Zradca

Prvá kapitola-Prepad

Jogi sa pozrel von oknom. Bol vysoký a chudý, silu mal v rukách i v nohách vďaka tomu, že často chodieval do lesa a liezol tam po stromoch. Avšak návštevy do lesa bolo vidno aj inak, napríklad tak, že mal na sebe v potrhané oblečenie, ktoré boli tak špinavé, že sa nedalo určiť ich pôvodnú farbu. Krvavočervené vlasy mal neupravené, špinavé a nerovnomerne ostrihané, na vzhľade mu vôbec nezáležalo. Chladné, čierne oči plné túžby po krvi tých, ktorí si to zaslúžia sledovali, ako kráľovi služobníci trestali tých, ktorí kráľa ohovárali a neplatili dane.
Malú, mierumilovnú dedinku Brakka, v ktorej žil, postihlo veľké sucho a farmári nemali dostatok obilia ani len pre seba, takže nemohli kŕáľovi platiť ani obilím, ani peniazmi . Však sú uprostred púšte, málokedy majú prebytok obilia. Jogi vedel, že za chvíľu prídu i k nemu a jeho otcovi. Musel konať rýchlo.
,,Oci! Blížia sa!" zakričal dolu a bral svoju dýku, jednoručný meč, jeho najleší luk a tulec so šípmi s jednoduchým ozdobným vzorom, ktorý si urobil sám ako malý.
,,Priprav sa! Dáme im lekciu!" odpovedal otec zbytočne. Jogi svojho otca poznal veľmi dobre a vedel, že on takéto správanie neakceptuje. Kráľ Dai III. si svoju vládu udržuje kruto, nemá zľutovania a je známe, že sa chystá dobyť minimálne zvyšok ostrova Shima. Než nastúpil na trón, medzi jedenástimi národmi vládol mier dosiahnutý elfom Ryukinom.
Zablyslo sa svetlo. Vedľajší dom vzbĺkol, akoby niekto iba luskol prstami a začal naraz celý horieť. Ozval sa výkrik malého dieťaťa. Ten výkrik rhlal uši a bolo jasné, že to bol posledný zvuk, ktorý to dieťa urobí.Jogi sa rozzúri.
Sú absolútne neľudskí!
Otvoril okno, vložil šíp do luku a zamieril. Až si bol stopercentne istý, že trafí, vystrelil. Šíp zasiahol vojaka priamo medzi oči. Zaškúli, aby sa pozrel na šíp, potom jeho výraz zprázdnel a padol na zem ako bábika. Jeho brnenie zarachotilo a privolalo to pozornosť ostatných. Vyvolalo to obrovský zmätok. Jogi stihol vystreliť druhý raz, ale vojak to vyblokoval štítom. Jeden z nich si všimol, odkiaľ letel ten šíp a zostril zrak.
,,Za ním! Rýchlo! Je to jeden z tých, ktorí si nesplnili povinnosť voči Pánovi Daiovi, spasiteľovi tohoto sveta!" zakričal ten najnafúkanejší a najtučnejší z nich, ten, ktorý si ho všimol.
Zlosť v ňom vzbĺčila. Kráľ Daii ako spasiteľ sveta? Bol rozhodnutý, čo urobiť. Musí ich všetkých zabiť, do jedného. Jeho otec mu v tom pomôže, to je jasné. On tiež nenávidí systém, akým kráľ vládol jeho ríši. Vytasil dýku, ktorú zdedil po nebohej mame, a pustil sa dolu schodmi. Avšak odrazu bol celý dom v plameňoch, rovnako ako susedov, z ničoho nič.
Čo sa deje? Nemal by horieť postupne? Jediný, kto toto dokáže, je.........
Dole stretol otca, ktorému z dlane išiel piesok a dusil oheň.
,,Trochu si ich podráždil" poznamenal otec.
Otec mal čierne vlasy, trochu upravenejšie než jeho syn. Kruhy pod očami ukazujú, že v poslednom čase nespal kvôli prácam na poli. Mal svalnatejšiu postavu, a logicky bol aj vyšší. Jogi mu jeho výšku vždy závidel a chcel, aby bol rovnako vysoký, keď vyrastie. Tvár mal podobnú Jogimu, avšak on mal zelené oči. Teda, zelené oči mal v minulosti, teraz má iba jedno. Pravé oko stratil, keď bránil jeho mamu pred otrokármi. Otec mu tú historku hovoril mnohokrát. On je však hrdý, ževraj je to znak odvážneho muža, obetovať všetko pre to, čo miluje.
,,Tati? Oni musia mať vládcu elementu, že? Ohňa?" vyhŕkol Jogi bojazlivo. Ešte nikdy s nikým takým nebojoval a ani by nemal šancu, lebo on ešte nijaký element neovládal.
,,Áno, jeden z nich je Yuza" poznamenal otec. Pocítil Jogijo obavy a povedal :,,toho vyriešim ja. Ty sa postaraj o ostatných"
Jogimu odľahlo. Vedel, že otec ho zvládne. Ako dieťa vždy fascinovane sledoval, ako otec ovládal hlinu, piesok či kameň, len aby ho pobavil. Pamätal si, že z piesku pomocou svojích schopností dokázal postaviť hocičo, perfektný hrad či dokonca malý domček pre Jogiho.
Obaja naraz vybehli von. Hneď sa skoro zrazili s vojakom, ale našťastie vďaka Jogovej rýchlej reakcií sa im nič nestalo. Krv dopadla na zem. Vzal si dýku na úroveň očí a sledoval ju.
Toto je krv tých, ktorí si to zaslúžia.
Bola to červená, tmavá červená. Olízol dýku a vychutnával si chuť krvi tých, ktorí vraždia nevinných ľudí preto, aby sa sami mali lepšie, nestarajú sa o ostaných. Vychutnával si krv tých, ktorí zabijú i malé dieťa, aby sami prežili. Ich duše sú navždy poškvrnené, tým, že ich odstráni, len pomôže svetu. Pustil sa teda do boja.
Podľa spôsobu boja usúdil, že v armáde nie sú dlho a asi toto bola iba skúška ich dôvery ku kráľovi. Jogi nemal problém bojovať so štyrmi naraz. Otec ho odmalička vychovával ako bojovníka, pretože zvesti, ktoré sa šírili o mladom princovi, nástupcovi trónu, nenapovedali nič dobré. Otec bol pripravený kedykoľvek opustiť túto ríšu.

