Elis

* 1 *

Elis 

Vydala som sa, som šťastím celá bez seba. Tento moment v živote, som si celý čas priala. Vydať sa za muža ktorého milujem. Za muža ktorému verím nech sa deje čo sa deje. Vždy som si priala hodiť za seba kyticu o ktorú by sa dievčatá aj bili. Som naozaj veľmi šťastná. 

Aspoň tak som to hrala, tieto pocity šťastia som vždy chcela zažiť. No zažívam ich v jednej bezvýznamnej hre. Vydala som sa za muža ktorého vôbec nemilujem. Presnejšie som sa vydala za muža, za ktorého som musela a nie chcela vydať. Nachádzali sme sa v kríze moja matka viedla firmu ktorá pomaly ale isto krachovala. Snažila sa robiť čo sa len dalo aby firma neskrachovala a aby sme my neostali na ulici. Stále rozmýšľala ako sa z toho dostať a jediné riešenie videla v tom, že sa vydá za muža ktorý jej bude vyhovovať na pomoc jej firmy. Za bohatého muža. A jedného takého aj poznala, volá sa Mark Johnson. V jeden deň ho pozvala k nám domov pretože sa z nich stali dobrí priatelia. Keď k nám prišiel a ja som ho zbadala, len som kráčala ďalej od nich až ma moja matka videla a zavolala k nim.

,,Elis Dcérka, poď na chvíľku k nám." išla som teda, zoznámila nás a všimla som si, ako Mark nevedel spustiť zo mňa oči. Pomyslela som si. O čo mu ide?  Prečo sa na mňa stále díva a usmieva sa na mňa?... Bolo mi to čudné, všimla si to aj moja matka. A preto sa dívala na neho rovnako ako aj na mňa. 

,,Dáte si kávu?" povedala matka. 

,,A-ano, rád." zakoktal sa pán Mark Johnson.

Matka zavolala obsluhu aby pripravili kávu pre ňu a pre pána Johnsona. 

,,Tak ja teda idem do svojej izby, bolo mi potešením. Dovidenia nech vám chutí káva." povedala som. 

,,Ďakujem, dovidenia." povedal pán Mark Johnson a s matkou kráčali do izby s tým že sa na mňa stále díval, aj keď som kráčala do svojej izby. Keď som vošla do svojej izby, to všetko mi bolo také čudné. Prečo sa na mňa takto díval?  Normálne sa teraz bojím. Koho to moja matka priviedla do domu? Chvíľku som si nad tým lámala hlavu až som sa rozhodla prejsť do parku. 

Prechádzala som sa asi hodinu po parku, nakoniec som sa vrátila domov. Kráčala som až som vstúpila do domu kde ma už očividne matka očakávala. Hneď čo som len vstúpila prišla ku mne matka chytila ma za ruku a povedala. 

,,Poď so mnou Elis, do mojej izby." kráčali sme teda, až sme vstúpili do jej izby, zatvorila za sebou dvere a ja som sa spýtala. 

,,Tak čo sa stalo?" bola som už veľmi zvedavá. 

,,Poď sadni si Elis." sadli sme si. ,,Teraz ma musíš počúvať a dva krát sa zamyslieť nad tým čo ti poviem. Dcérka, vieš že sa nachádzame vo veľmi zlej situácii. Vo firme som vyhlásila bankrot, pretože tam mám veľmi veľké dlhy ktoré nás môžu dostať na ulicu. Teda len teba, mňa môžu dostať do väzenia. Si si toho vedomá, že áno?" 

,,Áno som, ale o čo v skutočnosti ide pri tejto našej komunikácii?" povedala som aj keď som už myslela na niečo, na čo naráža keď mi toto hovorí. 

,,Všimla si si ako sa na teba pozeral pán Mark Johnson? Zrejme si mu padla do oka." vedela som. Určite bude chcieť aby som si s ním začala alebo aby som si ho nebodaj vzala. 

,,O čom to tu teraz hovoríš? Azda nechceš aby som si s ním začala?  Však by mi mohol byť otcom!" zvýšila som hlas no matka mi stále pripomínala čo bude po tom ak by som sa s ním neoženila. Po tomto som sa postavila a šla do svojej izby so slzami v očiach. Vedela som že to budem musieť urobiť lebo mi matka nedá inak pokoj. Nasledujúce dve dní mi to stále pripomínala. Že ak to neurobím, vinná za to že ona musela ísť do väzenia budem len a len ja. Rozmýšľala som až som nakoniec vyhovela požiadavkám svojej matky. 

Dnes je deň svadby, deň kedy by som mala byť šťastím celá bez seba, no teraz som to šťastie musela hlúpo hrať. Vydala som sa za Marka Johnsona a stala som sa Elis Johnsonovou.

Tak tu je prvá kapitola. Dúfam že sa vám táto prvá časť bude páčiť a vzbudí vo vás očakávanie na ďalšie časti. Už teraz ďakujem za prečítanie, Votes alebo komentáre. Ďakujem pekne. 💜🤗