Two Lifes

1. kapitola: Chcem ti vynahradiť všetko čo ti život vzal

Navždy si zapamätám pocit, ktorý som cítila keď som ju osobne videla prvý krát. Miešali sa vo mne otázky s nenachádzajúcimi sa odpoveďami. Bola mojou čistou kópiou, no aj napriek tomu bola úplne odlišná. Mala v sebe život, ktorý mne chýbal. Iskru, ktorá sa u mňa ani za celú moju existenciu nestihla zapáliť.

Pri spomienke jej šibalského úsmevu som sa ešte hlbšie zahniezdila do kresla v mojej izbe. V dlani som zvierala list a snažila sa vstrebať fakt, že odišla skôr ako som si stihla čo i len uvedomiť, že ju mám. V mojich očiach ma zaštípali slzy. Okamžite som silno zovrela viečka a zhlboka sa nadýchla. Tak veľmi som si v tej chvíli priala aby mi život neumožnil spoznať ju. Aby ma uchránil pred touto stratou a následnou bolesťou, ktorú mi jej smrť priniesla.

"Maia," odo dverí sa ozval tichý hlások, ktorý ma donútil zotrieť slzy z mojich líc. Následne moje dvere zaškrípali o starú drevenú podlahu a v izbe sa objavila tvár ženy, ktorá sa mne a ostatným deťom snažila celý náš nezmyselný život čo najlepšie vynahradiť matku. "Nebola si na obede, tak som ti ho doniesla tu," pristúpila ku mne s podnosom, z ktorého rozvoňala čerstvá kuracia polievka.

"Nie som hladná Molly," šepla som a snažila sa čo najviac aby môj hlas nevyznel beznádejne.

"Musíš do seba niečo dostať," odvetila láskavo zatiaľ čo mi obed položila na stôl.

"To čo musím je pobaliť sa," zhlboka som sa nadýchla akoby som tým chcela nabrať silu na niečo čo mi ani zďaleka nepripadalo správne. No sľub, ktorý som jej dala nado mnou visel ako ten najhrozivejší tieň.

"Si si istá, že to chceš urobiť?" podvihla spýtavo obočím. Jej ustarostená tvár jasne naznačovala, že s tým nesúhlasí a ja som sa jej nemohla čudovať. Bola som na tom úplne rovnako. No ak by som nesplnila jej poslednú vôľu, nikdy by som si to neodpustila.

"Bude to v poriadku," silene som sa usmiala pričom som si nebola istá koho tým chcem viac oklamať.

"Stále nerozumiem prečo to urobila," nechápavo pokrútila hlavou. "Prečo nechcela aby si ju ľudia, ktorí ju milovali uctili, rozlúčili sa s ňou ako sa patrí a..."

"Pretože mi chcela vynahradiť všetko o čo som v živote prišla," nenechala som ju dopovedať pričom som jej podala list, ktorý mi moja sestra zanechala.

Drahá Maia,

To, že sa k tebe tento list dostal znamená iba jedno. Prehrala som. Moja existencia skončila, no aj napriek tomu viem, že vďaka tebe bude časť mňa stále pokračovať. Viem, že sľub, ktorý si mi dala splníš, hoci ti to nie je po vôli. A hoci som ťa v živote nemala dlho, som si istá, že týmto mojim rozhodnutím pôjdeš proti všetkým svojím zásadám.

V tomto liste ti chcem ujasniť prečo som to vlastne urobila. Pamätám si, že ako dieťa som vždy túžila po sestre. Po niekom s kým by som sa hrávala, rozprávala príbehy, zdôverovala sa jej. Potreba mať ju ma donútilo vytvoriť si ju. A tak som si vytvorila imaginárnu Ally, kvôli čomu som po pár mesiacov skončila u detskej psychologičky a v mojich deviatich rokoch si ma do rúk vzala rodinná psychiatrička. V tú dobu som sa dozvedela pravdu o tom, že som adoptovaná.

Dnes viem, že tá silná potreba bola opodstatnená. Nikdy na to neexistovala žiadna terapia či lieky, pretože jediný liek si bola ty. Chýbala si mi v mojom živote, hoci som netušila o tvojej existencii. Potrebovala som ťa aj napriek tomu, že som ťa nepoznala. Viem, že ak by nás nerozdelili, dopadlo by to inak. Ty a ja by sme išli proti celému svetu, pretože ty Maia, ty si bola chýbajúca časť v mojich puzzle.

Aj napriek tomu, že mi život neumožnil stráviť s tebou viac času, chcem aby si pokračovala keď už ja nemôžem. Môj život bol aj napriek mojim psychickým problémom doslova rozprávkový. Milujúca rodina, verní priatelia, peniaze, moc a v neposlednom rade sláva. To všetko som mala zatiaľ čo ty si žila v ústraní zavretá medzi štyrmi stenami v samote a bez prostriedkov. A práve preto ti chcem vynahradiť všetko čo ti život vzal a mne práve naopak doprial.