Jimin Pov.
Nastalo ráno , slnečné luče ktoré sa dostávali cez okno má zobudili aj keď nechcene. Unavené som si jednou rukou prešiel očami v pomyslení na včerajší večer a dúfal že to bol len sen z ktorého som sa prebudil avšak opakom môjho myslenia bola pravda, očami som sa pozrel na moju zrazenu ruku ihneď som vstal myšlienkami som bol stále na tomto hrozivom zvierati ktoré mi spôsobilo ránu. ,,čo je to za človeka ?" Povedal som pri pohľade na moju ruku a do mojich očí sa začali hrnúť slzy. Prečo mám pocit že toto je len začiatok ? A tento muž mi prísne viac bolestí ako úžitku?
S povzdychom som vstal a namieril si to k stolu z vodou na ktorej bol žltý papierik ktorý som si vzal do rúk a prečítal si jeho text ,,ošetri si ránu v skriňi máš oblečenie a aj lekárničku, personál by už v dome mal byť najedz sa a choď do školy." ,, Takže to nebolo sen vážne som zostal v tomto väzani bez možnosti uteku? " Lístok som položil na stôl a začal kráčať k bielej skrine ktorú som otvoril načo sa mi naskytol pohľad na niekoho luxsusnich oblečený na vešiaku.
Z obdivom som všetko to oblečenie pozeral no potom som siahol na hornú políčku z ktorej som zobral lekárničku a ošetril som si ruku. Fačom a všetko to opäť dal do lekárničky ktorú som dal späť na hornú políčku. Načo som sa začal venovať oblečeníu , nakoniec som vybral slabo hnedo bielu košeľu ktorý som skombinoval z obyčajnimi modrima riflami.
..
Potom som si to napochodoval do kuchyne pričom som si dom obzeral aj keď som v ňom už rás bol, kto by povedal že v ňom budem bývať? Za iných okolností by som sa tomu dokonca aj potešil... Zatiaľ čo som bol vo svojich myšlienkach , prišiel som do kuchyne kde bol personál ktorý varil jedlo ktoré chuťové poháriky prehrali k životu. ,, Dobrý deň Park Jimin čo si dáte k raňajkám?" Spýtala sa ma žena ,, omeletu ráno nejem moc takže jedla na môj žalúdok ale omeletu si môžem urobiť aj sám."
Usmial som sa na slečnu no ona má ihneď zastavila ,,nie , pán August nám dal jasne príkazy ktoré musíme dodržiavať pripravím vám omeletu." Po tom som len prikivol načo som očami skúmal kuchyňu.
.
.
.
.
,,Dobré mohli by sme mi zastaviť túto neďaleko ? Nechcem aby ma niekto vedel že som prišiel v tomto aute." Hovoril som vodičovi ktorý mojej požiadavke vyhovel a ja som vystúpil, načo som okolo seba mal hnedý dlhý kabat a okolo hrdla šalu keďže vonku bolo chladnejšie. Prišiel som do skoljy pričom som bol ale myšlienkami niekde inde myslel som na včerajšu noc všetko bolo také zvláštne.
Ten muž mi spôsobil bolesť bez akéhokoľvek svedomia, aj keď pochybujem že nejaké svedomie vôbec ma ,,čo so mnou len bude ?" Povedal som načo som sa pozrel na svoju ruku a potom na Kooka ktorého som videl už v diaľke prichádzať načo mi maval rukou až sa ku mne dostal z úsmevom síce mi do smiechu dva krát nebolo no úsmev som mu oplatil.
,,Ahoj tak ako bolo u babky ? Užil si dedko narodeniny? Veľmi ma mrzí že som nemohol ísť na budúce pôjdem aj ja." Hovoril Kook nadšene zatiaľ čo ja som sa zatvaril smutné ,,z oslavy sa stala najhoršia nočná mora." Vyšlo zo mňa no Kook mi venoval nechápavi výraz.
,,Čo?"
,,Ale nič , tak ako si si užil víkend ty ? Čo ty a Tae už dobre ?" Hovoril som pričom sme prechádzali školou ,,od včera sa mi neozval ani mi nedvíha hovory, je to divné pretože sa vždy niekde vynorí že by sa na mňa hneval ?"
,,Malý ste sex ?" Povedal som z úsmevom pričom som otvoril svoju skrinku ,,jasné teda hej v jeho aute v noci mi bol pod oknom chvíľu som sa cítil ako Júlia čakajúca na Romea ale ano mali."
,,Tak je určite všetko v poriadku." Hovoril som z úsmevom no Kook sa mi pozrel na ruku ,,stalo sa ty niečo?"
,,Áno ... Len som spadol." Povedal som nervóznym tónom načo som si dal ruku do vačku ,,písal mi Hobi." Hovoril som z úsmevom a v pomyslení na neho , neviem prečo ale už mi nepríde tak... "
,,Páči sa ty ?"
