P(psychológ)
J(ja)
P: takže, čo keby že mi povieš niečo o sebe?
J: v papieri máte všetko
P: ale nemám tam nič o tvojich citoch
J: tie dôležité nie sú, dôležité je len to aby šli..
P: prečo chceš aby odišli?
J: myslíte si že človek, ktorý nechápe čo je to rodičovstvo môže rodičom byť?
P: to posúdiť neviem, ale myslím si že oporu má
J:človeka, ktorý ho vyhodil s vlastného domu len kvôli kurve?
P: oh, to ma mrzí
J: zadržte vašu falošnú ľútosť a pustime sa do toho za čo vás štát platí...
P:( je celkom plachá, čo sa vyjadrení citov tíče..)
Takže, čo si myslíš o napríklad depresii?
J: smútok, ako každý iný len to že si ho váš mozog dopúšťa si myslíte že je to vaša vina a berie ako možnosť sebapoškodzovanie, pretože to videl u iných ľudí, myslí si že to je,, normálne,,
P: mala si už depresiu?
J: áno
P:prečo?
J: oni to dopustili
P: a ako?
J:######
P: (nemám čo povedať, je to až moc kruté na to že to začalo už od 4 rokov)
J: dlho premýšľate
P:prosím volaj ma Alexander
J: metóda kamarát ale nie na dlho? Primitívne na psychológa
P: au to bolelo
J: muselo
P: drzá?
J: úprimná
P:tebe to nevadí, keď budú preč?
J: a prečo by malo?
P: sú to tvoji rodička
J:a ja som zatiaľ ich dcéra, a nesprávajú sa ku mne tak
P: musíš im dat viac času
J:mali ho dosť
P: prečo si to myslíš?
J: nemyslím, viem
P: si na nich moc tvrdá
J:oni boli moc sprostý, ja za to nemôžem
P: nie je však ale príslovie,, Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. "
J: oni si to nezaslúžia
P: ako to?
J:...
Takže, ahoj!
Aj keď toto nikto nečíta, veľmi ma teší že si prišiel. Tento,, príbeh,, je hlavne o myšlienkach v mojej hlave. Nie je to moc pravdivé, takže sa neboj. Dúfam že ťa táto časť bavila. ≧◡≦
(330 slov)
