Sto bielych ruží v tom parku ,
čakajú stále na teba ,
aj keď sa ťa nikdy nedočkajú .
Nevedia vyrásť,
Nevadia sa schopiť,
Nevedia kadiaľ majú ísť .
Len stoja...
Temno im zviera prázdne srdce ,
ktoré po tom všetkom ostalo nechápajúce.
Minulosť ostala v nich ,
stratili farbu .
Túlajú sa svetom ,
hľadajúc svetlo jej oči .
To svetlo zmizlo spolu s ňou,
v krajine nevyslovených slov . 💔