,,Povedzme že mi je menej odporný." Z Kookom sme sa zasmiali pričom sme pokračovali v hovore ,,vieš keď s nim tancujem a tak s ním trávim čas.. príde mi že by to medzi nami fungovať mohlo." Usmial som sa pri predstave a udusil sa v tom že by to tak hrozné nebolo keby to není len predstava.
,,Pravda." Z Kookom sme prišli do triedy , načo tam boli už všetky žiaci ktorý robili to isté ako v každý týždeň pripravovali sa na hodinu tanca. Po pár minút prišla do miestnosti aj učiteľka ktorá sa na nás všetkých otočila z úsmevom.
,,Dobré ráno študenty chcem vám niečo oznámiť, mám dobrú a špatnu správu ktorou mám začať?" Spýtala sa načo som ja pošepkal Kookovi ,,to neznie dobré ."
,, Dobrú." Povedal jeden študent a učiteľka sa viac usmiala ,,boli sme pozvaný na tancujúcu súťaž ktorá sa bude konať o jeden týždeň v Sejongu." Povedala pričom sme sa medzi sebou začali všeky ihneď baviť alebo obimať no správa ktorá nasledovala nám tešenie sa ihneď z tváre vymazala. ,, Kím Taehyung od dnešného dňa do našej školy chodiť nebude , prestúpil na inú školu." Povedala načo sme sa všetky pozastavili no asi najväčšia rána to bola pre Jungooka.
,,Čože ? Jako to ? " Povedal zarazene Tae z Hobim zatiaľ čo ja som len šokované mrkol ,,viac vám povedať nemôžem terás sa pustíme do tanca musíme veľa cvičiť." Videl som ten Kookov pohľad na mne v štýle ,,to si zo mňa robí piču ? Jak mám po takejto novine niečo cvičiť ?"
O niekoľko minút sa celou salou rozoznela hudba a všeky sa dali do tanca , teda aj Kook aj keď mu to moc neišlo presnejšie sa nedokázal sústrediť na hudbu... Kook po chvíli prestal tancovať načo sa zo slzami rozbehol von z miestnosti ,,Jeon Jungook!" Zakričala profesorka no on to ignoroval a vyšiel z triedy von zatiaľ čo sme mu všetky venovali pohľad.
,, Ospravedlňte má." Povedal som taktiež načo som začal chodiť z miestnosti , hľadať Kooka kráčal som uličkou až som narazil na šatne do ktorých som vošiel jak som dúfal v šatni sa ozivali vzilky ktoré nepatrili nikomu inému než môjmu kamarátovi.
Prišiel som za ním a sadol vedľa neho načo sa na mňa pozrel jeho uplakanima očami ,,prečo ?" Vyšlo z neho tychim hlasom zatiaľ čo ja som dal ruku na jeho ramená ,,možno sa ešte vráti alebo rodine problémy?" Snažil som sa ho upokojit zatiaľ čo no on prepukol v ďalší plač.
,,Skúsil si mu zavolať? Opýtal som sa ho no on len prikivol hlavou ,,písal som mu a aj volal nedvíha mi to a ani neodpísal .. "
,, Zvláštne.." tentoraz som si povedal sám pre seba načo som Kooka objal a poskytol mu útechu ako správny kamarát. ,,Uvidíš on sa vráti.."
,,Poď nemôžeme tu zostať celý deň." Hovoril som z úsmevom a on súhlasil , obaja sme vyšli zo šatní , pričom sme kráčali priamo do triedy.
.
.
,,Áni za to nestal, pozri kookie v tejo škole je toľko pekných chlapcov , a sám si povedal že sa k tebe choval ako k psovi možno to takto malo byť. Možno je na čase si nájsť niekoho kto by ťa vedel urobiť skutočne šťastného." Snažil som sa Kooka povzbudiť aj keď som bol sám v hajzlu.
Ale čo by som mu mal povedať ? Hej Kook , moja rodina má dlhý u veľmi nebezpečného typka ktorý na "uniesol" a začal ma využívať pre svoje divné potreby, fakt je to úžasné milujem to ako mi spôsobuje ráni. Toto si lepšie nechám pre seba Kooka by určite porazilo keby mu to poviem , ja sám neviem čo to pre mňa znamená aj keď nič dobré.
Vzhľadom na svoj vek rozum nemám , lenže ja som vážne nemal zrovna naviber... Budem sa musieť zmieriť s týmto zvláštnym osudom. ,,Na čo myslíš ?" Prišiel k nám Hobi z úsmevom no pri pohľade na Kooka mu úsmev zmizol.
,,Prečo za ním nejdeš domov ?" Hobi hovoril ,,on mi ale nikdy nepovedal kde býva stretávali sme sa vonku a šukali sme všade kde to išlo." Vyšlo z Kooka načo sme obaja spozorneli a snažili sa nájsť odpoveď na jeho slovo.