,,Myslíš, že bol dobrý nápad nechať to na nováčikov?" opýtala sa hrubým hlasom postava v tieni, ktorá sedela na tróne. Bola vysoká a opieral sa o operadlo na bokoch trónu. Trón bol zo zlata a vykladaný drahokamami všetkých farieb dúhy. Pred sebou mal malý stôl s mapou a na nej kamienky s písmenami. Práve sa na nich pozerala a čakala na odpoveď od starého muža, ktorý sa mu klaňal.
Muž mal na hlave len zopár vlasov, zato fúzy mal mohutné. Postava na tróne nevedela jeho presný vek, ale odhadoval ho na odemdesiat až devädesiat rokov.
,,Bez obáv, pane, je tam s nimi kapitán Bano, ten sa o všetko postará" odpovedal starý muž na svetle.
,,Ten jeho brat, Banzo, išiel na juh?" opýtala sa postava, i keď odpoveď vedela.
,,Áno, Dai-sama, bez obáv, žiadne strachy" povedal nervózne starec.
,,Dobre. Asi si pôjdem odpočinúť. Nevyrušuj ma" odbil ho muž.
,,A-a-a-an-áno" zakoktal sa starec a urýchlene odišiel z miestnosti cez mohutné drevené dvere z tmavej kamennej miestnosti.

Keď začal bojovať s tým nafúkaným vojakom, hneď spoznal, že on je v armáde dlhšie a podľa brnenia usúdil, že má i lepšie postavenie. Obyčajní vojaci by predsa nemali také kvalitné pancierové brnenie.
Bol silný, Jogi mal problém ho poraziť. Onedlho ho kapitán Bano odzbrojil a nemal meč. Pokračoval teda s dýkou.
S dýkou sa rýchlejšie narába, o chvíľu nebudeš vládať a porazím ťa, pomyslel si Jogi.
,,Streľajtie!" zakričal ktosi naľavo od neho.
Počul pustenie tetív a svišťanie šípov vo vzduchu. Jogi nemal čas obzrieť sa alebo uhnúť húfu šípov.
Jeden šíp ho zasiahol do ľavej ruky, druhý tesne minul nos. Neboli to skúsení strelci, viac sa zamerali na silu. Preto cítil, že šíp narazil na kosť. Bolelo to, akoby ho z kože drali, akoby celá jeho ruka bola v plameňoch.
Zareval a jediným úderom tučného protivníka zabil. Ten padol na svojho podriadeného a jeho krv striekala na všetky strany ako nejaká fontána.
Jogiho rana krvácala, ale otec ho učil, že šíp nesmie vytiahnuť, pretože sa to len zhorší. Zobral luk a šípy a začal ich tiež ostreľovať. Bolo ich však viac a schytal šesť šípov do hrude. Stratil vedomie nad svojím telom. To, čo nasledovalo, si neuvedomoval a nebude sa na to ani pamätať.

Brakka-meno dediny
Dai III- vládca krajiny, v ktorej Jogi žije
Shima-obrovský ostrov
Elfovia-jedna zo štyroch inteligentných rás. Charakteristické znaky:Zašpicatené uši, schopnosť skákať vysoko, zvláštne farby vlasov, oči meniace sa podľa nálady, zrenice ako mačka, krídla (nie je ich vidno, dokým ich neroztiahnu) . Žijú v lesoch na pevnine.
Ryukin-historická postava
Yuza-človek, ktorý dokáže ovládať nejaký element (napr. Jogiho otec)
Bano-kapitán v armáde
Banzo-Banov brat, tiež kapitán
-sama-prípona na vyjadrenie úcty