Moje meno je Allison Crew. Môj život nabral pred 9 rokmi zlý smer pretože mi obaja rodičia skončili pod kolesami autobusu. Odvtedy bývam s mojou starkou Janett April Crew. Mám 19 a končím na vysokej. Pred hodinou mi volala kamoška Anna že vraj máme tento rok nového spolužiaka tak som zvedavá ako bude vyzerať.
8:00 2.9.:
Zobudím sa a pozerám na hodiny 8:15. Vyleziem z postele a idem do kúpeľne. Osprchujem sa a zabalená v uteráku vôjdem do izby. Chvíľu rozmýšľam čo si oblečiem a nakoniec sa rozhodnem pre čierne šaty, strieborné bolerko a čierne lodičky. Vzala som si len malú kabelku a išla som na raňajky do Starbucks. Cestou som volala Anne. Keď so prišla tak ma už čakala. Vošli sme dnu. Hneď som si všimla nového chalana, ktorého som tu ešte nevidela. Hneď som o tom povedala Anne. Ona mi povedala že to by mal byť ten nový študent. Chvíľku debatujem s Annov a potom sa vyberieme do školy. Vôjdeme do triedy a už zvoní. Sadnem si na miesto a pri mne už sedí ten chalan z kaviarne. "Ahoj," pozdravil sa mi. "Mm ahoj," odzdravila som sa. "Ako sa voláš," znova sa opýtal. "Allison a ty," "Harry," povedal a už do triedy vošla naša profesorka Slečna Angels. "Dobré ráno žiaci. Posaďte sa," povedala.
10:00:
Konečne odchádzame zo školy. Síce sme sa nič neučili ale ja sa budem pretože som sa s Harrym dohodla na takom menšom doučku. Takže idem aj s Harym domov. "All prosím ťa kde bývaš," opýtal sa. "Tu za rohom, za chvíľku tam budeme neboj," odpovedala som zo smiechom. Prešli sme už len pár krokov a bola som doma. Odomkla som a pustila som ho lenže on ako správny džentleman mi chytil dvere a vybral kľúče zo zámky. Vošla som dnu vyzula sa a išla do kuchyne. Harry mi bol za pätami. April tu nebola a ja som vedela kde asi bude; v obchode alebo vo svojej izbe. Ja som to však nepotrebovala vedieť. Aj s Harrym som vošla do svojej izby a tam som ju našla; ležala na zemi a nehýbala sa. Harry prišiel bližšie aby videl prečo plačem. Objal ma zavolal záchranku. Dorazili asi za 20 minút. Moju starkú zobrali preč a ja som ostala sama v dome ktorý som nemala ako platiť. No mali sme nejaké peniaze bokom po mame otcovi a teraz aj po starkej. Až teraz som si uvedomila že obímam Harryho, a ni je mi to nepríjemné pretože potrebujem utešiť. "No už neplač prosím je mi ťa ľúto. Psssssst." povedal a ja som ho ešte pevnejšie objala a čakala že sa odtiahne ale nič. Keď zo mňa ten smútok ako tak opadol tak som sa odtiahla a sledovala ho. Stál pri mne a pozeral sa na mňa s tým jeho milím úsmevom.
"Chceš niečo," opýtal som sa. "Niečo by tu bolo ale je to blbosť. A inak dal by som si čokoládové latté. Hehe," povedal a tým ma pozval do Starbucks. Ja som zamkla dom a s novým najlepším kamarátom som išla do Starbucks.
Ako to dopadne? Píšte do komentov a votes inak prestanem písať.
