Dean kričal, plakal, a už by sa aj rozbehol za tým démonom no zastavila som ho.
,,Dean...budem v...poriadku." Snažila som sa predrať slová cez hrdlo plné krvi.
Vtedy ku mne pristúpil ten démon.
,,O tom pochybujem anjelik." Zasmial sa a ja som sa na neho nechápavo pozrela.
On len pohľadom prešiel z mojej tváre na ranu v mojom srdci. Odvážila som sa pozrieť tiež a všimla som si že spolu s krvou zo mňa vyteká aj Grace. Malým tenkým prúdikom žiarila a stekala mi po tele k nohám a dopadávala na zem. Nechápavo som sa pozrela na démona.
,,Vedeli sme že obídeš dohodu. Že ho nenechaš zomrieť a tak sme sa poistili. Je vyrobená z toho istého kovu ako angelblade." Zasmial sa ešte hrozivejšie. ,,Toto ťa už zabije." Dodal a zmyzol.
Ja som sa so slzami v očiach pozrela na uplakaného Deana. Nevedela som čo mam robiť. Zmocňovala sa ma panika ako som cítila Grace opúšťajúcu moje telo. Krv ktorá mi taká teplá stekala po nohách. Zomierala som a nebolo nič čo by to dokázalo zvrátiť. Tak či onak sme s Deanom budúcnosť nemali. Vždy by to bol on alebo ja ktorý by prežil. Nikdy nie spolu.
,,Prepáč...Dean..." z posledných síl som sa snažila rozlúčiť.
,,Že...nebudeme mať...budúcnosť."
,,Shh zlato. Nemáš sa za čo ospravedlňovať." Povedal a opatrne ma zvesil zo stĺpa a položil na zem. Telo som mala ako v ohni každý pohyb ktorý so mnou spravil ma neskutočne bolel.
,,Bože prosím neber mi ju." Mrmlal si Dean.
,,Nemôžem o teba prísť."
,,C-Cas..." vykašľavala som krv a snažila sa zo seba vydrať posledné slová.
,,Z-zavolaj Casa...."
Ledva som to dopovedala a Cas so Sammom sa skláňali nadomnou.
,,Máme prsteň." Počula som Sammyho výťazoslávne povedať keď prišli no akonáhle si ma všimol, radosť ho prešla.
,,Čo sa stalo Dean?!" Kričal Cas.
Všetko som už počula tlmene.
,,Zachránila ma...ona...tá týč je ako Angel blade." Koktal Dean.
,,Porušila dohodu." Šepol Cas.
,,Aj tak sme dostali prsteň." Dodal ticho Sam.
,,To je jedno...srať na prsteň...srať na Smrť!" Kričal Dean. ,,Cas zachráň ju. Musíš. Prosím ťa o to." Žiadal ho.
,,Ja nemôžem...proti Angelbladu nezmôžem nič Dean." Ľútostivo sa na neho pozrel Cas.
,,Aspoň sa o to pokús...inak...vieš že nájdem spôsob ako ju priviesť späť." Vyhrážal sa Dean.
,,Z temnoty niet cesty späť Dean...a ja jej neviem pomôcť." Kričal Cas a z očí sa mu skotúľali slzy.
Mne sa už pomaly zatvárali oči a začala ma obklopovať temnota.
,,Pokús sa Cas sakra!" Tentoraz na neho tlačil Sammy.
A tak Cas položil ruky na moje srdce a ja som zastonala. Snažil sa použiť svoju Grace aby uzdravil tu moju. Aby mi zacelil ranu no bez úspechu.
,,Nejde to Dean." Vzdychol Cas. ,,Prepáč mi Liv."dodal.
,,To...je v ....poriadku." Zastonala som.
,,Ľúbim vás všetkých." Povedala som.
A s poslednými slovami som vydýchla aj posledný kus života ktorý vo mne ostával.
Až do temnoty som počula Deanov bolestivý krik, ktorý ma aj tam trhal na kusy.
THE END
S poslednými dvoma slovami, ktoré som napísala, som si cez tričko pohladila jazvu na srdci, ktorá mi ostala ako pripomienka. Pripomienka na všetko zlé aj dobré ktoré sme zažili pred piatimi rokmi.
Zaklapla som s poslednými slovami konca obrazovku notebooku a pozrela sa na svoje krásne dve deti ktoré pokojne spinkali vo svojich posteliach. Milovala som pri nich písať. Ja som sa vedela sústrediť a oni pri mojom tichom klepotaní po klávesnici vždy zaspali.
Potichu som sa postavila z kresla v ktorom som sedela a opatrne vyšla z ich izby aby som ani jedného nezobudila.
Vyšla som z nášho domu na terasu kde sedel Dean rozvalený na hojdačke. Bol krásny teplý letný večer. Slnko pomaly zapadalo no vzduch bol stále teplý a voňavý. Sadla som si vedľa neho a on si hneď prehodil ruku cez moje ramená.
,,Dopísane?" Spýtal sa s lišiackym úsmevom.
Bol to vlastne jeho nápad aby som začala písať. Mala som veľa myšlienok a veľa voľného času ktorého som musela stráviť v posteli po tom čo ma Cas nakoniec uzdravil. No jazva ostala.
Ja som Deanovi len jemne prikývla.
,,A decká?" Vyzvedal.
,,Spia ako bábätká." Zasmiala som sa a Dean so mnou. Hneď nato mi vtisol bozk.
,,Milujem ťa Liv." Šepol.
,,Aj ja teba Dean." Hlesla som s úsmevom.
Vychutnávala som si ten kľud toho večera. Deana vedľa seba a nádherný západ slnka, ktorý sfarboval oblohu na ružovo. Život bol konečne taký aký sme chceli. Bezpečný a kľudný. Náš spoločný život a naša budúcnosť.