Plamienok

2.časť

Prikázala som chalanovi aby si dal dole tričko. Keď som videla tu veľkú ranu zalapala som po dychu. Videla som,že sa celý čas na mňa pozerá. Rozpačito som na neho hodila môj "šarmantný" úsmev. Opätoval mi úsmev naspäť. Nemohla som sa prestať pozerať na jeho rovné biele zuby. Kurnik, kde ten chalan chodí k zubárovi? Dáva si bieliť zuby alebo používa nejakú zázračnú pastu?

„ Ehhhmmm ešte dlho sa budeš pozerať na moje zuby?"rozosmial sa.
Išla som sa prepadnúť od hanby ako som na neho čumela. Aj keď hneď dodal.
„Volám sa Oliver. Ľuďom sa zvyknem hneď predstaviť ale ty si mi nedala šancu. Ako sa voláš kočka?"Jeho pohľad som cítila na mojom chrbáte, pretože som akurát vyťahovolala lekárničku.
Oh Zuzana rozpomeň si čo si sa učila na biológii a na kurzoch prvej pomoci? Čo ide prvé uffff. Celá prepotená som sa pozerala na lekárničku keď mi to docvaklo. Otočila som sa k nemu a začala som ho ošetrovať. Celý čas pozeral na mňa s otvorenými ústami. Keď som urobila posledné úpravy na obväze, ktorý mal obviazaný okolo celej hrudy pozrela som sa na neho s nechápavým pohľadom.
„Čo je? Prečo tak na mňa pozeráš?" Natiahla som sa k nemu, zobrala som jeho tričko, otočila som sa k umývadlu a začala som čistiť jeho dokrvavené tričko.
„Hmm..Prvé čo mi behá po mysli je to,že stále neviem tvoje meno. Druhá vec je - kde si sa naučila toto všetko sakra???" rukami rozhadzoval a ukazoval na obväz. Začal si má premeriavať od hlavy až po päty.
„Chodila som na kurzy prvej pomoci a navyše dávam pozor na hodinách biológie. Čo znamená, že ak sa ti niečo podobne stane, vieš kde nájdeš profika v ošetrovaní rán." Rozosmiala som sa a on sa ku mne pridal.
„Ako sa ti toto všetko vlastne stalo?" Pri tejto vete som ostala zaskočená ako sa z vysmiatej tvári stala zachmúrená, ba až rozčúlená.
„ Uuu...užžžž musím ísť!" natiahol si na svoje polonahé telo koženku a urobil rýchly krok von z kúpeľne. Ostala som stať na mieste, akoby ma niekto prilepil o zem. Stále som nechápala, čo sa to práve udialo.

Po polhodine som sa spamätala, čo sa vlastne všetko stalo. Nedokázala som pochopiť ako je možné, že Oliver mal v hrudi veľkú reznú ranu, na ktorej bolo vidno,že sa mu to stalo len pred niekoľkými hodinami. Rozmýšľala som či si sám vyťahoval nôž alebo mu ho niekto zapichol do hrude a hneď vytiahol. Prečo by ho niekto prepana kráľa zranil? Možno sa stretáva so zlými ľuďmi.
Pozrela som sa na hodiny, ktoré boli zavesené na marhuľovej stene. Bolo už 6 hodín večer. Ozvalo sa mi moje škvrkajucé brucho.

"Mmmmm, tu niečo výborne rozvoniava." Z predsiene sa ozval mužský hlas.Ocko. Dnes musel skončiť o niečo skôr.
"Ahoj oci, rozhodla som sa, že dnes urobím na večeru domáce pirohy a neboj sa opražila som na panvici aj slaninu." Pozrela som sa na otca, ktorý sa rútil ku mne aby má prišiel objať.
"Presne podľa môjho gusta. Hodím si rýchlu sprchu a hneď som pri tebe áno?" žmurkol na mňa a pobral sa preč z kuchyne.

Po 10 minút prišiel otec naspäť do kuchyne. Jedlo už bolo naservírované na stole. Sadli sme si za stôl, pozrela som sa na hodiny už bolo pól 8 a povedala som: „Kde ta Anička zase trčí!"
"Annu som dnes odviezol k Petre. Bude tam spať. Takže môžeme začať jesť." usmial sa na mňa.
Počas večere mi ocko rozprával ako bolo v práci. Ako sme dojedli otec mi poďakoval za skvelú večeru a povedal, že by som mohla robiť pirohy častejšie.