže ako sa cítiš ?" Dal mi otázku čakajúci na moju odpoveď ktorú sa potom následne chystal napísať na papier.
,,Zmätene ? Neisto ?" Vyšlo zo mňa zatiaľ čo on sa zasmial. ,,Myslím ako sa cítiš tu v tejto miestnosti." Povedal zatiaľ čo ja som si miestnosť ešte rás obzrel.
,, Príjemné?" Povedal som zmätene zatiaľ čo si to Jeon zapísal a opäť sa na mňa pozrel. ,,Vieš ono je veľmi dôležité to ako sa cítiš tvoja hladina emóci určite to v akom stave si. Takže na čo si pamätáš myslím z minulosti nemusí to byť pred nehodou myslím celkovo." Povedal načo ja som sa zamyslel.
,,Na nič, moje spomienky sú niečím blokovane som dosť často zmätený s toho kto som alebo s toho kto som bol nepamätám si na vlastného otca dokonca ani na svoju matku vždy keď sa na ňu spýtam všetky buď zmenia tému alebo mi proste neodpovedaju zachádzaju so mnou ako z nejakým pacientom ktorý je psychicky labilni." Hovoril som zatiaľ čo muž predomnou si všetko zapísal a potom sa na mňa opäť kukol.
,,Chápem a koho rozhodnutie bolo prijať sem tvoje alebo ?"
,, Moje pretože mám problémy, zo spánkom nemôžem v poriadku spať vždy v každú jednu noc sa mi sníva ten istý sen ktorému neviem nijako zabrániť." Hovoril som načo sa mi postupne zlomval hlas ktorý sa mi zároveň triastol a z mojich očí vyšli slzy.
,,Aké nočné mori ? Z čoho ich máš vieš mi ich popísať?". Povedal zatiaľ čo ja som z rýchlo bijucim srdcom prikivol ,,vždy sa objavim uprostred noci na ceste a kráčam k čiernemu autu je zapršano takže hustý dážď mi zabraňuje k autu prísť rýchlejšie.. na okoli su len stromi žiadna civilizácia, a keď sa k tomu autu konečne dostanem a nastúpim si do neho je tam osoba ktorá má zavazanu tvár, a - a vždy to vedie k jednému koncu hovorí mi že inak to skončiť nemôže a že toto je jeho jedine východisko naše východisko... " Hovoril som zatiaľ čo mi z očí tieklo niekoľko množstvo sĺz.
,,Chápem August.." povedal mi ten muž upokojucin hlasom pričom sa ku mne viac prisunul. ,,čo sa deje po tom ako nastúpite do toho auta?" Spýtal sa zatiaľ čo ja som hlboko vydýchol snáď cez celú miestnosť čo naznačovalo tomu že hovoriť o tom je pre mňa ťažke.
,,Ako sa cítiš keď si v tom aute ?"
,,Ja ... Cítim úzkosť nehoráznu úzkosť ale tá sa za pár minút zmení na nehoráznu hlavu, je to ako keby ... Chcem v tom aute dobrovoľné byť pretože keď ho ten človek naštartuje ja... Sa nesnažim brániť, utiecť alebo robiť čokoľvek aby som prežil proste akoby som prijal ten osud ktorý mi znači že mám zomrieť... Prijal som ho potom sa auto da do pohybu neznesiteľnou rýchlosťou... Mi obaja - o - obaja sa blížime k utesu pán doktor ja nechcem zomrieť." Hovoril som až som prepukol v nehorázni plač no než som sa stihol spamätať niečíe ruky má objímali okolo môjho chrbta ani som nestihol registrovať že si ten doktor vôbec presadol...
A okrem toho veľmi pochybujem že sa takto správa k pacientom.. okrem toho je tu len na "stáž" a pre neho je toto taktiež jedno z prvých sedení no pocit že je niekto pri mne a uspokojuje má bol príjemný, nie že nie ten doktor sa odo mňa oddialil a potom sa na mňa pozrel. ,,Prepáč mi za neobvyklu reakciu ano ? Len ja som sám dosť citlivý človek ... A myslím že si objatie potreboval môžem ty povedať svoj názor ?"