,,Vidíš ? Nemali ste spolu žiadny vážny vzťah, niet sa čoho báť okrem vidíš tam toho fešáka?" Skús s ním začať flirtovať počul som že je u neho dnes párty." Hovoril Hobi zatiaľ čo ja som očkom sledoval toho muža, ktorý bol zo svojimi kamarátmi očami som si ho prezeral blond vlasy prepalujuci pohľad , čierna koženka na sebe.. určite playboy ,, Kook Hobi má pravdu." Povedal som pričom sa on otočil a pozrel sa na typka a potom späť na nás.
,,Ale čo Tae?"
,,Ošukat ťa môžem kľudne aj ja ak sa ty ti nepáči." Hovoril Hobi pričom sa moja nervova sústava začala zobúdzať. ,,Nie on to určite zvládne však?"
,,Nemôžem ísť predsa za random človekom a povedať mu ahoj môžeš do mňa prosím zasunúť?"
,,Si idiot? To by bolo až príliš trápne , pôjdeš za ním že akože nevieš koľko je hodín a to sa už nejak začne same."
,,Ja neviem čo keď niekoho ma ?" Povedal Kook načo si nebol istý , no ja som si len povzdychol a začal kráčať k nemu , keď som sa dostal k jeho stolu venoval mi nechápavi pohľad a nie len on aj jeho kamaráti , a zároveň spoluhráči futballu ktorý hrávali za našu školu.
,,Želaš si ?" Povedal blonďak načo som ja všetkých jeho kamarátov prepaloval pohľadom a zrejme to pochopili keďže si z povzdychmi a mrmlanim po pod nos nakoniec odošli ,,počuj jak že sa voláš ?"
,,Ricky."
,,No to je vlastne jedno, moji kamaráti a ja by sme chceli prísť na tvoju párty vie o nej celá naša škola takže ?"
Hovoril som načo on vstal z úsmevom a začal si ma priemeriavať pohľadom ,,čo za to ?"
,,Sex z mojim kamarátom."
,,A sú taký pekný ako ty ?"
,,Kam tým mieriš? Proste môžeme prísť alebo nie ?"
,,,Čakám tvojich kamarátov a hlavne teba." Povedal pričom svoju ruku presmeroval na môj zadok z čoho sa moje líca stavali červené ,,nie ! Perverzné myslenie nie." Povedal som si pozorujuc ho ako odchádza , no ešte predtým mi venoval jeden pohľad zatiaľ čo ja som rukou ukázal na Kooka z čoho sa príjemne zasmial a odišiel zatiaľ čo ja som sa poškrabal z úsmevom na zad tilku..
.
.
.
..
Konečne máme po všetkých tých hodinách učenia sa tanca , a mi z Kookom a Hobim sme odchádzali zo školy načo sme sa medzi sebou rozprávali a jedli sladké mochi. Kook nemohol uveriť že som bol schopný ísť za tým človekom a jeho stres sa začal zväčovať. No náhle do mňa niekto vrazil a moje mochi mi padlo z rúk , otočil som sa za tým mužom ktorý bol o niekoľko hlav vyšší ako ja.
,, Ospravedlňujem sa." Povedal muž v obleku zatiaľ čo mne pri pohľade na neho cítil zimomriavky po celom svojom tele.
,, Zavolaj mál by som pre teba prácu ber to ako... Ospravedlňie." Hovoril muž načo mi do rúk dal vyzitku na ktorej bol čierny havran..
,,Ja študujem."
,,Aj si ju schovaj bude to naše malé tajomstvo dobré ? A hlavne nech to nevidí.." povedal muž ktorý začal kráčať k svojmu modrému Mercedesu do ktorého si ochotne nasadol, a potom jednoducho odišiel zatiaľ čo ja som len dva krát mrkol očami.
,,To bol ale divný chlap." Povedal Hobi zatiaľ čo ja som k nim prišiel a vyzitku som si schoval do vačku ,,ja vás opustim musím si ísť ešte niečo zariadiť choďte domov ja vám potom napíšem." Hovoril som vážnym tónom načo moji dvaja najlepší kamaráti len prikivli a dali sa na odchod.
A ja si povzdychol keďže sa pri mne o pár minút zastavilo auto, pričom sa ľavé predné okno začalo sťahovať, zatiaľ čo mne sa naskytol pohľad na toho muža Augusta ktorý mi venoval svoj pohľad ,,sadneš si ? Alebo ťa tu mám nechať ?" Povedal chladné zatiaľ čo ja som si okamžite sadol a zapol si pás.
.
.
Jazdili sme autom zatiaľ čo ja som si rukou nahmatal vyzitku a rozmýšľal či o nej Augustovi povedať.
ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)ლ(^o^ლ)
JA SOM TO DOKÁZAL! NAPÍSAL SOM ČASŤ A TO MI TO RANO IŠLO TAK POMALÍ.💜