Volám sa Veronika ale kamoši ma volajú Veve. Učitelia ma volajú Manová= moje priezvisko. A ostatný na škole ma volajú rôzne šľapka, štetka, pi*a, kur*a a podobne.
Možno ňou aj som ale na starej škole som taká nebola, bola som bifľa. A bol tam Teo a jeho Satanská trojka. Štyria chlapci, ktorý riadili celú školu a mali to dievča, na ktoré si ukázali.
Potom sa moja päťčlenná rodinka presťahovala a teraz chodím na novú školu. Zmenila som svoj pohľad na svet a zmenila som veľa ďalších veci ale tá najhlavnejšia je moja postava.
Teraz je zo mňa 'kosť' a školu vediem ja so svojou partiou. A mám toho chlapca, na ktorého si ukážem. Svoje kamošky by som za nič nevymenila. Môžme byť akokoľvek hnusné ale nie jedna na druhú.
Moje známky sa nezmenili aby som nedostala svojich rodičov do školy, ak by zistili čo robím v škole asi by som to neprežila. Mám staršieho brata a mladšiu sestru. Ja mám 16, brať bude mať 18 a sestra má 6 a pôjde do školy.
Máme spojenú základnú a strednú školu. Vlastne sú to dve budovy ale hneď vedľa seba takže budem mať sestru blízko ak sa niečo stane.
Často mala problémy v škôlke lebo sa s nej smiali. Je chudšia bruneta (po máme) s hnedými očami (po otcovi) a je trochu tmavšej pleti. Nie sme rómovia ale ona sa tak narodila. No a presne preto sa jej smiali.
Prvé dni plakala a potom ju môj blbý brat naučil ako sa brániť. Tak malá Casandra začala byť svojich spolužiakov. Ale to už nevadí pôjde do školy a ak by sa niečo stalo príde za mnou alebo za Erikom (môj brat).
Dneska je 1. Septembra a ja mám pocit, že si vykúšem žily. Z nechuťou som vstala a obliekla sa.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Uhádli ste som blondínka s modrými očami ako aj Erik. S Erikom sa podobáme aj vlastnosťami ale Cas je úplne iná ako my. Čo vám poviem genetika sa pohrala s génmi.
Zobrala som Cas za ruku a išli sme k Erikovi, ktorý nás už čakal v aute.
Išla som odprevadiť Casandru do triedy a musela som tam počať dokiaľ príde ucitelka. Keď prišla učiteľka poslala všetkých rodičov aj mňa preč z triedy.
Blúdila som po chodbe a hľadala triedu, keďže som počas prázdnin zabudla ako to tu vyzerá. Čo vám poviem vy nechcete počas prázdnin zabudnúť na toto peklo.
Otvorila som dvere a padli na mňa všetky oči. Hľadala som moje kamošky a keďže je náš parný počet (6) pri jednej bolo voľné. Sadla som si a učiteľka spustila jej krik, ktorý si pripravovala celé prázdniny.
Učiteľka: Ako sa opovažuješ vojsť bez zaklopania a ešte aj neskoro. A slušný človek sa pozdraví. Postavila som sa a spustila Ja: Pani učiteľka, my na vás vrieskame keď prídete neskoro a bez zaklopania? Ani nie, tak vás zdravým a vitajte v pekle všetci.
Sadla som si a všetci sa začali smiať. Ona sa otočila vyšla z dverí a zabuchla za sebou. Otočila som sa do ku zadnej lavici kde sedeli ďalšie kamošky. Za nimi sedeli dvaja nový chlapci. Neboli na zahodenie to sa im musí nechať ale strašne zazerali. A to ja nemám rada.
Postavila som sa a prišla k ich lavici. Ani jeden z nich zo mňa nestrhli oči, pousmiala som sa na nich a spustila monológ
Ja: Máte nejaký problém alebo si len užívate výhľad? Pretože nemám rada keď niekto zazerá. Ale ak máte problém môžem vám ho pomôcť vyriešiť! Jeden z nich sa postavil a bol o pol hlavy vyšší ako ja, trochu mi nahnal strach ale hneď som ho zahnala aby si to náhodou niekto nevšimol. Bol tak blízko, že som musela zdvihnúť pohľad aby som mu videla do tváre. Prebodol má pohľadom a otvoril ústa...
Takže cavte ako sa vám páči nová kniha? Zatiaľ to je o ničom ale bude to lepšie... Dúfam 🤔😌