Zatiaľ čo ja som prikývol hlavou on sa odo mňa trošku odialil pričom prekrižil svoje ruky pozerajúc do zeme a potom na mňa. ,, August myslím si že to nie je sen , v rámci možností je to spomienka na tvoj život ktorý si žil... Sam vo vnútri seba samého sa odohráva boj, tvoje minule ja pred náhodou si možno prialo zomrieť čo ty vieš ? Nepamätáš si aký si bol a toto je jedine čo v tebe evokuje a objavuje sa to.. myslím že to je záblesk tvojej minulosti aj ten muž... Určite patrí s tvojej minulosťi."
,,Čo mám robiť ?" Opýtal som sa z beznadejou a pochybnosťami o samom sebe.
,,Môžeš sa pomusit začať žiť nový život, pozri August čo keď sa táto nehoda mala stať preto aby si sa mohol stať lepším človekom? Hm napríklad neviem predtým si mohol byť krúti človek kto vie ale neber to ako negativnu vlasnosť snaž sa snaž sa to brať ako novú šancu k lepšiemu životu. Pozri nesmieš sa utápať v depke ale musíš si dať šancu žiť od znova spomienky sa ty buď vrátia alebo nie , okrem toho čo môžeš stratiť? "
,,A aj keby sa ty nevrátia.. môžeš si urobiť lepšie spomienky a môžeš sa stať lepším človek okrem toho máš okolo seba ľudí ktorý ťa obklopujú láskou, nevadí že si na nich tvoj mozog nepamätá hlavne je že tu sú a môžeš mať s nimi lepšie spomienky." Hovoril zatiaľ čo ja som prikývol premýšľajuci nad jeho slovami.
,,Ale čo tá moja nespavosť?" Vyšlo zo mňa zatiaľ čo on sa postavil , prišiel k svojmu stolíku načo začal písať niečo na mensi papier ktorý mi potom podal. ,,Tu je tvoja záchrana lieky na spánok vždy si ich dáš pred spanim a tie ty umožnia akokoľvek snívať keďže tvoje telo sa po chvíli bude cítiť nehorázne unavene, no dávaj si pozor aby si ich nebral niekde vonku inak by si mohol zaspať na ulici. " Zasmial sa na odľahčenie situácie.
,,Proste a jednoducho tvoje telo vypne skôr než tvoj mozog začne akokoľvek snívať, pretože budeš vo veľmi tvrdom spánku, lenže ja som len stážista, nedávno som urobil diplomovu prácu a dokončil štúdium na škole... Takže budeš musieť ísť ešte za sestričkou ktorá ty toto povolenie schváli." Hovoríl načo som ja len prikývol zatiaľ čo som sa pozrel na jeho bieli plášť kde mal menovku. ,,Jeon Jungook" pomyslel som si chytajúci sa odísť no on ma zastavil.
,,Ešte niečo.." povedal načo mi podal ďalší paprik ktorý som si prečítal ,,teším sa na teba o mesiac teda snáď ťa budem mať ja a dúfam že som ty pomohol." Povedal pričom si svojou rukou prešiel po vlasoch zatiaľ čo ja som len z červeňou prikývol až som začal odchádzať.
Vyšiel som von z celej budovy aj z povolenim o liekoch ktore mi boli predpísané a aj z ďalším termínom. Kráčal som aj z Jinom ktorý má čakal celý ten čas v čakárni ,,aké to bolo ?" Spýtal sa ma zatiaľ čo ja som odpovedal jednoduchou otázkou ,,bolo to dobré viac než dobré , myslím že mi ten človek naozaj pomohol."
Videl som to nadšenie v jeho tvári... To nadšenie .. ktoré mi taktiež spôsobovalo radosť bolo priam viditeľné obaja sme došli k autu ,,chceš ísť ešte niekam alebo domov ?" Spýtal sa ma zatiaľ čo ja som sa zamyslel.
