Zmyslom tohto príspevku je ukázať, že ani mne vždy všetko nevyjde a realita je taká, že niekedy čím viac sa snažíte niečo vylepšiť, tým horšie to dopadne.
Takto to nejak vyzeralo na začiatku:
Nezdalo sa mi to vyslovene zlé, ale chcela som, aby sa to viac podobalo predlohe, takže som sa to jedného dňa rozhodla celé opraviť. A neuveríte, po tom, čo som všetky chyby napravila, vyzeralo to ešte oveľa horšie. Teda, ak to vtedy nevyzeralo zle, teraz už to začalo.
Každopádne, ani voči tejto verzii nepociťujem nijakú hlbokú zášť, pretože niečo je na nej fascinujúce. Ale ako vidíte, nikdy som ju úplne nedorobila, pretože v istom bode som to už považovala za zbytočné. Niekedy človek musí uznať porážku. Akurát je smutné, keď na niečom robíte niekoľko týždňov a nič z toho, iba obraz, ktorý musíte niekde schovať, aby vám to nešťastie nepripomínal.
Ale inak – teraz robím asi tri obrazy. Jeden na objednávku, (a ešte ďalší na objednávku som dokončila minulý týždeň, ale neviem, či ho sem mám vôbec dávať, pretože síce mi zabral dosť veľa času, nijak extra sa mi nepáči... je to vyslovene len pre peniaze, chápeme sa), ďalší dokončujem ten predošlý. A dnes asi dorobím jeden digitalart, ktorý som začala už strašne dávno, ale dopadlo to totálne katastrofálne. Pol dňa som sa to snažila zachrániť a potom som to začala odznova. Ale teraz to vyzerá fakt dobre. (Irónia je, že z diaľky to vyzerá úplne rovnako ako tá predošlá verzia.)
Okrem toho som začala jeden obrázok s čiernym perom, ale s tým sa budem chváliť, keď ho dokončím (ak).