Toto neplatí na každého...
Všetci sme iný a všetci všetko inak vnímame...
...
Byť alergický na zvuky...
Predstav si...
Si sám doma... je ticho, žiadne zvuky... maximálne len nejaká tlmená premávka vonka spoza okien a zvuk tvojho počítača...
To je v poriadku... to nevadí...
Robíš si svoje a užívaš si to ticho...
Keď v tom...
Zrazu niekto príde domov a to hneď znamená búchanie s kľúčmi, otváranie a zatváranie dverí, zvuky ako chodia z miestnosti do miestnosti... hore dole neustále... vŕzganie podláh... odsúvanie stoličiek, otváranie skríň... Keď sa začnú rozprávať, okrikovať z jednej miestnosti do druhej...
Keď pozerajú televízor a odídu od neho preč a nechajú ho stále zapnutý a nahlas...
...
A pre teba je každý ten zvuk ako keď ťa niekto poreže žiletkou, ako keď sa pichneš o tŕň...
Nedokážeš sa zrazu na nič sústrediť, na nič myslieť... Iba si stále zakrývaš uši... A snažíš sa to nejako prežiť...
Dokým nebude znovu večer a všetci už nespia... a ty máš znovu ako taký nočný kľud a ako také ticho...
...
Môže to byť aj to, že si alergický a nemáš rád tých daných ľudí, tak automaticky každý zvuk, ktorý robia ti lezie na nervy...
Alebo naopak to môžu byť stále iba jednoducho len tie dané zvuky toho všetkého čo ti naruší tvoj kľud...
~~(8:>