,,Čo tak opera ? Dnes večer ? Neviem prečo ale mám pocit že som sa vždy nejak záujmal o túto hudbu , alebo hudbu celkovo a táto hudba je obzvlášť zaujímavá." Hovoril som zatiaľ čo do mňa vrazil mne už známy človek.
,, Ospravedlňujem sa .. August." Vyšlo z neho zatiaľ čo ja som začal byť nervózny prečo som nervózny? ,,To je poriadku už odchádzatee?" Spýtal som sa zatiaľ čo on prikývol hlavou.
,,Ak ... By -"
,,Môžeme vás hodiť domov." Ozval sa Jin ktorý mi skočil do reči , zatiaľ čo ja som spozornel. ,,Čo nie to určite nie prejdem sa vlastne nebývam tak ďaleko." Jin k nemu prišiel bližšie a potom sa pozrel na mňa. ,,Pomohol ste mojej rodine jediná rodina ktorá mi zostala je práve August myslím že bude maličkosť vás odviesť."
Jeon Jungook.
Chvíľu som váhal no nakoniec som prikývol, načo som s nimi začal kráčať k bielemu autu zatiaľ čo mladší muž si sadol na miesto spolujazdca a ja z Augustom sme sedeli na zadnom sedadle niekoľko kilometrov od seba. Cítil som sa trápne, robiť starosti týmto ľuďom... A okrem toho je to divné ale nie zas tak jedna sa len o jeden odvoz.
,,Kde to bývaš?" Spýtal sa mladší muž z predného sedadla zatiaľ čo som im ja povedal adresu muž za volantom sa znepokojené zavrtel. Popravde pôsobil veľmi nepríjemné neviem čo je táto rodina vôbec zač no čo viem z istotou je to , že sú určite zázobani až po hlavu keďže toto auto nie je zrovna dva krát lacné pre chlapca ako som ja... Je toto auto nemožnosťou.
Po fom čo auto o pár hodín zastavilo pri mojom dome a August so ho začal prezerať až sa kukol zahambene za mňa no hneď na to odvrátil pohľad , zatiaľ čo ja som poďakoval a vystúpil z auta načo som prišiel k dverám a ešte sa rás otočil po tom aute ktoré sa pomalí ale isto dalo do pohybu.
Aby som vám to všetko ujasnili na správnu mieru, pretože vašu zmätenosť cítim na svojom tele už od momentu kedy som sa objavil. Otvoril som dvere , od ubytovani pričom som začal chodiť k výťahu ktorý som si privolal, až som si do neho nastúpil zmačkol poschodie, zatiaľ čo sa začal výťah hýbať jednou rukou som si vytiahol mobil z vačku keďže mi stále zvonil a cinkal od prichádzajúcich správ. Zatiaľ čo v tej druhej som držal niekoľko dokumentov.
Ricky.
Kookie prosím , bola to chýba odpusť mi to ano ?
Skutočne ťa milujem a chcem byť s tebou naozaj to bola iba chýba nič s ním nemám.
Jungook.
Ricky, medzi nami je koniec a to je fakt. Prestaň za mnou chodiť a otravovať má, pretože som začal robiť v dobrej placenej práci proste mi daj pokoj je koniec.
Po tomto som mobil opäť zavrel, vyšiel z výťahu načo som si to napochodoval pred svoj byt ktorý som klučami odomkol, až som vošiel dnu. ,,Mami si doma alebo v práci ? " Zakričal som zatiaľ čo sa mi odpoveď nedostala z čoho som uznal že je skutočne v práci.
Vydýchol som si pričom som prišiel do izby, zatiaľ čo sa mi naskytol pohľad na ešte nerozbalene krabice od sťahovania ,,takže práca neskočila."
ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)
Neverím že som napísal ďalší diel ale je to tak 🎺🎺🎺🎉🎉
Myslím že až terás sa skutočne hrá začala... To bude ešte zaujímavé čo hovoríte na to že Jeon Jungook je psychológ Augusta náhoda ?
BANTAGAN BOY.💜