WORD OF DUNGEONS(kapitola 2)

Word of Dungeons-prepadnutie v lese

Hned ako haru s radostou na tvary vybehol z cechu,pribehla k nemu nelis a začala sa pytat...
*haru?kde maš teraz namierene?*

Haru sa pozrel na ňu a odpovedal
*hmm,asi do obchodu s zbranami a brnenim,mam 15 zlatych a 15 striebornych od cechu,takže by som sa mohol vyzbrojit*

Nelis sa usmiala a milo sa opytala harua

*mohla by som ist s tebou?*
Chytla harua za ruku,usmiala sa a urobila psie očka.

Haru sa začervenal,pozrel sa na prekrasnu nelis,a odpovedal..

*N-N-Noo..A-Ano môžeš..prečo by-by si nemohla?

Haru si pomyslel v duchu..*n-nebude to ako rande?*
Hned ako si to pomyslel,sa začervenal viac a ostal ticho.

Nelis si uvedomila že sa haru červena,a začervenala sa tiež a iba odpovedala..
*N-No,tak podme haru!*

Potiahla harua za ruku,vodiac ho do lesa kde bola cesta po ktorej haru prisiel z mesta.

(Niekoľko hodin od začiatku cesty)...

*haru?prezradiš mi niečo o svojej minulosti?*
Opytala sa nelis harua....

Harua to prekvapilo,ale zostal kludny a začal hovorit....

*Moja minulost?*...poviem ty ju,ale je to na dlho*

Nelis sa pozrela na harua a odpovedla
*rada si ta vypocujem*
Usmiala sa a dala haruovi pusu na tvar.

Haru sa začervenal a začal hovorit o svojej minulosti...

*bol som vychovani mamou a otcom.
Obi dvaja boli dobry dobrodruhovia,a kvôli tomu sme cestovali z mesta do mest.
Jedneho dna,ked sme cestovali domov,sme narazili na tmavu jaskynu,od ktorej sa ozyval strasny rev monstra.
Otec a matka ma zakrili vo voze s dekov,povedali*zostan tu*a vošli do jaskyne...o niekoľko minut som počul ako matka a otec kričia od bolesti,tak som vybehol smerom do jaskyne...vošiel som..a videl som roztrhanu,vykrvacenu mamu a otca...matka sa na mna pozrela..a povedala*bež,a ži!*..hned ako to dopovedala,umrela..a otec tiež...začal som plakat od smutku..a všimol som si...červeneho,velkeho a mohutneho draka...drak zarval,a ja som sa strachom rozutekal z jaskyne....nepametam si čo bolo dalej...len tento urivok z mojej minulosti...

Hned ako haru dohovoril svoj pribeh,nelis zastala,obajala s plačom harua,a len ticho zašeptala....*mrzy ma to...*

*to je v pohode*
Objal nelis,a pokračovali v ceste.

Haru a nelis sa držali za ruky celu cestu kym nedorazily do mesta.
V meste bolo rušno,vela ludi,a obchodnikov.

Nelis vbehla pred harua a povedala
*poznam dobre obchodi,pod za mnou haru*

Ako to povedala,chytila harua a šla s nim do jednoho obchodu...
Haru a nelis staly pred obchodom,zaklopali na dvere a tie sa hned otvorili....haru vošiel ako prvy..a zostal stat akoby oslepel..
Videl prekrasne prnenia,meče,sekery,a veľa dalšich zbrani.

*wow,to su krasne zbrane a zbroje*
Haru sa zmohol len na tieto slova,a nevedel sa vynadivat.

Nelis sa usmiala,pozrela na predavača za pultom a začala s nym hovorit..

*dobry deň,chcela by som zbraň a brnenie pre toho chalana*nelis sa usmiala ked videla štastneho harua.

Obchodnik sa usmial,postavil zo stoličky a hrubym,mohutnym hlasom začal hovorit na nelis..

*Tak dievča,aky je vaš limit mincí?*
Obchodnik sa važnym pohladom pozrel na nelis.

*Naš limit je 10 zlatych a 10 striebornych*
Pozrela sa na predavača a usmiala.

*tak to by šlo,tak chodte do lavich dveri,dam su zbrane a zbroj za tych 10 minci*
Obchodnik si sadol zase na stoličku.

*dakujeme,pod haru!*
Nelis a haru išli lavimy dvermi do dalšej miestnosti,ktora bola plna peknych zbroji a zbrani*

Haru zahliadol..meč?nie..peknu,dlhu katanu,a prekrasne strieborne brnenie ktore malo čierny plašt,a bolo lachko nositelne.

Pozrel sa na nelis,a hovori
*našiel som zbraň aj zbroj*
Haru ukazal na katanu a krasnu zbroj a videl na tvary nelis že sa jej zbroj a zbraň tiež pačia.

*tak to zoberme,zaplatme a podme*

(Po zaplateni,a oblečni zbroje)...

*ach,citim sa ako by to bolo stvorene presne pre mna*haru sa radoval a usmieval.

*to ma teši,tak vratime sa do cechu?*
Nelis sa usmiala,chytila za ruku harua a šli cestou do cechu.

(V polke ceste do cechu....)

*nelis?tiež citiš tu atmosferu a ticho?*

*ano haru,je to tu až moc tiche*

Ako haru a nelis išli dalej,tak si začali uvedomovat že ich níekdo sleduje...
Haru sa pozastavil,vytasil velku katanu,a sekol do listovych konarov.Zrazu bol počut krik,a šest ludi sa vynorilo z lesa a obklučily harua a nelis.....
Haru sa oprel chrptom o ten jej,nelis vytasila meč,a obi dvaja sledovali pohyb nepriatelov...

*haru?nevieš kdo su ty ludia?*pozrela sa nelis chvilku na harua a zase sa pozerala na nepriatelov.

*neviem,ale asi nas nemaju v laske ked utočia.*
Haru sa pozrel po jednom z nepriatelov a hovoril...
*prečo ste nas napadli?!*
Chvilku bolo ticho a ozval sa žensky hlas...

*sledujeme vas od mesta!musite byt bohaty ak mate take vybavenie!*

Haru začal myslet hned ako počul ten žensky hlas...
*asi su to lupiči,a maju medzi sebou ženu..*pomyslel si v duchu a pozrel na nelis a opytal sa nepriatelov...

*čo po nas chcete!*hned ako sa haru opytal dostal od ženy odpoved...
*zlato!*žena ukazala mečom na nelis a harua...

*myslite že mame zlato?keby mame tak nejdeme peši po lesnej ceste ale koňom*

Zostalo ticho...

Ludia čast dalšej kapitoly je za nami!
Ukončil som to trocha zahadne,prepačte ale dufam že si prečitate pokračovanie word of dungeons❤❤
Tešte sa,bude to zaujimave👉👈