Vládkyňa Ohňa

I. Otec

A je to tu zas. To únavné vstávanie do školy ma už prestáva baviť a ešte k tomu mám brigádu. Som už síce zvyknutá ale aj tak. Je to únavné. A hlavne s otcom. Vždy v pondelok večer si príde pre peniaze. Pre mamine peniaze. Nevie, že aj ja chodím na brigádu a nevie, že aj ja by som mu mohla poskytnúť peniaze. Zatiaľ.

Išla som dole na raňajky. Teda skôr som sa išla dole napiť. Bola som zvyknutá byť bez raňajok. A kondičku som mala výbornú čo sa o mojich známkach povedať nedalo.

Bývali sme v maličkom byte. Kuchyňa bola asi najväčšia izba zo všetkých. Tak som prišla k drezu a napúšťala si čistú vodu.

,,Chloe čo, že si už tak skoro hore? Veď je ešte len sobota." ,,Mami je pondelok ráno a ja musím ísť do školy." ,,Veď včera bol ešte len piatok. Určite ide za neakým chlapcom. No ale veď ma 19 bolo už na čase." Povedala ešte ale ja som radšej išla do školy aby som nemeškala.

Cestá mi zbehla rýchlo. Asi 10 minút cesty. Naštastie som nikoho nestretla.

V škole som si sadla do zadnej lavice pri okne ako stále. Stromi a príroda ma vždy dokázali ukľudniť. A inak tomu nebolo ani teraz. Teda pokiaľ sem neprišla moja "najlepšia kamarátka" Diana. Naozaj.

,,Ale ahoj Chloe? Naučená na ďalšiu písomku? A vlastne ty si taká blbá, že si o nej ani nevedela." A prišla moja druhá "najlepšia kamarátka" Rebeka. ,,Veď ju nechaj a radšej si objednaj kávu lebo ďalej ako na čašníčku to aj tak nedotiahne." A smiali sa akoby povedali ten najväčší vtip.

Predtým to bolo ešte horšie. Bol tu jeden chlapec ktorý ma nielen urážal ale aj bil. Voči nemu som sa nemohla brániť ale tieto dve sliepky ma vôbec nezaujímali. Radšej som počkala na učiteľku ktorá prišla hneď čo zazvonilo.

,,Tak deti vytiahneme si papiere a od okna skupiny a, b, a, b." Takže tá písomka predsa len bude. Ja som sa samozrejme nič neučila. No to je jedno mám smolu.

Dopísala som test a presne aj zazvonilo. Ďalšie hodiny boli strašne nudné a tak som po škole úplne zničená išla do práce. Práca čašníčky bola síce nudná ale potrebovala som peniaze.

Vôbec sa mi nechcelo pracovať čoho si všimol aj šéf a tak ma radšej poslal domov s prísľubom, že dostanem normálne zaplatené tak ako vždy.

Doma bola našťastie iba mama. To znamená, že otec ešte neprišiel. ,,Už som doma mami!" ,,No konečne už som sa o teba začínala báť." ,,Ale veď domov stále chodím ešte neskôr keď je pondelok." ,,Takže dneska nie je piatok?" ,,Nie mami nie je." ,,Aha." a odišla. Bola som na takéto rozhovory zvyknutá. Veď som vlastne nemala na výber.

Po asi pol hodine niekto zazvonil. ,,Zlatko choď otvoriť." a tak som išla. A kto iný tam mohol byť než môj otec? ,,Okamžite mi dones peniaze!" zreval. Ale ja som toho mala dneska po krk. Bolo mi jedno, že bol opitý a že mi mohol ublížiť, ja som toho mala dosť a tak som urobila asi najväčšiu chybu na svete. ,,Nie." ,,Povedal som!" ,,A ja som ti povedala nie!" Išiel mi dať facku ale ja som ho chytila za ruku. vyzeral ako keby sa popálil. Pustila som ho a všimla si, že mal celú ruku popálenú. Pozrel sa na mňa ako na monštrum a proste zdrhol.

Ja som radšej išla spať.

🔥🐲🔥

Ráno som sa zobudila s divným pocitom ale neriešila som ho a rýchlo išla do školy.

V polovičke cesty ma zastavil jeden chlapec. ,,Hej ty. Počúvaj. Teraz pôjdeš so mnou." Spoznala som v ňom chlapca ktorý ma šikanoval. ,,Ako? Prečo? Čo?" ,,Proste pôjdeš so mnou." ,,Tak to ani náhodou už sa ťa nebojím." ,,Ale teraz začneš." a začal sa meniť v niečo veľké, šupinaté s modrou pokožkou. Ja som iba kričala a utekala no tá obluda predo mňa skočila. ,,Mne neutečieš dievčatko." Chytil ma okolo pliec ale vyšmykla som sa mu. Porezal moju nohu nejakou dýkou. Chytil ma ešte raz ale tentokrát som sa mu už nevyšmykla. ,,Posledné želanie?"

,,Zomri!" povedal chlapec a vrazil tej oblude podobnú dýku do srdca. ,,Dievča ty máš také šťastie." Ale ta rana bola veľmi hlboká až som odpadla a možno to nebolo ani tou ranou.

🔥🐲🔥

Prebrala som sa v posteli. Ale nebola to moja postel. ,,Aha už je hore." Prehovorila nejaká žena vedľa toho chlapca čo ma zachránil. ,,Super takže jej môžeš dať prášok zabudnutia a ja ju odnesiem naspäť." Renth veď nevidíš tú podobu? To nemôže byť náhoda." ,,A čo ak je?" ,,Ty si hrozný. Zlatko ako sa cítiš?" ,,Je mi fajn ale kto ste?" ,,Ty si nás nepamätáš?" ,,Mala by som?" ,,Vidíš vravel som zbytočná stráta času." ,,Čuš. Image vážne si nás nepamätáš?" ,,Ale ja nie som Image, som Chloe." ,,Vravel som tak poď." Chytil ma za ruku ale hneď ma aj pustil akoby som ho popálila. Možno preto lebo som sa zľakla, a dramaticky prehlásil ,,Je jednou z nás."

Bum nový príbeh. Ja viem pýtate sa ako to chceš stíhať ale nebojte sa, mám aj pomoc s týmto príbehom čiže stíhať písať budem obe príbehy. Toto je skôr taký prechodný príbeh budem sa sústrediť na našu Salome ale chcem aj niečo na odreagovanie kde sa môžem vyhrať.

P.S hore je obrázok Rentha.