Everyone loves you... once you leave them

posledná z posledných

Pomaly kráčam k útesu
Oči mi vyschli, svojej duše sa vzdám
Nohy ma len ledva nesú
Za chvíľu to skončí, už nebudem sám

Už vidím modré nekonečná
Chladné a pokojné
Nado mnou tmavé mračná
Tiché a mohutné

Ponechali ma na dne
Samého a v smútku
V tichosti v oceáne
V chlade a zármutku

Nedokážem sa nadýchnuť
Ťahá ma to dole
Som už takmer na dne
V depresií a smole       

Počujem hlasy v modrej krajine                  Šepkajú: „nechaj sa unášať                            „ponechaj svoje telo na hladine"                 
„a dušu do výšin sa vznášať"

Všade mračná obklopené sivou farbou
Svet sa zmenšuje, moja hruď to tvrdí
Z ťažka dýcham kráčam tmavou chodbou
Žiaden krok späť žiaden budík čo budí

Vzdávam sa svojej duše plnej jaziev
Na cintorín pribudne nová diera            „Bože pomôž mi" znie môj rev                    Nieje tu pre mňa už ani viera

Je koniec moji priatelia                                  Je koniec obloha                                              Je koniec moja nádhera                                  „Zbohom" neostali tu pre mňa Bohovia.