Na telefóne sa ukázalo neznáme číslo no bolo mi povedomé. Zdvihol som hovor a ozval sa neznámy hlas. Nevedel som kto to je tak som povedal iba: Haló?
???: Viem že ma nepoznáš ale ja teba hej viem o tebe všetko. Adresu, meno, vek, rodičov, vzdelanie, obľúbené miesto, jedlo a dokonca, aj kde chodíš behať.
Hovor sa ukončil skôr než som stihol niečo povedať ale aj tak pokúsil som sa na číslo volať ale sim karta bola vytiahnutá z mobilu a tak som to vzdal. V našej obci ostalo už iba pár ľudí a tak to tu bolo celkom prázdne. Ale aj tak som tu nebol sám. Najbližšie väčšie mesto bili Rajecké Teplice no cesta tam nebola možná lebo by sa muselo ísť pomimo verejnej komunikácie ktorú "obsadili" zvieratá a cez horu to bolo nebezpečné. Začal som teda hľadať cestu tam ako prvé ma napadlo ísť cez Kamennú Porubu a Konskú ,ale plán mi nevyššiel keďže obidve dediny boli obsadené divokými veľkými zvieratami a vedel som že sa presunu aj ku nám a tak som hľadal ďalej. Zostala 1 cesta a to cez pole do inej dediny a cez ňu do Raj. Teplíc. Na tejto ceste som si musel vystačiť s bicyklom, pretože autom by som musel ísť cez horu a to som fakt nechcel. opravil som si teda bicykel a začal som sa mentálne aj fyzicky pripravovať na to čo by tam mohlo byť. Vybral som sa teda na cestu a po 40 minútach som sa dostal do Rajeckých Teplíc hneď som videl poohýbane ploty a porozbíjane autá najviac som sa bál toho čo uvidím na námestí a tak som si iba zobral zásoby a našiel úkryt na zimu. Po pár týždňoch som sa odhodlal pozrieť na námestie a ten pohľad nikdy nezabudnem. Polámané lampy porozbíjaný obecný úrad zničená fontána a videl som aj červený sneh... No vonku bola stále zima a tak som sa schoval do môjho bunkru vykopaného do zeme a obložený drevom. Uprostred som si zapálil oheň a začal som si piecť mäso ktoré som mal uložené v snehu. To som ešte nevedel do akého problému som sa dostal...
tak máme tu ďalšiu časť pretože som sa rozhodol že urobím ďalšiu (353 slov)