Dovolím si tvrdiť, že jednosmerná interakcia s postavami je jedno z najdôležitejších psychologických čŕt z pera J. K. Rowlingovej. Je vedecky dokázané, že stotožnenie sa s nejakou fiktívnou postavou a čítanie o jej živote dokáže pomôcť pri psychicky ťažkom období života, alebo celkovo na základe prežitých situácií danou postavou či literárnom deji sa môže dokonca učiť, ako sa zachovať v reálnom živote pri podobnom zážitku. Zároveň si v tejto jednosmernej interakcii človek dokáže vytvoriť ďalšie morálne, etické a povahové vlastnosti, vďaka negatívnej jednosmernej interakcii- v preklade, že určite nechce byť ako ten, nechce, aby sa mu stalo toto, nemohol by sa zachovať ako ten a ten... a tak ďalej. Táto interakcia medzi knihou a čitateľom je perfektným formujúcim prostriedkom už od ranného detstva.
Príkladom môže byť Harryho krivda u Dursleyovcov- krásne vidíme dvojitý meter Dursleyovcov, čo sa týka správania sa k Harrymu a Dudleymu. Čitateľ doslova cíti Harryho emócie a súcití s ním.
Druhý príklad, ktorý ma napadol je postoj Harryho k Severusovi Snapovi- nič nemusí byť také, ako sa na prvý pohľad zdá. Nemali by sme voči ľuďom vysielať negatívne postoje, pokiaľ ho naozaj skutočne nespoznáme a v mnohých prípadoch nepoznáme príčinu daného správania sa, ktorá je bohužiaľ v istých prípadoch tá najpodstatnejšia. Nie jeden človek vyronil slzu v siedmej knihe, pri kapitole Princov príbeh, a to len preto, lebo cítil jednosmernú interakciu so Severusom Snapom a jeho citmi.
Tretím príkladom by mohli byť samotní Harry, Ron a Hermiona, ktorých priateľstvo má vďaka opisu Rowlingovej tak formujúci charakter, že by si každý človek mal povinne prečítať aspoň jeden diel, ako podporu ľudskosti, ohľaduplnosti, pomoci, priateľstva, spolupráce a oddanosti. Čo si budeme klamať... tieto povahové vlastnosti si potrebujeme v dnešnej dobe opakovať a chrániť ako soľ. Úprimne? Nie len diela od Rowlingovej, ale aj iná literatúra dokáže človeka lepšie vychovávať a ovplyvňovať, ako samotný výchovno-vzdelávací proces na školách ... nemám pravdu?
Ako štvrtý príklad sa sem hodí postava Dobbyho. Kto z vás sa s ním nestotožnil a nemal potrebu ho objať? Pevne verím, že všetci, pretože máte srdce na pravom mieste.
A teraz sa zamyslíte a odpovedzte si... nespomenuli ste si pri nejakej životnej situácií na nejakú fiktívnu postavu alebo ste sa nezamýšľali nad tým, čo by asi spravila na vašom mieste? Ja s rukou na srdci môžem povedať, že u mňa jednosmerná interakcia funguje veeeeľmi často s mnohými knihami. Nie len s Harrym Potterom.
Preto je literatúra tak čarovná a magická... dáva viac ako len písmená. Dáva emócie.
YOU ARE READING
Rokfortská psychológia
SpiritualUž ste sa niekedy zamysleli nad tým, že príbeh písaný J. K. Rowlingovou nie je len obyčajná fantasy, ale môže nás veľa naučiť? Nech sa páči... Si Potterhead? Čítal si knihy, videl filmy, poznáš každú jednu hlášku, tvoja závislosť na HP hraničí s obs...
