Taký skoro normálny začiatok

3 1 1
                                        

(Za chyby sa vopred ospravedlňujem gramatika nikdy nebola mojou silnou stránkou. Tento príbeh som napísala keď som mala 12 ako projekt do školy tak sa prosím nečudujte že môže vyznieť trochu detský. 😇😘 Fireniix)
Pofukoval jemný vánok a strapatil mi vlasy,  učesané do zložitého drdolu.  Opierala som sa o ošúchané zábradlie starého mosta a zamyslene hľadala do rieky pod sebou.  Dunaj bol široký a silné prúdy by ľahko strhli aj najlepších plavcov.  Farba vody bola kalná hnedo-zelená s množstvom špiny plávajúcej po hladine.  Náhle ako by som v tej vode zazrela tvár. Ženskú tvár,  ktorá vzbudzovala dojem mocnej ženy. Tvár bola biela ako papier a špinavá návalom bahna. Zmizla tak rýchlo ako sa objavila. Bolo mi jasné že tvár patrila soche.  Ale kto to je?!  Pomyslela som si.  A prečo sa nachádza na dne Dunaju?
V tom zápale myšlienok som si ani nevšimla, že ku mne prikrivkal starší pán v špinavom hnedom kabáte a malom,  čiernom klobúčiku stiahnutom skoro až do tváre.  Namáhavo sa oprel o zábradlie vedľa mňa a venoval mi krátky pohľad,  potom sklonil hlavu a radšej sa venoval  svojim nechtom na malej,  zvráskavenej ruke.  Opäť som sa zamyslene zahľadela do Dunaju,  dúfajúc že ju znova uvidím. Ticho prerušil sympatický hlas muža:,, Trpezlivosť mladá,  čoskoro sa všetko dozvieš." Nechápavo som sa pozrela na miesto kde sa ešte pred chvíľou opieral no teraz tam nebolo nikoho.  Prekvapene som sa otočila okolo svojej osi. NA MOSTE NEBOLO NIKOHO!!!

Mocná panovníčkaStories to obsess over. Discover now