Až po tretiu generáciu

1.Takto to celé začalo

Ahojte, tak toto je moja prvá kniha a ja dúfam že sa vám bude páčiť .. :) 

Jedného daždivého dňa sa začal komplikovaný príbeh, ktorého súčasťou bol aj vzťah dvoch ľudí. Prvý človek, ktorý je zásadnou časťou príbehu je Marcus von Daier a druhú zásadnú časť príbehu tvorí Nela Sanmajerová. Marcus bol syn kráľa Rúfusa. Už od malička túžil byť kráľom. Mal silnú osobnosť a chcel pre všetkých len to čo im patrí. Nebol vôbec rozprávkovo založený a svoje ciele nebral ako sny ale ako vážnu vec. Ako každý mal aj on dve strany. Vedel byť veľmi ochotný a však len za daných podmienok. Túto jeho stranu mnohý ľudia či už blízky, alebo nie nepoznali. Napriek tomu bol dôležitou súčasťou ich života.

Teraz niečo o Nele. Ona narozdiel od Marcusa neprahla po moci nad ostatnými. jej výzor však tvrdil niečo iné. Vyzerala, akoby diablovi s oka vypadla. Jej dlhé čierne vlasy a tmavo zelené oči o ničom inom ani nesvedčili. Výzor však o jej osobnosti klamal. Bolo to vnímavé dievča, ktoré bolo ochotné pomôcť aj takému nevichovanému človeku ako bol Marcus.

Ich životy nemali nič spoločné až do jedného osudného dňa keď Neliny rodičia dostali ponuku na prácu pre kráľovskú rodinu. Ponúkli im aj trvalí pobyt u nich. Mali veľmi veľký dom, ktorý skôr pripomínal bludisko. Mal naozaj krásnu architektúru. Samozrejme to prijali a šťastne sa tam nasťahovali. Zatiaľ čo Neliny rodičia pracovali ona mala povolený prístup kam len chcela až na pár vyhradených miest. Nela nemala v pláne len tak sedieť v jej izbe i keď bola naozaj krásna. Prechádzala sa teda po chodbách a kochala sa krásou. Keď v tom ho stretla. Nevšimla by si ho keby do seba nevrazili. ,, Au dávaj pozor kam ideš!" Zreval na ňu Marcus nevšímajúc si že vrazil do dievčaťa. ,, Prepáč bola to nehoda." Povedala nevediac o tom s kým sa rozpráva. Pozreli sa tomu druhému priamo do očí a ostali stáť ako sochy. V trápnom tichu sa predstavila Nela. ,,Mi sa ešte nepoznáme ja som Nela Sanmajerová včera sme prišli aj s rodičmi. Sú tu zamestnaný. A ty ?" Dokončila s úsmevom a čakala na odpoveď. Marcusovi došlo že ho nespoznala a ani sa k tomu nechystá. Tak sa jej snažil predstaviť čo najkrajšie. ,, Ja som tvoj osud srdiečko." Nela sa išla pretrhnúť smiechom, ale Marcusa to nezastavilo. ,, Moja prezývka je Niko." Povedal podozrivo, ale Nela ho prekukla. ,, A tvoje práve meno ?" Hneď na to zaznela odpoveď. ,, To ti nemôžem prezradiť srdiečko." ,,Oslovuj ma Nela prosím a prečo mi to nemôžeš povedať?" ,,Asi by si ostala dosť v šoku." Lišiacky sa na ňu usmial. Nela sa neveriacky usmiala a povedala: ,,O tom silno pochybujem tak hovor." Marcus mikol plecom a ochotne odpovedal. ,,Ako si praješ. Volám sa princ Marcus. Prekvapená ? Ja som to hovoril." ,,To asi nebol vtip. Či ?" Zúfalo sa naňho pozerala a nevedela čomu má veriť. ,,Nie to nebol." ,, Priznám sa. Mal si pravdu." Povedala a odvrátila zrak. Marcus sa usmial a spýtal sa: ,,a dôvod ? Pred tým si sa so mnou normálne bavila." Až nehorázne sebaisto odpovedala: ,,No počula som o tebe že vieš byť neuraz sa, ale odporný a sobecky." Marcus odvrátil zrak a po tichu sa spýtal: ,,čo že ?" Hoci o Tom vedel že sa o ňom niečo také hovorí, ale netušil že by sa mu to niekto odvážil povedať a ešte k tomu s tým najhlbším úškľabkom aký kedy videl. Napriek tomu čo sa teraz odohralo sa namiesto odpovede zadíval Nele do očí a keby ho Nela neoslovila ešte stále by sa do nich díval. ,,Oh prepáč čo si hovorila ?" ,,No to je jedno." Začervenala sa a veľmi dobre vedela prečo. Keď už vyčerpali všetky témy Marcus ponúkol Nele že ju prevedie po dome. Súhlasila a išla s ním. Keď sa už schylovalo k večeru každý sa pobral do svojej izby a obidvaja zaľahli do postelí s dobrou náladou.