Ty: ja uz neviem co robím zle
Š: nic nerobíš zle zlato
Ty: Simi podme domov prosím
Š: myslis na hotel?
Ty: nie myslím domov k nám. Prosím
Š: chapem ta,pod ideme
Zaplatili sme co sme si objednali a išli smerom do hotela. Zobrali naše veci,vyplatili izbu,sadli do auta a pobrali sa domov do Bratislavy. Celu cestu som rozmýšľala nad Samom. Chcela som mu napísať ale nechcela.
Po mozno 2 hodinách sme boli doma. Uz neskoro bolo keď sme šli domov,takže si asi viete predstaviť kedy sme prišli. Rýchlo som vybehla hore do izby. Všetky veci som hodila na zem a rozbehla sa do kúpeľne. Zacala som plakat. Nevedela som co si mam o tom všetkom myslieť.
Bolo toho na mňa jednoducho veľa. Zacala som sa prehrabavat vo veciach a hľadala niečo ostré. Áno áno viem,že som povedala ze končím ale..ale. Nasla som ešte sklo z taniera co vtedy Adam rozbil.
Priložila som si ho na ruku a urobila to. Raz,dva razy..myslela som ze pri tom skončím ale mýlila som sa. Nasledovali ďalšie rany,miesta. Druhá ruka a nohy. Po tomto všetkom čo trvalo hodinu som sa spustila popri dverách na zem a plakala.
Všade okolo mňa bola krv. Po ďalšej pol hodine som sa postavila,utrela zem a všetko vyhodila do kosa. Urobilo mi to dobre. Pozrela som sa do zrkadla a utrela slzy a zvyšnú špirálu co som mala pod očami. Unavená psychicky aj fyzicky som si ľahla do postele a zaspala,ani neviem ako.
Zobudila som sa niekedy o 3:30 na extrémny smäd. Vždy mam v izbe pohár s vodou. Tentokrát som v ňom nemala ani kvapku vody. Celá malátna som sa vybrala dole do kuchyne. Zobrala si flasu minerálky a vybrala sa hore späť do izby.
Sadla som si na posteľ a hneď sa aj napila. Flasu som položila pri posteľ a ja som si opäť ľahla. Bola som tuhá za 2 minúty.